5. kapitola - Iris

1. srpna 2009 v 4:16 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Práve teraz som vstala a o pol hodku idem do Tatier:) Či som zdravá? Sťa rybka vo vode:) Alebo... rybka na panvici? Skôr to druhé. Som ospalá, ledva vidím čo píšem a... Skrátim:) Tu je Iris, lepšie povedané piata kapitola, ktorá sa mi páči ešte viac ako tá pred tím. Opravená nie je, ale že to nevadí o:)? Popozajtra pribudne (možno pozajtra) pribudne druhá poviedka s názvom... Nechajte sa prekvapiť:) Je to Fantasy a mne sa páči. Bližšie informácie zajtra:)




5. Kapitola - Dopadneš ako on


Šťastie, nešťastie, život, smrť, láska nenávisť... Tieto veci môžu prísť neskutočne rýchlo a neskutočne rýchlo môžu aj odísť. Vtedy, sa nestihneme rozlúčiť, ospravedlniť, pobozkať, utešiť svojich blízkych. Príde to náhle a ako blesk z nebies. Vtedy je najlepšie sa poistiť listom alebo predbežnou návštevou, ktorá zaistí, že veci budú aspoň z polovice také, ako ste ich plánovali. To isté sa chystám spraviť i ja.

Malum?

Prosím, drahá?

Chcem navštíviť Setha a neskôr pravdaže rodičov.

Iris? To - nie. Nie je to dobrý nápad...
nahnevane ho prerušila.

Je to môj život, tak to konečne pochop!

Viem, lenže ja tento život žijem spolu s tebou. Nejde len o moju bezpečnosť, ale aj o tvoju.

Som rada, že si to pochopil,
povedala s hmatateľným sarkazmom v hlase.
Ako - myslíš. Choď za nimi.

V-vážne?
Spýtala sa prekvapene, začudovane.

Máš pravdu. Priveľmi sa starám, priveľmi sa o teba bojím. Je to tvoja rodina, tvoji priatelia a ja sa nebudem do toho starať, počula ako sa zhlboka nadýchol a vyslovil tú vetu, ktorú toľko krát chcela počuť, no nemohla. A nebudem sa starať ani do teba a Scorpiusa.

Nenávidím ťa! Prečo si mi to nemohol dovoliť skôr?! Všetko by bolo iné! Bola by som s ním...

Potreboval príučku. Potreboval sa prebrať z toho jeho života plného klamstiev, alkoholu a šľapiek.
Ty! TY! Vieš niečo, čo ja neviem, však?

Pravdaže. Nemienim ti to tajiť. Dozvedel som sa to v noci, keď si ty spala. On - ťa hľadá. Snaží sa ťa nájsť.

Ja... Ľúbi ma?

Na túto otázku ti neviem odpovedať. Dozvieš sa to.

Nájde ma?
Spýtala sa s niečím v hlase, čo nik nedokázal rozlúštiť. Strach a zároveň túžba? Najskromnejšie slová, ktoré to dokážu najpresnejšie popísať.

Nechcem ťa priveľmi vystrašiť, potešiť, zarmútiť, tak... Nechajme to na osud.

* * *


Po troch dňoch prišla na to ako to chodí v knižnici a trávila tam ešte viac času, ako dovtedy. A či spravila aj nejaký prieskum na škole? Bol to naozaj len malý prieskum. Držala sa rady Kai, takže šla len po schodišti hlavnou chodbou, raz zahla doprava a tak to i končilo. Ďalej nešla. A či stretla Kai? Raz. Spolu strávili celí deň, no obe sa museli napokon rozlúčiť a venovať sa svojim veciam. Iris bola Kai veľmi sympatická a cítila, že sa stanú priateľkami, ak už nimi vtedy neboli.

"Ahoj." Pozdravil ju nejaký hlas za ňou a Iris okamžite odtrhla svoj zrak od regálu s knihami a uprela ho na nejaké vysoké, silnejšie dievča pred ňou.

"Ahoj." Začudovane si ju premerala, no okamžite prestala a milo sa usmiala.

"Máš sa dostaviť do riaditeľovej kancelárie. Poslali ti sovu, lenže nikde si nebola, takže predpokladali, že si tu. Podarilo sa to. Našla som ťa." nad poslednou vetou sa zahanbene uškrnula a svoj pohľad uprela do zeme. "Prepáč, už idem." Iris ju okamžite súcitne stopla.

"A tvoje meno?" blonďavé dievča sa usmialo. "Monica."

"OK, Monica. Rada som ťa spoznala a - moje meno je Iris." Obe sa na seba uškrnuli a i obe sa pobrali preč, každá inou cestou.

* * *

"Chcel som vám len oznámiť radostnú správu, že ste úspešne prijatá na strednú školu čarodejnícku v Austrálií." Podliezavo sa usmial riaditeľ a podal jej ruku. Iris ju radostne prijala a s ďakovným úsmevom začali podpisovať nejaké papiere.

"Dobre slečna Malum," zhodnotil a prezeral si nejaký papier. "Už som poslal list vašim rodičom, aby sa sem dostavili. Aspoň jeden z rodičov," všimol si rozladený úsmev dievčaťa naproti - Iris a tak hneď doplnil. "Je to len formalita." Prikývla a snažila sa o milí a ešte stále natešený úsmev.

Čo teraz?

Mám plán. Potom sa pozhovárame.

"Môžete ísť, slečna Malum. Pred dverami by na vás mala čakať triedna profesorka šiesteho ročníka. Všetko vám vysvetlí, ukáže."

"Ďakujem a dovidenia." Umelo sa usmial a pokynul jej rukou k dverám. Nečakala na nejaké jeho slová a zmizla z jeho kancelárie.

"Slečna Malum?" ozval sa ľadový hlas pred ňou. Prezrela si profesorku v tmavom čiernom plášti, ktorá nepôsobila priveľmi milo a už vôbec nie ochotne.

"Áno. No vaše meno nepoznám, pani profesorka." Povedala šeptom a prezrela si jej chorobne bledú pokožku s nádychom do zelena, plavé vlasy vypnuté do konského drdolu a čierne prenikavé oči. Jej tenké, no príťažlivé pery sa skrútili do nepríjemného úsmevu. Zaváhala.

"Gráinne Morissette. Pre teba profesorka Morissette." Zapichla sa jej boľavo do očí a s chladom z nej sňala oči, zabodnúc ich niekam pred seba.

"Nič iné by som si ani nedovolila." Povedala kajúcne, no bol tam menší náznak ironiky Iris sa modlila, aby to nepostrehla. Nepostrehla. Bola zažraná do svojich myšlienok.

"Budeš ma počúvať, mlčať a následovať. Je to jasné, slečna Malum?" rýchlo prikývla a pozrela sa pred seba, no zrazu jej nečakane položila tá profesorka ešte nečakanejšiu otázku. "Malum je čistokrvné priezvisko, však?" znova zabodla oči do nej.

Vrav to, čo som ťa naučil a nezabudni na ten tón.

"Pravdaže," povedala hrdo a s troškou urazenosti. "Sme čistokrvný." Napla sánku a zodvihla hlavu dohora. Prešla pohľadom po profesorke, ktorá mala v očiach nejaké šialenstvo a na tváry sa jej pohrával pobavený úsmev.

"Predpokladám, že si budeme rozumieť." S mladým a svižným krokom vyrazila vpred a Iris nemala ani najmenší problém ju dobehnúť.

* * *


"Zajtra choď na nákupy do vedľajšieho menšieho mesta, Lucklife. Myslím, že najlepšie bude, ak tam pôjdeš ráno. O deviatej ti ide metlobus z tejto zastávky." Zrazu zastavila a ľahostajne sa na ňu pozrela. "Ak ti je všetko jasné, nepýtaj sa zbytočné otázky. A ak ti niečo nie je jasné, neotravuj ma." Ani jedna nepohla brvou. Profesorka pomaly klipla očami, vzdychla a otočila sa smerom ku chodbe a znova nastúpil jej rýchli krok a s ním aj šprint Iris.
"List s vecami čo si musíš kúpiť máš na nočnom stolíku a tak tiež aj výsledky tvojich VČÚ skúšok. Kufre a ostatné veci si dones sama. A nasťahuj sa čo najskôr. Odporúčam hneď zajtra, či už dnes. Neodkladaj to zbytočne. A aby som nezabudla, rozvrh si vypýtaj od niekoho zo spolužiakov." Iris na ňu vyvalila oči a profesorka len zodvihla nechápavo obočie.

"Myslíš si, že budeš mať všetko? O niečo by si sa mohla postarať i sama." Spustila obočie a pridala do kroku. Iris si niečo odfrkla a uháňala za ňou.
"Izbu si môžeš vybrať viac menej sama. Buď izbu na západne časti, alebo východnej. Sú to dve krídla. Na jednej strane nájdeš povaľačov, zábavu, ľudí, ktorým učenie nič nevraví a na tej druhej strane," stíšila významne hlas, "tam nájdeš svedomitých žiakov, žiakov z dobrých rodín," zvýraznila slovo z dobrých a mrkla na ňu. "Zatiaľ si ubytovaná na východnej časti, lebo som to považovala za vhodné, ale ak sa rozhodneš pre tú druhú stranu, môžeš, no budeš ľutovať." Zastala a ukázala na rázcestie. Jedna svetlá chodba mierila na západ, kde bolo svetlo modré a druhá strana ukazovala na východ, kde boli svetlá zelené.

Zahla do východnej chodby, no nechcela. Musela. Potom - ak by sa jej tam nepáčilo, sa rozhodla preto odsťahovanie.

"Zatiaľ dobrá voľba." Profesorka ostala stáť na rázcestí a pobavene sa uškrnula. "Na konci chodby máš klubovňu. To sú tie biele dvere," Ukázala na ne mramorovým a úzkym prstom. "A tie dvere po bokoch, to sú dvere vedúce do dievčenských spální a do chlapčenských. Dúfam, že trafíš."

"Pravdaže pani profesorka Morissette." Znechutene sa usmiala a hrdým krokom vyšla vpred. Cítila sa, akoby šla do slizolinu. Nemala z toho dobrý pocit, no i tak zastavila pred dievčenskými spálňami a dala ruku na kľučku. Zhlboka sa nadýchla a vošla dnu. Nemohla si nevšimnúť keď zatvárala dvere, aký mala profesorka spokojný úsmev. Zavrtela hlavou a poobzerala sa po miestnosti kde sa objavila. Dlhá chodba po opačnej strane mnoho dvier a na konci schodište. Nebolo to tam také svetlé, skôr zašedlé a temnejšie. Necítila sa tam priveľmi dobre. Pozrela na jedny z dvier, pred ktorými stála a na nich stálo: Druhý ročník, prvá izba. Prešla k druhým, kde bolo: Druhá trieda, druhá izba. Takto prešla ešte pár dvier, až sa napokon dostala ku schodišťu. Neváhala a hneď ho brala po dvoch. Keď vyšla na vrch, nechcene do niekoho vrazila.

"P-prepáč." Ospravedlnila sa a pozrela sa na chlapca pred sebou. Tvár mal jemnú, peknú, no škaredila ho rozbitá pera a monokel. Bola si istá, že to ona nespôsobila. Tie rany boli čerstvé. "Stalo sa ti niečo?" prezrela si jeho krvácajúcu ruku a znova mu prešla po tvári.

"Nová a nezabehaná." Zhodnotil ticho a bleskovo prešiel okolo nej, stratiac sa dolu. Zavrtela hlavou. Toto boli dievčenské spálne, tak čo tu robil chlapec, muž? Na toto nebola zvyknutá v Rokforte.

Zmätene zamrkala a pozrela sa pred seba. Táto chodba vyzerala veľmi podobne ako tá pod ňou, len tu bol ten rozdiel, že schodište bolo na opačnej strane a tam kde stála, bola chodba o tri metre väčšia. Stála pri troch kreslách a okrúhlom kresle. Kreslá boli obsadené, ako i všetko okolo nich. Bolo tam asi osem ľudí a všetci upierali na ňu pohľad. Donútila sa nezačervenať a pozrela sa na ľavo, kde boli zase mnohé dvere. Ľahostajne prešla okolo tých žiakov, no začula dievčenský hlas, ktorý ju oslovil a zastavil.

"Iris Malum?" otočila sa a prezrela si všetkých naokolo, aby sa dovtípila, komu ten hlas patril. Spoza jedného chlapca vyšla štíhla, vysoká žena, v tvári pekná, no nie krásna. Mala dlhé vlasy po pás, ktoré sa jej tam rozprestierali ako bieli závoj s malými odtieňmi zlatej. Boli to podobné vlasy ako mal Scorpius. Zamrzelo ju pri srdci, ale nakoniec to ovládla a uškrnula sa.

"Želáš si niečo?" prehovorila chladným hlasom.

"Aspoň sa nevtiera." Zašepkala ticho jednému dievčaťu vedľa. "Či od teba niečo chcem? Nie, nie... Ja len - chcela som spoznať nové dievča, ktoré zavítalo k nám." Pokynula k ľuďom naokolo, ktorý všetci vyzerali zazobane, temne, podliezavo.

Neviem ako ty, ale mne sa moc nepáčia. Väčšina je čistokrvných a bohatých. Je pravda, že keby si bola s nimi, zapadla by si menom, ale povahou nie. Vyber si čo chceš. Ale zase u nich môžeš mať dobré útočisko. Môžeš im klamať a ja ti pomôžem.

Ja a temnota dokopy nejdú.

Scorpius bol temný a s ním si sa dala dokopy až priveľmi.

Už len preto.

Dobre.

"K vám?" nadvihla posmešne obočie. Potichu sa zasmiala a chcela pokračovať, no ozval sa druhý hlas.

"Máš guráž, keď sa staviaš proti nám. Nerobil by som to, ak by si nechcela skončiť ako ten, okolo ktorého si prešla pred pár sekundami." Bol to mužský hlas, veľmi pekný mužský hlas. Postavil sa po boku tej blondíny a s pýchou zodvihol bradu.

"Skončiť tak? Chcete povedať, že ma zmlátite?" zasmiala sa posmešne a prešla pohľadom toho muža, ktorý nebol ani zďaleka škaredý.

"Kto tu vraví, že ťa zmlátime?" spýtala sa s hranou nevinnosťou blondínka.

"Si trápna, Barbie." Znudene na ňu pozrela a otočila sa v odchode.

"Prepočujem tvoje slová a budem sa chovať, že sa to nestalo. Ešte stále máš šancu." Zakričala na ňu s trochou hnevu. Hrdosť tam bola taktiež.

"Buďme realisti, nie? Načo sa klamať?" povedala s úsmev, ktorý nevideli a rýchlo prešla pohľadom dvere. Všimla si dvere s nápisom: Šiesta trieda, druhá izba.

Chvíľu uvažovala či nebude lepšie ísť do prvej izby, ale logické myslenie jej našepkalo, že tá prvá izba bude plná. Druhá je väčšinou, keď je plno. Toto jej uvažovanie trvalo sekundu, dve a potom vošla do druhej izby. Rýchlo zavrela dvere a s úľavou sa o ne oprela.
 


Anketa

KLIK

Klik

Komentáře

1 ni.niik ni.niik | 2. srpna 2009 v 21:51 | Reagovat

Heh ...když chceš z vlky žiti musíš s nimi žiti XD.Má moc hodnou přívětivou paní profesorku XD přidat mastné vlasy hákoví nos a je to Snape v sukni =O).Jsem zvědavá kdy se tam objeví Jim

2 Evanska Evanska | Web | 25. srpna 2009 v 22:49 | Reagovat

Dobrý nápad Snape v sukni :D Takže Scorpy sa snaží! ŽE sa stretnú? Mohlo by to byť zaujímavé! Vymyslela si si skvelý príbeh Free :-) Na tej školy sú všetci okrem Kai nejakí čistokrvní :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama