6. kapitola - Iris

7. srpna 2009 v 20:54 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Tak troška ste ma dobehli... Teraz práve nemám napísané nič navyše, to znamená, že písanie pôjde tak troška pomalšie:/ Tak troška moc pomalšie. V tejto kapče sa to začína viac menej zamotávať.. Vlastne nie. Zamotávať nie je to pravé slovo. Povedala by som, že sa začínajú zisťovať isté veci, ktoré budú v budúcnosti veľmi dôležité:) Toto je lepšie...





6. Kapitola -


"Kto si?" spýtalo sa dievča na opačnej strane jej novej izby. Vyzerala podozrievavo. Bola strednej postavy, nepatrila k najnižším a jej tmavá tvár... Bola strhaná strachom a bolesťou.

"Volám sa Iris Malum a som tu nová. Toto - má byť moja izba." Pozrela sa na posteľ naproti tomu dievčaťu. Prešla cez veľkú miestnosť, kde bolo asi šesť postelí a šla k tej poslednej. Na nočnom stolíku bol pergamen a na ňom stálo jej meno. Všimla si dve obálky. Uškrnula sa pre seba a pohľadom zašla k dievčaťu, ktoré ju pozorovalo. Lepšie si ju prezrela a preľakla sa. Zápästie mala obviazané a na tvári mala škaredý škrabanec. Mala čierne oči, malý, guľatý nos, plné a veľké pery, okrúhlu tvár. Vyzerala na nejakú Talianku.

"Ako sa voláš?" spýtala sa šepky Iris a sadla si na posteľ, berúc do rúk list s výsledkami VČÚ.

Mierne zaváhala, no napokon otvorila ústa. "Giovanna Colombo."

"Máš pekné meno." Zhodnotila a letmo odtrhla zrak od listu a usmiala sa na ňu.

"Tvoje meno je čistokrvné, no tvoje chovanie nie je povýšenecké."

"Ja som povýšenecká len k tomu, kto si to zaslúži. A ty to nie si." povedala potichu a začala čítať nahlas, ale šeptom. "Vynikajúca Čarodejnícka Úroveň - výsledky.
Stupnicu môžem vynechať... Toto je lepšie. Astronómia - vynikajúce, Starostlivosť o čarovné tvory - vynikajúce, Čarovanie - vynikajúce, Obrana proti čiernej mágií - vynikajúce, Veštenie vynikajúce, Herbológia - vynikajúce. Dejiny mágie - vynikajúce, Elixíry - vynikajúce, Transfigurácia - vynikajúce. To je úžasné... Dosiahla som plný počet zo všetkého! Ja... To nie je možné!" tvár sa jej celá rozžiarila a chytila sa za hlavu, akoby sa bála, že jej uletí.

"Gratulujem. Rodičia sa potešia." Zašepkala Giovanna.

"Ďakujem." Milo sa na ňu usmiala a ešte dvakrát to prebehla zrakom.

"Prečo si dostala až teraz výsledky?" zodvihla k nej zrak a Iris sa uškrnula.

"Stále sme cestovali a učili ma doma. Dovtedy sa im zdalo zbytočné, aby som si spravila VČÚ skúšky, lenže napokon sme sa rozhodli, že by nebolo zlé, aby som si vyskúšala, ako to chodí v škole a tak som tu. Musela som si spraviť tie skúšky, aby som tu mohla študovať." Dokončila napokon a zobrala od šťastia bez seba ďalší list.

"Aha." Zašepkala a ľahla si na svoju posteľ naproti Iris. Schmatla nejakú knihu a začala čítať. Iris si všimla, že sa občas na ňu začudovane pozrela a hlavne všímavo. Ako keby vedela, kto sa za Iris skrýva...

Veď sa už ani pomaly na seba z pred roka nepodobám. Nemohla ma spoznať.

Ani nepozná. Len sa jej zdáš - zaujímavá. Rada pozoruje a ty si na pozorovanie dobrú objekt.

Je zvláštna.

Aj ty by si bola, ak by si si prežila takú šikanu, ako ona.

Aj mňa šikanovali,
zašepkala chápavo.

Tvoj bol ešte slabý odvar. Na ňu použili aj neodvrátiteľné kliatby.

Boli to tí na chodbe?

Aj tí. Sú tu dve skupiny ľudí. Jedna je lepšia, ako tá druhá...
povedal záhadne kľúč.

Predpokladám, že s mojím šťastím ich onedlho spoznám.

Pravdaže,
zasmial sa a Rose mu odpovedala úškrnom.

A čo s mojimi rodičmi? Majú sem prísť, však?

Nemaj strach. Vytvorím tvoju mamu. Na klonujem ťa, potom ju upravím aby pôsobila staršie, zmením pár čŕt ako na fotografií čo som im posielal a pravdaže budem vravieť za ňu. Budem ju ovládať z mojej mysle, takže sa s tebou nebudem môcť spojiť v podvedomí. Bude to troška namáhavé, ale dúfam, že to zvládnem. Bude tu problém troška z hmotnými vecami... Nebude sa môcť chytať niekoho, to znamená žiadne podávanie rúk, tľapkanie po pleciach... Bude niečo ako
duch, len s tím rozdielom, že jej výzor bude pôsobiť hmotne.

A čo moji skutočný rodičia? Kedy tam mám ísť?

Niečo som ti povedal. Nebudem sa do teba starať. Povedz mi kedy, naplánuj si vhodný deň a ja ťa tam premiestnim.

Ďakujem.

Ešte neďakuj. Nevieme, ako to všetko dopadne.

"Giovanna?"

"Uhm?"

"Chcela som sa spýtať... Čo sú to tie metlobusy? U nás som sa s tím ešte nestretla."

"Niečo viac bezpečné ako metla a niečo menej bezpečné ako autobus u muklov." Iris prikývla a šla ku dverám. "Zatiaľ ahoj. Idem sa pobaliť a dnes, či zajtra, sa už nasťahujem."

"Dobre. Ahoj." Pozdravila smutne a stratila sa z dohľadu Iris, ktorá zatvárala dvere.

Ani si neuvedomila, že ju tam môže čakať tá skupinka žiakov, ktorá tam bola pred pár minútami. Neboli tam. Ostali tam po nich len tri kreslá, zvalený stolík a rôzne vône.

Ta barbína mi lezie na nervy.

Nie si sama. Má niečo za lubom a ani za svet neviem čo to je.

Vyzerá to, ako by zháňali niekoho čistokrvného do svojej partie.

Presne tak. Akoby sa ju snažili zväčšiť... Viem, že s tou druhou bandou proti sebe bojujú a to rôznymi spôsobmi. Možno preto sa snažia nakopiť si veľa študentov, ktorý sú nejako výnimočný.

A čím so ja výnimočná? Teda čím, o čom by mohli vedieť?

Svojim umom, inteligenciou. Si veľmi dobrá čarodejníčka. Tvoje schopnosti sa prejavili veľmi skoro. Zrejme preto.

Ale oni o mne nič nevedia.

Tvoj životopis je v škole, lepšie povedané u riaditeľa. Jedeného z nich je to strýko. Takto majú prístup ku všetkým žiakom, lepšie povedané k ich minulosti. Využívajú ich slabosti, aby ich k sebe nalákali...

Teraz len hádaš, či to vieš?

Hádam a zároveň sa mi to potvrdzuje.

Ach ten tvoj premúdrený mozog, snažila
sa zavtipkovať, no priveľmi si uvedomovala, k čomu všetkému sa môžu dopracovať tí žiaci.

Majú aspoň nejaké meno?

Tá skupina s ktorou si sa dnes stretla sa volá Satanicus disciplus. V preklade diabolský žiak.
Druhá skupina sa volá Libertus - sloboda. Táto druhá skupina bola stvorená na protest tej prvej. Boli to zbúrenci.

A o tomto ich boji niekto vie?

Okrem žiakov nie. Tieto boje sú tu celé roky a žiaci ich celé stáročia taja. Tieto dve skupiny sú aj medzi žiakmi univerzity a dokonca aj medzi ľuďmi vonku, lenže to už je troška iné. Skupina Libertus sa zapája do odvetví boja proti temným silám, stávajú sa z nich aurori, pomáhajú dobročinným organizáciám, alebo sú... Alebo sú v ráde Periculum.

O tom som ešte nepočula,
povedala zamyslene.

Ani si nemohla. Je to jedna z najtajnejších skupín, aké sú. Bojujú proti smrtožrútom, no tak tvrdo, ako oni. To znamená, že nie sú o moc lepší od nich. Pomáhajú dobru a zároveň sú na hranici zla.

Sú v knižnici? Je tam niečo o nich napísané?

Myslím že len v oddelení, ktorý je tebe neprístupný. Tam smú chodiť len učitelia a aj tí sa tam len sťažka dostanú.

Táto škola má mnoho tajomstiev, však?

Tak veľa, koľko i Rokfort,
odpovedal ticho a vyrovnane Malum.

To je dosť.

Je to dosť, lenže tieto tajomstvá sú troška odlišné, ako si si mohla všimnúť.

Nemajú to tu priveľmi pod kontrolou.

To teda nie a aj napriek tomu majú dobré meno vo svete.
Fraška. Ako všetko naokolo. A predpokladám, že Satanicus disciplus, sú najčastejšie smrtožrúti, alebo zradcovia.
Áno.

Zamyslela sa nad ich rozhovorom a zrazu ju napadla ďalšia otázka.

Kedy príde moja fiktívna mama?

List sem ešte neprišiel, takže asi až pozajtra, najskôr zajtra večer.

Takže mám trocha času.

Ako to myslíš, drahá?

Sama neviem, nechcene pokrčila ramenami a všimla si, že sa dostala až ku kreslám, kde zodvihla stolík a bola opretá o stenu. Bola taká zaujatá ich rozhovorom, že vôbec nevnímala, čo sa dialo okolo nej. Chodbička bola rušná a všade bolo počuť rozrušené hlasy, smiech, sem tam i krik. Prešla po nie úzkom schodišti a rýchlo sa vytratila zo spální. Snažila sa upokojiť jej rýchli dych a pozrela sa na dvere chlapčenských spální, ktoré sa neustále otvárali a zatvárali. Zavrtela hlavou a začala sa predierať davom študentov na chodbe zahalenej do zelených odtieňov.

* * *


Prešla cez tú záhadnú stenu a ocitla sa vo svojej škole. Stála na tom istom mieste, len tu nebola sekretárka, ale na miesto nich kufre. S ťažkým povzdychom vytiahla prútik a použila nadnášajúce kúzlo. Nemalo by sa to na chodbách, no kto by ťahal za sebou toľké kufre?

"Nemala by si radšej tie kufre položiť na zem? Na chodbách by sa nemalo čarovať." Ozval sa pobavený hlas za ňou. Uvidela dvojmetrového muža s peknými svalmi, hnedými vlasmi, ktoré boli ukryté pod čiernym šiltom. Mal na sebe školský, modrý habit, no nemal ho zapnutý. Len okolo neho tak visel. Pod ním bol oblečený ako mukel, ktorý uznáva hip-hop alebo niečo na ten spôsob.

"Ak ti to tak strašne prekáža, môžeš mi ich odniesť." Nakrčila nos a pousmiala sa.

"Iba som ťa varoval. Tamtá profesorka čo si to chce nami preraziť, je dosť háklivá na školský poriadok." Cez tvár Iris prešiel čudesný úškľabok a v sekunde kufre dopadli na zem. Bláznivo sa zasmial a zobral dva kufre do rúk. Iris ho napodobnila a tak isto zobrala kufre, predierajúc sa davom k jej tajomnej chodbe so zeleným nádychom.

"Takže Iris, kam s týmto nákladom mierime?"

"Do koša nie." Oznámila mu, na čo sa on zasmial. "Pravdaže mierime k mojim dievčenským spálniam, ktoré sú na vých... Ako to, že vieš moje meno?" zasekla sa ihneď sa mu zapichla do zelených očí.

"Mám dobré informácie od dobrých informátorov." Usmial sa nezbedne a aj napriek hustej premávke sa snažil ísť vedľa nej.

"Už som si myslela, že som populárna." Tvár nadobudla výzor nejakej nadutej princeznej, no hneď sa zasmiala a už tam bol široký úsmev od ucha k uchu. Znova sa zasmial svojim pekným smiechom, ale znenazdajky zvážnel.

"Nie som tu len tak a nestretol som ťa len tak." Vysypal a hlavou kývol k osamelej chodbe na ľavo od nich.

"Čo...?"

"Len ma nasleduj." Skočil jej do reči a spolu s kuframi sa odpravili do úzkej a hlavne prázdnej uličky, ktorá bola na jej počudovanie svetlá.

"OK. Takže ako sa voláš, čo chceš odo mňa a čo toto má znamenať. Takto mali znieť moje prvé otázky." Povedala zadumane a napokon sa mu zarezala do očí, ako to ona rada.

"Prezieravý človek by ich položil, no normálny človek, ktorý bol v šoku z hysterickej učiteľky... Neviem, neviem." Zasmial sa potichučky a znova zvážnel.
"Koniec žartov, idem na niečo vážnejšie. Počula si tu už o dvoch skupinách? Zlo, dobro?" spýtal sa a jeho tvár nadobudla nie práve spýtavý pohľad. Akoby poznal odpoveď.

"Čo to som začula." Priznala sa a on v okamžiku zbystrel.

"Naozaj?" spýtal sa skôr sám seba a znova začal." Satanicus disciplus sú ľudia, študenti, ktorý..."

"Ja viem. Stretla som sa s nimi a teraz radšej vrav rovno." sekla po ňom pohľadom a nedočkavo si ho premerala. V miernom šoku sa zamračil a zhlboka sa nadýchol.

"Takže tie prašivé psy nás predbehli? Boli za tebou? Čo vraveli?" vyhŕkol zo seba a Iris už otvárala ústa, že mu povie niečo pekne korenisté, keď ju napokon s chápavým úsmevom predbehol.

"Prepáč. Najprv ti všetko vysvetlím. Som z druhej skupiny, zo skupiny s názvom Libertus. Myslím, že nemusím vravieť, že bojujeme proti nim. Snažíme sa chrániť ľudí, ktorým ubližujú... Sú... Sorry," zahanbene sa usmial, keď zbadal že Iris prevrátila oči.

"Nie, ty prepáč, len... Už to viem a - rada by som počula, čo chceš."

"Si zvláštna. Všetci by bažili po tejto vete. Mnohý zo študentov ani nevedia, či sme skutočný. Iný by chceli počuť všetky dôkazy o našej existencií, ale ty..." začudovane sa na ňu pozrel a potom len zamrkal a znova sa zhlboka nadýchol. "Vieme, že si dobrá čarodejníčka, s dobrými schopnosťami a vieme, že onedlho po tebe vyštartujú Satanicus disciplus. Budú ťa chcieť donútiť, aby si sa k nim pridala a ak to nespravíš, budú ťa mlátiť, vydierať, budeš ako v pekle. Myslín, že toto práve nechceš." Uškrnul sa.

"Nie, toto práve nechcem."

"Ponúkame ti ochranu. Dotknú sa ťa a my si to s nimi vybavíme. Dajú ti nadobro pokoj, lenže..." jeho prešibaný úškrn sa rozšíril.

"Niečo chcete na oplátku? Ja nepotrebujem vašu ochranu. Ako si povedal, som dobrá čarodejnica." Zamračene sa na neho pozrela a pri tom si ruky dala výhražne v bok.

"Haha," zasmial sa." Toto vraveli mnohý a všetci skončili buď v ich partii alebo ich tu tyranizujú do teraz. Tí múdrejší zobrali nohy na plecia. Máš jedinečnú príležitosť, ktorá sa ti už viac krát neponúkne."

"A ja že si len milí chalan. Vieš kam môžeš ísť?" tvrdo a nahnevane ho prepichla očami, no ani jeden nechcel uhnúť pohľadom.

Nie je to zlý navrch.

A ostanem im nejako zaviazaná? To nie!

Nejde o to. Ale byť v nejakej skupinke, ktorá je legendou a plus sa troška zabaviť na boji proti druhej skupinke...

A riskovať pri tom život?! Ty sám si ma učil, že nebezpečné veci nie sú pre nás oboch dobré!
Uhla pohľadom a zavrtela hlavou. "Vieš čo?" začal pomaly chalan pred ňou. "Dám ti týždeň, aby si si to všetko pekne premyslela. Ucítiš ich silu a nátlak. A keď sa dáš na ich stranu, ucítiš náš nátlak a silu." Povedal záhadne, nahnevane, no stále šeptom a s nejakým čudným pokojom. Že to sa nedá? A predsa áno.

"Nebuď smiešny. Poznáš moju odpoveď. Nie a budeš ju počuť aj po tom týždni." Tvrdohlavo zodvihla hlavu dohora a zarezala sa mu do očí. Nechcene sa jej stočili k perám, no zaťala päste a rýchlo si zobrala všetky kufre a šuchtavým krokom šla preč. Takže finálny odchod sa nepodaril, no nepočula žiaden smiech.

Uvidíme na ich druhý navrch po tom týždni. Prídu s niečím novým a to som si istý.

Ja ho nechcem prijať.

Nemusíš.

Prekvapene zamrkala. Presne tak, nemusím.

Rozhodnutie bude na tebe.

Ja viem
, povedala neisto i keď to tak vôbec neplánovala. Jej plán bol opačný.
 


Komentáře

1 ni.niik ni.niik | 25. srpna 2009 v 10:57 | Reagovat

super kapitola ..ke konci jsem chtěla aby byla delší XD..doufám že tu bude brzo další =O) prosíííím

2 Evanska Evanska | Web | 25. srpna 2009 v 22:59 | Reagovat

Ach toto bolo krátke! Nokratšie ako posledná, takže to musíš vynahradiť ďalšou :D Zaujímavý príbeh, veľmi sa mi páči vývin deja! Ja so strachoprd :D a preto si myslím, že Iris by to mala prijať! Ten chalan sa vyzerá zvláštne! To sú tu všetci takí? A to meno Giovanna Colombo je tvoje talianské, že? :D Pridaj ďalšiu kapitolu čo najskôr, rada by som si ju prečítala :-)

3 FReedoM FReedoM | Web | 26. srpna 2009 v 12:57 | Reagovat

Kujém baby:)

Evanska: Moja ozvy sa na emaily a daj mi facebook:)Hej a je to moje talianské meno:D Tuším:D A nová kapitola bude už dnes, asi:) Neviem ako budem stíhať. A či ponuku prijme, to sa nedozvieš ani v deviatej kapitole:D No tam vlastne možno hej, lebo ni je úplne dokončená:D Zachvílu sa to tam poriadne rozbehne:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama