9. kapitola - Iris

12. září 2009 v 14:05 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Sľúbená kapitola tu a ja len dúfam, že budete spokojný:) A iba tak mimochodom - 10. kapitola je fakt dlhá:D Pre mňa:D

PS: posledná veta z 8. kapitoly:
To nič, odvetila neprítomne a zasekla sa na mieste. Je to predsa nový svet. Tak prečo vidí niečo z toho starého?
PS2: Troška sa zamyslite nad tou vetou:D


9. Kapitola - Staré a neopotrebované


Nie... Malum! Povedz, že to nie je on! Vrav! Povedz!

Je to on.

Tak dlho som nevidela jeho čierne oči. Nie sú krásne? A pozri na jeho úsmev. Stále taký čarovný...

Úsmev tak odlišne čarovný.
Ach! Keby som sa ho mohla dotknúť!
Ešte stále je priveľmi silný,
i bohyne túžia pred tebou pokľaknúť!


Pozri na tie črty tváre. Musí to byť on. A kde má tie svoje dredy? Všetky vlasy sú preč. Je ešte čarovnejší, ako pred tím. Ústa... Plné, krásne... Lícne kosti vystúpené, tmavá pokožka sa mu kráse leskne v lúčoch slnka. Priam sa kúpe!

Čo to vravím! Musím zmiznúť! Malum, premiestni ma.

Nechceš to.

Nejde o to čo chcem, ide o to, čo je potrebné, tak sprav to, čo vravím!

Iris...

Rob niečo!
Zvrieskla v panike a rýchlo zaliezla medzi ľudí. Zastavila sa pri jednom vozíku s ovocím a robila sa, že nakupuje. Vedela, že si ju nevšimne. Nemohol! Bol zahĺbený do debaty s nejakým chlapcom, nižším o pol hlavy.

Jeho chôdza. Tak typická pre neho. Ale najviac ju priťahovali jeho čierne oči, alebo pery. Bolo to také lákavé. A i telo! Mala chuť mu padnúť do náručia a nikdy neodísť. Z oka jej vybehla slza a rýchlo ju zotrela.

"Prajete si niečo?" spýtal sa muž pri vozíku, ktorý ju začudovane pozoroval.

"Ja..." nedokončila, iba sa rýchlo otočila a nasledovala ticho Jima. Chcela vedieť kam má namierené. Musela to vedieť. Cez hlavu si rýchlo prehodila kapucňu čierneho habitu a snažila sa nestratiť tie dve pútavé osoby iba pár metrov pred ňou. Medzi tím jej spod oka vybehla ďalšia slza, nekontrolovateľná, ako bomba po vypustení.

Srdce jej bilo tak rýchlo... Rýchlejšie ako obvykle pri nejakých stresujúcich situáciách. Ono bilo láskou. Bolestivou a žiadostivou láskou.

Jim s neznámym chlapcom zahli do neznámej uličky a potom do nejakej kaviarne, ktorá bola o poznanie plnšia, ako tá kde bola ona. Obaja vošli a posadili sa blízko okna, či vitríny, kde o tri metre Iris omámene hľadela na Jima.

Oči mala plné sĺz, no i tak nedokázala z neho spustiť zrak.

Iris, pokiaľ nechceš aby ťa zbadal, poď!

Sprav ma neviditeľnou, aby som na neho mohla pozerať večnosť.

Preber sa Iris a poďme!

Nie! Nech ma vidí! Ja... Konečne ho mám pred sebou a mám zmiznúť?
Zašepkala potichučky a z jej slov bolo cítiť veľké množstvo bolesti.

Ešte nie! Ešte ho stretneš, len poď!

Môžeš si so mnou robiť čo chceš, tak prečo ma nepremiestniš? Ja to nedokážem...

Povedala si, že mám na teba nechať problémy, tak som ich na teba nechal. Prosím, poďme rýchlo preč!
Povedal piskľavo.

Zrazu sa jej nohy odlepili od zeme a pomalým, bolestivým krokom šla preč. Neodoprela si ešte jeden rýchli pohyb hlavy k nemu. Zažrala sa mu do očí a on tú neviditeľnú a hlavne nenahmatelnú silu pocítil. Otočil zrak k nej a na sekundu si len tak hľadeli do očí. V tej sekunde videla v jeho očiach poznanie a v druhej sekunde ju Malum premiestnil na Merlinovú ulicu. Ulica nebola práve plná a to bolo horšie, ako by mala byť naprataná ľuďmi. Takto bola viac viditeľná a to kvôli tomu že sa náhle objavila, napriek slnečnému dňu mala kapucňu a z očí jej stekali slzy. Vtedy jej to bolo jedno.

Na konci ulice videla uvítaciu tabulu parku. Rýchlym krokom prešla cez ulicu ignorujúc pohľady iných a vošlado tej zelene, hľadajúc temné miestečko, kde nik na ňu nebude hľadieť, kde bude len ona, Malum a jej myšlienky. O minútku také miesto našla a ľahla si na lavičku a plakala.

Ako si mi mohol toto spraviť. Mal si ma presvedčiť!

Vysvetlenie som ti podal už pred vitrínou. Sú to tvoje problémy, tak ich rieš
, povedal jemne.

Ja ich nezvládam... Nemôžem to riešiť! Nemám ako! Mne... Chcem aby sa toto nikdy nestalo. Aby som bola iba obyčajná študentka Rokfortu a flirtovala s Jimom, podpichovala sa so Scorpiusom, aby som chodila na prázdniny babke a... A aby som ťa nikdy nepoznala!

Ja ťa chápem, povedal s bolesťou v hlase.

Nevrav že ma chápeš, keď nemôžeš! Nie si človek! Si len hračka vedcov, ktorý do teba dali vlastnosti, ktoré si nik nectí! Klameš ma! Zrazu sa mu začala hrabať v myšlienkach...
Nie! Ako si toto... Ty si to plánoval?! Ty si naplánoval môj príchod a stretnutie s Jimom v Austrálií?! Nikdy už na mňa neprehovor! Si mi odporný! Búrlivo sa zodvihla a hodinu sa prechádzala po parku v ktorom natrafila na veľa zaujímavých ľudí. Nevnímala ich. Vnímala len svoju bolesť, zradu a - lásku.
* * *


Vstúpila do obchodu s metlami a nevnímajúc svoje telo, podišla k najdrahším metlám. Boli rozdelené na: Športové metly, Cestovateľské metly, Metly pre krátku trasu. Takéto rozdelenie v Anglicku nevidela. Vlastne ledva videla čo sa deje okolo nej. Nemohla ho dostať z hlavy. Nepomáhalo žiadne rozptýlenie... Obchody, ľudia, knihy a ani metly nepomáhali!

"Dobrý deň. Smiem vám nej pomôcť?" spýtala sa žena pri nej, na ktorej bolo ihneď vidieť, že je taká zúfalá, že predá čokoľvek z toho drahšieho oddelenia.

"Hej. Chcela by som metlu ktorá by bola športová, no zároveň aj cestovateľská." Odvetila sucho a jej intonácia hlasu sa nejako priveľmi nemenila.

"No máme tu takú, ale je viac športová, ako cestovateľská." Povedala zamyslene a otvorila jednu z podlhovastých obalov z krabicového materiálu. Vytiahla krásne lakovanú metlu z ružového dreva, kde vpredu bol pripevnený kompas a v sadu boli remene na batožinu. Všimla si, že ešte pred kompasom, je tá časť úplne zúžená. Vyzeralo to neskutočne elegantne. Pozrela sa na metlu z profilu a na tej zúženej časti zbadala oválnu dieru vo veľkosti vajca. Pochopila to ako súčasť elegantného výzoru a dúfala, že neskôr možno v tom objaví aj praktickú stránku. Časť na sedenie bola prehĺbená a všimla si tam nejaké remienky, podobné tím v sadu na kufre. Koniec metly nebol z obyčajných štetín, ale z prvotriednych vetví, ktoré boli dokonale prispôsobené jedna druhej.

"Takže čo sa týka výzoru, je jedna z najelegantnejších športových metiel. Môžete si všimnúť elegantné línie pozdĺž celej rúčky, ale asi najzvláštnejšia časť je tá predná. Tá čudesná diera v strede jej dodáva nejakú iskru, ktorá sa dá dobre využiť. Ľudia čo si kúpili túto metlu, tú dieru využívajú buď len ako vec čo sa týka imidžu, alebo si tam zavesia prívesky špeciálne na metly. A teraz niečo z praktickej strany. Tu na vzadu," pokynula rukou k remeňom," máme remienky na batožinu. Veľmi praktické..." Ďalej ju už nevnímala. Nemohla zabudnúť na jeho úsmev. Na jeho pohľad očí, keď ju zbadal. Bola si takmer úplne istá, že ju sponal. A teraz budú spolu študovať v tej istej budove.

Bol to vydarený plán, Malum. Dať nás študovať do Austrálie, kde je Univerzita a aj stredná škola. Ubytovanie to isté, i keď mnohý majú asi vlastné byty.

Nie je to úplne tak! Chcel som ti splniť prianie študovať! Spraviť skúšky... A on chcel ísť od začiatku na tú školu. S ním som nemanipuloval ani najmenej.

Neklam!

Neklamem! Prečítaj si moje myšlienky, prečítaj si to všetko!
A tak i spravila. Čítala a čítala a jeho slová sa potvrdili. Iba ona bola jeho bábkou. Nie si mojou bábkou, Iris. Len som chcel, aby si bola šťastná.

Nestaraj sa už do mňa, prosím. Pokazil si to.

Čo som pokazil?! Chcela si byť s Jimom, tak čo ti v tom bráni? Môžeš byť s ním!

Ale ja som si vybrala Scorpiusa!

Ale on tu nie je,
povedal ostro. Uvedomila si, že aspoň v niečom má pravdu. Čo jej bráni v tom, aby bola s ním? Nik nevie kde je. Má pri sebe kľúč, ktorý drží nad ňou ochrannú ruku. Čo jej bráni v tom, aby bola s ním?! Túžba po Scorpiusovi. Láska ku Scorpiusovi. A napokon samotný Scorpius.

Ďalšia vec, čo sa v nej prebrala. Sám diabol! Túžba ku Scorpiusovi, na ktorého nie a nie zabudnúť. Akoby sa to dalo?!

Dnes sa jej vynárali všetky tie staré veci. Myšlienky, spomienky, túžby... A všetky boli tak čisté, ako by neboli vôbec z minulosti, ale akoby práve teraz vznikli...

* * *


S plnými rukami prešla chodbou s tlmeným zeleným svetlom a šla do dievčenských spální, kde si okamžite ľahla na posteľ a pol hodinku len tak nechala víriť svoje zblúdilé myšlienky. V izbe ešte nik nebol a príčina bola jednoduchá... Ešte bola hodina a predpokladala, že posledná.

Po hodine pôjde väčšina študentov do školskej jedálne na obed. Mala by som sa pridať. OK, pôjdem na obed už teraz, lebo zanedlho omdliem od hladu. Och... Do teraz sa pamätám, ako som hľadela z Chrabromilského stola na Scorpiusa. Ako som ho pozorovala... Alebo ako som sa s ním hádala... To nebola práve pekná spomienka.

Jim. Keď sme boli v kuchyni... Keď sme šli chodbou a on ma pritlačil ku stene a ja som mu poľahky ušla. Prvý bozk. Posledný bozk. Nechcem, aby bol posledný a nechcem aby bola tá noc so Scorpiusom posledná! Zbláznim sa!

Prepáč mi všetko, čo som ti spôsobil,
ozval sa potichu a hlavne kajúcne Malum.

Už nikdy neprehovor! Už mi daj pokoj! Ochraňuj ma pred smrtožrútmi, no nič viac. Neprajem si, aby si sa staral do mňa. Už nikdy... nechala tú vetu doznieť do úplného ticha. Malum sa neozval. Nebojoval proti jej slovám! Len mlčal.

SCORPIUS


Tmavá ulička plná tínedžerov, ktorý poriadne ani nevedeli o sebe, mu nevravela skoro nič. On nehľadal úbohé ženské, pre ktoré bol boh a bohyne len alkohol, cigarety a pravdaže drogy a sex. On nepotreboval ženy, ktorý túžili len po mužskom tele a i ženskom. On chcel len jednu, ktorá ho tvrdohlavo odmietla a ušla.

Vyčítal si to. Toľko krát ho prepadli výčitky svedomia, že sa správal nezodpovedne a neúctivo, ale - vždy napokon vyhrala krv menom Malfoy a on sa upokojil. Musí ju predsa nájsť! To si nemôže len tak nechať a i - stále ju ľúbi. Miluje ju! Nájde ju a znova začnú cestovať ako predtým. Budú spolu... Už nebude chodiť po iných ženách, už mu bude stačiť len ona. Nik iný.

Toľko dní putuje z miesta na miesto, toľko dní premýšľa kam mohla ísť, kde sa mu skryla! A teraz to už vie. Vždy chcela študovať a i dokonca počas ich ciest po svete neustále študovala. Šla na školu. Lenže kam?! A ako ju nájde, keď sa dokáže premeniť na akéhokoľvek človeka?!

Bude to tvrdé hľadanie, ale kvôli nej som ochotný spraviť mnoho. Nájdem ju.
 


Anketa

Čo sa vám viac páči? Melancholické a zamilované časti kapitol, alebo dobrodružé, akčné, vášnivé časti.

Melancholické a zamilované.
Všetko kde je vzrúšo, vášeň a nejaká náháňačka.
Mne ide hlavne o kvalitu celého textu.
Nečítam poviedky.

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 12. září 2009 v 22:22 | Reagovat

awoj moja...daj mi potom pls vediet kedy zaciname zverejnovat :)...a prajem vela stastia do skoly

2 ni.niik ni.niik | 15. září 2009 v 5:46 | Reagovat

Ahojky ..děkuju že píšeš i když nestíháš kapitola je kráásná a jsem moc ráda že se tam konečně ukázal JIM XD XD

3 FReedoM FReedoM | Web | 15. září 2009 v 8:39 | Reagovat

ni.niik: A ja som zase rada, že ešte stále čítaš moju poviedku:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama