1. kapitola/ časť druhá - KV

26. září 2009 v 10:27 | FReedoM |  Poviedka - Kráľovná vlkov
Ospravedlňujem sa, že kapitola prišla až dnes ráno:/ Mala som naozaj toho dosť a bola som rada, že som zaľahla do postele:/ Za to dnes ešte niečo pridám:) (Ešte neviem čo, ale niečo pridám:))







1. Kapitola- časť druhá


Ojojoj. Moja hlavička. Troška ma pobolieva. To je z toho včerajška... A zrazu to prišlo. Neznámi vlk, nepriateľská svorka vlkov, prešľap, vrčanie, hromy blesky, nazúrení vlci... Ou. Tak to kým vyriešim.
Opatrne som sa vyškriabala z postele, ale aj ta sa mi zatočila hlava. Ustála som to a hneď som šla do kúpeľne.
Poriadne som sa ošpliechala ľadovou vodou, aby som sa ako tak osviežila a prebrala. A viete čo? Pomohlo to. Šupla som do seba dva ibalginy, dúfajúc, že pomôžu utlmiť narastajúcu bolesť. Umyla som si zúbky, očesala som svoje rovné vlasy a hodila na seba červený top, bielu mikinu, trištvťové rifle, tenisky a už som sa balila do školy.
No hej. Do školy.
Vletela som do kuchyne, napila sa džúsu a zobrala som si hrianku s džemom. Chcela som už odísť, ale mamin pohľad ma zastavil. Ležérne sa opierala o pult a pozerala na mňa ako na zločinca.
"Ahoj mami. Ani som si ťa nevšimla." Nahodila som široký úsmev a prehodila som si tašku na rameno.
"To včera čo malo znamenať?" Spýtala sa z ostra. Pokašľala som niečo včera? Ja o ničom neviem.
"Hmm?" Nič iné som ako si zo seba nedostala.
"O koľkej si pre boha prišla domov?! Ani si sa neučila Caroline!" Ona kričala?
"Ale no tak mami. Môj priemer je fajn a to včera? Tak som sa trocha pozabudla." Snažila som sa nahodiť nevinný úsmev, ale... Nešlo to. Čo jej mám povedať? *No vieš, prišla som dosť skoro, len si ma nevidela mami a to pre to, lebo som skočila zo stromu rovno do izby.* Tak toto po mne nechcite.
"O tomto sa ešte pobavíme mladá dáma." Jasné, jasné. Mama vyzerala, že sa ako tak upokojila, tak že to mám v suchu.
"Dobre mamy. Ahoj!" A už som letela preč. Zase som šla skratkou.
Prešla som okolo obchodu a pri vitríne som zastala a zakývala Emily. Tá mi veselo odkývala a ja som znova šla. Trocha som pridala do kroku, aby som si stihla opísať aj úlohu z fyziky.
Neznášam fyziku. Uf, takéto veci mi nejdú.
***
Sedela som za malým stolíkom a čarbala si po zošite. Prečo som len mp3 nechala doma? Toto je tak nezáživné...
Zrazu sa ozvala moja spása. Cŕŕŕn. Toto rada počúvam, teda hlavne keď sa spolu s týmto zvonením končí celý deň v škole hehe.
Vyskočila som zo stoličky a... Musela som počkať, kým sa ten nemenovaný učiteľ fyziky, odprace von. To viete, učiteľ má prednosť.
Vyšla som von nevšímajúc si moje spolužiačky, ktoré znova klebetili. No nedalo sa prepočuť toto:
"Všimla si si toho nového? Aké oči na mňa hádzal. Myslím, že ma v najbližšej dobe pozve von." Rozplývala sa jedna. Bola to Dona. Veľmi pekná, ale hrozne vymletá hnedovláska. Človek by povedal, že by sa jej hodila blond hihi.
Počkať? Čo to hovorili? Nejaký nový chalan? To bude asi ten syn tých, ktorým som dala tie kľúče. Ako to, že som si nikoho nového nevšimla?
Vlastne som bola priveľmi zabratá do opisovania domácej úlohy. A... sedím vpredu, tak že keď sedel niekde za mnou, nemusela som si ho všimnúť. A prečo sa týmto zaoberám? Netuším.
Len pre istotu som sa otočila, ale len tak narýchlo. Nik nový, teda aspoň pre mňa, tam nebol. Pokračovala som ďalej v ceste až som sa dostala do ďalšej triedy. No hej. Teraz si odsedím na litike. To sa celkom dá.
Posadila som sa za svoj zvyčajný stôl nevnímajúc svet okolo mňa. Zvyčajne som sedela sama, no dnes...
"Smiem si sadnúť?" Akési slušné nie? Zodvihla som svoje bledo modré oči od stola a nalepila som ich na pekného chalana predo mnou.
"Jasné." Povedala som trocha šokovane. Mal plavé vlasy, padajúce do očí a každú chvíľu si ich odhŕňal. Tmavo zelené oči, pri zreničkách až do hneda. Že by kaki hihi? Ale na ňom to vyzeralo - dobre. Jeho pokožka nebola bledá, presne ako tá moja. Skoro. Aj on mal nádych do bronzova, no nie tak výrazný.
Priveľa si ho všímam. Musím vyzerať ako tupec, keď na neho tak čumím. Mám šťastie, že sa neviem červenať.
"Ehm... Tvoje meno?" Spýtal sa uškŕňajúc. OK. Všimol si, že na naňho zízam.
"Caroline a ty?" Nechcite odo mňa dlhú vetu.
"To by si mala vedieť, nie? Že vraj sa tu rozpráva len o novej rodinke." Prižmúril oči a pousmial sa. No dobre. Musím ovládať moje búrlivé hormóny.
"A predsa neviem." Zašeptala som a on sa jemne zasmial. V škole som dosť tichá a uzavretá a on veru výnimka nebude.
"Volám sa Tedd. Tedd Henley." Volám sa Bond. James Bond. Dramatickejšie to nešlo? Prikývla som sa a zadržiavala som môj tlmený smiech. On len zvraštil pekné obočie a spýtal sa: "Bývaš tu, však?"
"To áno." Povedala som trocha uštipačne.
"A čo škola? Aké predmety ťa bavia?"
"Biológia." Priveľmi hltavo, priveľmi. Som zbláznená do všetkého, čo je spojené s prírodou.
"A ty? Máš nejaký obľúbený predmet?" Zažrala som sa mu do očí a pozorovala som, ako sa zmenšovali a zväčšovali zreničky. Fakt sme boli blízko seba.
"Telocvik?" zasmial sa. " Ja školu moc nemusím. Vlastne ako každý normálny stredoškolák. Nájdu sa aj výnimky, ako môj brácho." Zaškeril sa a ja som ho totálne žrala.
"Takže máš aj súrodenca?" spýtala som sa a všimla si pohľady mojich spolužiačok. Viete ako sa hovorí, že pohľadom zabíjal? No tak teraz na mňa také pohľady útočili.
"Hej. Jedného. A čo ty?" spýtal sa potichučky a podmanivo. Že by dúfal v nejakú peknú ségričku?
"Sklamem ťa, ale žiadna pekná ségra nie je. A ani žiaden brácho." Zacerila som sa na neho. Som trošku viac úprimná. To je tak, keď po pár mesiacoch v škole otvoríte aj ústa.
"To je škoda." Povedal hrane a ja som sa zasmiala. Bol taký chutný...
"Tvoj brat je starší, či mladší?"
"Robíš si na neho zálusk?" Zasmial sa a v očiach mu hrali iskierky. Mohla by som sa na neho pozerať hádam niekoľko hodín v kuse.
"Ešte uvidíme." Čo to, čo to. Ale mám vysoké sebavedomie... Znova ten jeho smiech.
"Volá sa Nick a je o rok starší." Usmial sa.
"Ďakujem za poskytnuté informácie." Zacerila som sa a v tom zazvonilo. Začala sa hodina. Po celú tú hodinu, som sa vkuse hlásila a odpovedala na ľahké otázky profesorky.
A on? Mohlo ma to napadnúť. Vkuse mrkal na Donu a naopak. Potom mu poslala papierik s jej číslom a tak ďalej. Bola som hlupaňa. Síce bolo vidno, že na dievčatá rozhodne je, ale - vyzeral byť v pohode. Fakt som naivka.
Za celú hodinu sa na mňa ani nepozrel. To sa nedá povedať o mne.
Som strašné teľa. Vlastne vlk.
Hodinu som prežila, ale nebolo to nič moc. Potom som vyskočila na nohy a rýchlosťou blesku som pálila preč. Ani som ho neodzdravila. Veď som čudáčka nie? Teda tak to všetci o mne hovoria a z istej strany to tak aj je. Som tichá a mysľou vždy inde. Ako práve teraz hehe.
Zvyšok dňa ubehol fakt dosť rýchlo. Lietala som po celej škole a usilovne som sa snažila. No dobre. Na matike som si trocha zdriemla, ale inak fajn. Tedda som stretla ešte na španielčine a Chémií, ale on nejavil žiaden záujem o mňa a ja tak isto o neho.
Zo školy som šla rovno do obchodíku. S Emily sme mali dosť rušný deň, lebo sme museli spísať nový tovar a aj zákazníkov nebolo málo. Vlastne nie veľa, ale pre nás dosť. Viete, ľudia moc do obchodu zo starožitnosťami nechodia...
Zastavila sa tam aj Teddova mama, pani Henley, ktorá zrejme nakupovala nové veci do domu. Dosť sa zarozprávala s Emily, zatiaľ čo ja som ich len sem tam po očku sledovala, čistiac pri tom glóbus a iné veci. Vyzerala celkom milo, ale... Troška falošná? Hej. Niečo také.
 


Komentáře

1 ni.niik ni.niik | 26. září 2009 v 10:39 | Reagovat

Že by kaki hihi?... XD XD dobrý.Super kapitola ..hele to byl podraz přišla jsem na tvůj blog a koukám tam jenom IRIS jasně že jsem si jí přečetla a ty jsi psala že by tam  měla být Královna vlků XD a ono nic XD..Tak jsem ti napsala komentář a jdu na hlavní stránku a tam tahle kapitola a čas přidání před 45sek. XD XD.. Tak teď ke kapitole jak jsem psala je super a moc se mi líbí hlavní postava X) ..tak jen tak dál a těším se na dalšíí XD

2 FReedoM FReedoM | Web | 26. září 2009 v 12:32 | Reagovat

Ja viem, viem:D Už som tiež zistila:D Vybrala si si tú správnu chvíľku na návštevu môjho blogu:D:D Takže Caroline ok? Aj ja mám tu babenku rada:D Taká miešanina mňa a Kalamity Jane:D A ďalšia asi v pondelok, možno neskôr, vlastne bude vtedy, keď sa stretnem s Kalamity:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama