Prológ - Iris Malum

10. července 2009 v 18:00 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Konečne sa dozviete aké je to teda pokračovanie, či to bude potomok Rose, či to bude potomok Malum, alebo Seŕrlaid, Jima a ja neviem čo všetko možné i nemožné:) Ale možno to teraz ešte nezistíte, ale až po niekolkej kapitole a možno... Radšej nič:) Teším sa na vaše komenty, tak ich sem nezabudnite dať:)
PS: Tonks, dnes ti to zašlem:)







Prológ

JIM

Ušla, zmizla mi. Uvidím ju? Uvidím niekedy jej ohnivé vlasy, jej krásne veľké oči, jej pery? Pohladím ju po jemnej pokožke? Zovriem ju do tesného objatia, kde si budem môcť vychutnávať jej vôňu, jej blízkosť? Toto boli otázky, ktoré som si pred rokom neustále opakoval. Dúfal som, že ju nájdem, že sa ku mne vráti, že opustí toho bastarda...! Ale ona nie. Neukázala sa mi a ja len dúfam, že ešte žije. Že dýcha, že jej srdce stále bije, že má stále tú červeň v lícach.
Kde sa túla? A čo Malfoy? Neopustil ju medzitým? Netuším. A nemôžem ani naisto povedať, či ma stále ľúbi, či ľúbi toho - Malfoya, či ľúbi on ju... No v jednom som si predsa istý - ja ju ľúbim. Možno to nik nečaká, veď stále som len ten istý Casanova, ktorý bez ženy len tak nevydrží, ale - predsa ju len ľúbim. A myslím na ňu a ako často!
Zavrel oči a vstal z mäkkej postele. Posledný ročník, siedmy ročník, už dokončí a je voľný. Bude môcť odísť preč a naplno sa venovať jej hľadaniu, ak to malo nejakú cenu. Rozhodnutý nebol. Veď kto dostihne Kľúč, ktorý všetko vie, ktorý sa dokáže premiestniť všade? Rozmýšľal aj nad ďalším študovaním. Draci? Je to pútavé štúdium, no je to to pravé, čo chce?
Alebo...čo študovanie jazykov? To by nebolo zlé. Jazyky... Elfčina, Taurbčina a mnohé iné...
A čo tak študovať spoločenské vzťahy? Podmorský svet, vodní ľudia, iné krajiny... Takisto na zamyslenie.
No malo i to cenu? Keď ju nebude vidieť? Keď ju nebude môcť mať pri sebe?
Prudko zatriasol hlavou a rukami si prešiel po unavenej tvári. Únava. Taká častá spoločníčka... Skleslo vzdychol a poobzeral sa po izbe. James ležal v posteli a dospával opicu, Will rozprával zo sna, Ary už dávno bol preč a asi sa obšmietal okolo kníh, Dody bol zavretý v kúpeľni.

"Fajn." Zamrmlal a šiel ku dverám kúpeľne. Hlasno zaklopkal a čakal.

"No?" začul spoza dverí.

"Tá kúpeľňa patrí aj mne, takže padaj otvoriť." Zavrčal
a v okamihu sa niečo v kľučke pomrvilo a zapraskalo. Pokrčil nahými ramenami a otvoril dvere. Dody sedel pred zrkadlom a snažil sa dokonale nagelovať vlasy. Jim si s pobavením prešiel po svojich ostrihaných vlasoch a šiel ku sprche. Už nemal dredy. Nie, nie... Dal si ich dole pred - vyše rokom. Keď odišla ona. Keď mu utiekla.
Zhodil zo seba tepláky a šiel pod studenú sprchu. Či mu pomohla? A ako. Bol čulejší, vyrovnanejší, no nie pripravený ísť ďalej. Budúcnosť mal pred sebou, no nemohol sa rozhodnúť po akej ceste má ísť.
Po tej strnistej, kde sú samé bludiská, kde ho čaká Rose?
Alebo má ísť po tej jednoduchšej, kde skončí strednú a niekam sa zašije, užívajúc si voľnosť?
A napokon...po ceste s menšími prekážkami, no nie takými veľkými, ako sú pri prvej ceste? Má teda študovať? A čo keby...prvú a poslednú cestu spojil. Študovať a pri tom i hľadať?
V hlave mu začalo bubnovať a dostavila sa známa bolesť hlavy. Nie taká, ako keď niekto je po opici, ale taká, keď má človek priveľa myšlienok v hlave a nevie sa rozhodnúť, čo prv odtiaľ vyhodiť, čo vyriešiť.
Alkohol. Áno, bol. Oslava záškodníkov, oslava posledného ročníka, oslava konca a začiatku. Či sa zabával? Áno, to áno, no myšlienkami tak či tak blúdil k nej. Už to budú skoro dva roky. Rok aj niečo, skoro dva roky, keď ona ušla, stratila sa.
Pamätal sa na tie novinové články. "Mladé dievča s dobrou minulosťou sa stratilo v budúcnosti", alebo "Rose Weasley - je skutočne nevinná?", či "Weasley, známe priezvisko pri boji proti smrtožrútom. Je to tak aj s Rose Weasley?"

Strach. Toľko strachu znova vládne! To sa nikdy neskončí? Dobre... Je to teraz lepšie, smrtožrúti útočia len občas, ale... Sú. Stále sú a všetci vedia, že sa niečo chystá a len málo kto vie, čo to je. Ja patrím k tým, čo o tom vedia viac, ako by sa patrilo.
Po piatich minútach vyšiel spod sprchy, cez bedrá si prehodil uterák a zakotvil pred zrkadlom. Podlhovastejšia tvár, výrazná sánka, plné a zvádzajúce pery, iskrivé čierne oči, dlhé a husté mihalnice a vlasy, ktoré boli kratšie, ako plánoval. Pokožka tmavá, po ktorej stekali kvapky vody, plecia mohutné, svalnaté, ako všetko na jeho tele. Príťažlivý a krásny muž.

ROSE

Sedela v malom apartmáne na gauči a zrazu sa schúlila do klbka. Bola taká unavená...z toho všetkého. Musela ísť ďalej, musela bojovať! Prešla si rukou po kučeravých, ohnivých vlasoch a zavrela oči.

"Láska?" začula ten krásny hlas, ktorý ju bodal a hladil zároveň.

"Uhm?" otvorila oči a prinútila sa k peknému, milému úsmevu.

"Nebude ti vadiť, keď pôjdem do mesta?" zatváril sa tak nevinne, ako to šlo a pristúpil k nej. Napla sa jej sánka, no napokon svoj hnev len prehltla.

"Dobre, ale nezdrž sa. Dnes musíme odísť." Umelo sa usmiala a prešla pohľadom tú dokonalosť pred sebou. Bol taký krásny, príťažlivý... Bola to jej láska. No ona pre neho toľko neznamenala, no stále dúfala, že sa to napraví, že to bude lepšie, že ju nebude...

Prečo si mu to dovolila?! Vieš kam ide, vieš za kým ide!

Ja - nemôžem. Ako by som mu mohla niečo zakázať? Som na to priveľmi slabá.

Takáto si nebola. Bojovala si za to čo chceš a teraz...! Rose! Bojuj a nevzdávaj sa! Snáď si nepamätáš čo si vravela na začiatku?! Že ho prinútiš, aby ťa ľúbil silnejšie?

To bolo dávno. Ja to nedokážem.

Ty ho necháš, aby chodil za inými ženami?!
Zrazu sa Rose pozrela pred seba a začula len zamrmlanie svojho mena a buchnutie dverí. Zase.

Asi mu nestačím.

Ako to môžeš povedať s takou ľahostajnosťou?! Rose!

Ja už nevládzem, nechápeš?!
Zajačala a tvár si vložila do roztrasených rúk.

Tak ho opusť!

Už sme to preberali,
povedala vyčerpane , Ja ho nemôžem opustiť. Priveľmi ho ľúbim.

A čo Jim? Ten ťa stále ľúbi a pomohol by ti zabudnúť!

Nemôžeš to vedieť. Môžeš len odhadovať. A ja - neľúbim ho až tak, ako Scorpiusa.

Ale stále ho ľúbiš.

Presne tak.
Zašeptala a zodvihla sa. Podišla k malej kuchynke a keď chcela otvoriť jednu skrinku, zasekla sa. Zbadala svoj odraz v lesklej, sklenenej skrinke. Ohnivé vlasy siahajúce už len po plecia, preriedené, nie také husté, no farba bola stále taká živá, ako kedysi i keď v skle troška vyblednutá. Ďalej už nechcela pokračovať. Jednoducho otvorila skrinku, zobrala si svoj hrnček a naliala kávu. Spomienky. Spomenula si na samý začiatok. Prvé mesiace.

"Rose?" povedal jej jemne.

"No?" zodvihla žiarivé a zaľúbené oči.

"Ľúbim ťa." zašepkal jej do vlasov a začal ju náruživo bozkávať. Vravel jej to skoro každý deň, každý deň ju obletovala jeho láska a teraz... Vedela, ako to je. Jeho láska vybledla ako farby na stene, na ktoré neustále praží silné slnko. No možno stále cíti to čo kedysi, no je to pod závojom akejsi novej slobody, ktorú našiel. Možno ju ľúbi, len na to pozabudol. Možno to je stále v jeho hĺbke duše.
Naliala do kávy mlieko, hodila tam dve kocky cukru, pomiešala a šla k jej obľúbenému kreslu. Opatrne položila hrnček pred seba a pozorovala hladinu hnedej tekutiny, ako sa neustále točí, hompáľa...

Zošit , nakázala automaticky Kľúču a ten splnil jej jednoduché a také časté želanie.
Zobrala zošit, ktorý sa nečakane a pritom normálne objavil pred ňou a začala písať báseň. Ďalšiu.

Rozkoš, vášeň! Len teba všetci žiadajú, chcú!
Láska! Nechcú ťa a roztrhajú ťa na kúsky!
Už dokonca i patríš medzi choroby a všetci žiadajú injekciu!
Preč s ňou! Preč s bohyňami lásky!

Písala a písala... Nedokázala prestať s veršami plnými irónie a zároveň pravdivosti, krutosti! Nebola žiaden slávny umelec a ani nič podobné. Ona... potrebovala sa len vybúriť.

Onedlho bude oslavovať svoje sedemnáste narodeniny. Už to bude skoro sedemnásť a ak by chodila na strednú v rokforte, bola by šiestačka a o rok byt by bola siedmačka! Mohla by ísť na štúdium niekam do zahraničia! Šla by študovať jazyky! Áno, to kedysi dávno plánovala. Jazyky. No čo teraz? Nemá ani len VČÚ skúšky.

SCORPIUS

Unavene, vyčerpane a hlavne s istou slasťou sa pomrvil vedľa tej blonďavej krásky.

Konečne. Konečne ten pokoj, to vzrušenie, vášeň a všetko ostatné. To som potreboval. Že či mi Rose nestačí? Och... Rose je krásna, mladá žena, ktorá ma priťahuje, ale nie tak ako kedysi. Teraz by som to nazval len akousi iskrou medzi mnou a ňou, možno i láskou. Vyhovuje mi žiť s ňou. Komu by aj nie? Miluje ma bez hraníc, stará sa o mňa a pri tom nestrká nos kam nemá, obšťastňuje ma v posteli... Viem, nie som najlepší človek, keď ju takto využívam, ale... Nemôžem ju opustiť. Naozaj som si akosi na ňu zvykol a nie len to. Mám ju rád. Nie je to také ako pred rokom, ale stále tam čosi je.

Nedokážem pochopiť jej naivnosť. Už dávno si všimla to, že sa stretávam s inými ženami a nechápem, prečo s tým niečo nespraví. Niežeby mi to vadilo, že je naivná, ale ak by to bolo opačne, už dávno by som zakročil. Ale ona nič. Je pokojná, usmieva sa a stále ma miluje. Je mi oddaná. Áno, dá sa to krásne využiť a prečo i nie? Jej Kľúč, Malum, ma dobre chráni. Som pod dvojitou ochranou a to pod jej láskou a pod ochranou Kľúča, ktorý ma síce nenávidí, ale chráni ma na jej rozkaz.

Život s ňou je tak jednoduchý a prostý... Len dúfam, že ma nikdy neprestane ľúbiť a že Kľúč sa nevzbúri.

Ono vlastne - by bolo celkom milé, keby sa konečne troška zbadala. Keby znova vyplávala na povrch jej zúrivosť, jej oheň, aby mi spravila scénu pred touto šľapkou vedľa mňa. Je mi až priveľmi oddaná a to sa mne nepáči. Mám rád ženy, ktoré si vedia povedať svoje, ktoré sa ľahko nahnevajú, lenže ona... Bola taká, no už nie je. Zmenila sa. A možno som ju zmenil ja.

CLEIDOS MALUM

Nechápe to?! Zničí ju! Ten muž jej zničí život. Už len teraz trpí a ako to bude zanedlho? Predávkuje sa tabletkami, zapije to alkoholom a zomrie? Či použije nejaký elixír, či sa vydá Luciusovi?! Nie, nie. Takto ona nedopadne. Ako stroskotaná a nepoužiteľná troska? Nie, MOJA Rose, moja pani, moja drahá, takto nedopadne. Nenechám ju v takejto kaši.
Čo ak... Čo ak by som očaril Scorpiusa a prinútil ho ľúbiť Rose? Nie. Scorpiusa sa treba zbaviť, nie ho viac pripútať k nej. Ale ak by bola s ním šťastnejšia... Nie! Videl som to v budúcnosti! Ona nebude s ním šťastná, lenže i budúcnosť sa mení.

A čo keby som ju zobral násilím preč. Nie. To nie. Násilím nie. Rose jednoducho chce Scorpiusa. Lenže ak na neho použijem mágiu, nebude to taká láska, akú chce Rose, lenže bude šťastná. Tiež nie. A ako ho donútiť, aby ju ľúbil? Ak by odišla? Prinútiť ju nejakým spôsobom, aby od neho zmizla? Aby ostal bez jej ochrany jej lásky? Ja ho budem chrániť aj tak čarami. Nedopustil by som, aby Rose trpela. Ak by zomrel, neodpustila by mi to.
Áno. Odišla by a on by možno zistil, že ju ľúbi a že nedokáže žiť bez nej. A ak by to nezistil...

Mám to! Viem, zahrávam sa s jej životom, s jej dušou, lenže...ak jej to má pomôcť. Stretne sa s Jimim.
Takže plán je jednoduchý... Štúdium, Rose - Scorpius hádka, odlúčenie, nástup na školu, stretnutie s... so Sethom, stretnutie na univerzite s Jimom. A ďalej to bude už len na nich...
 


Anketa

Iris alebo Rose?

Iris 26.3% (5)
Rose 73.7% (14)

Komentáře

1 niii.nik niii.nik | 10. července 2009 v 23:29 | Reagovat

to je smutný a krásně napsaný začátek..víc se mi začíná zamlouvat postava Jima a Scorpius mi leze čím dál tím víc krkem.
Dobrovolně se přiznávám že na tvoje stránky chodím každý den ( pokud nejsem někde pryč ).=O) Ps:máš moc krásný básničky =O)těším se na další díl

2 Elizabeth Greenová Elizabeth Greenová | Web | 11. července 2009 v 10:49 | Reagovat

Super prolog...těším se na první kapču... jinak njn icq moc nestíhám :) ale doufám, že se na něj potkáme x)

3 FReedoM FReedoM | Web | 11. července 2009 v 11:29 | Reagovat

nii.nik: Moc si ma potešila tvojou častou návštevou:) A ďakujem:) No ja som mala Jima rada od začiatku a Scorpiusa tiež, lenže u Scorpiusa mám nejakú reservu. Mám ho rada, ale je to sviňa.

Elizabeth Greenová: Kujém:) Jednotku si nečítala však? To dúfam aj ja XD Už si ani nepamätám, kedy sme si naposledy pokecali:)

4 tonks tonks | Web | 13. července 2009 v 13:19 | Reagovat

prológ je pekný po tej literárnej a umeleckej stránke, nepáči sa mi jedna vec - scorpiusov pohľad, spravila si z neho sviňu, veľkú sviňu... ach :(
a taktiež mi stále nereže kľúč, až príliš sa snaží obraňovať rose... no a stále nevieme, kto je iris! :D
inak, design je pekný, len sa mi nejako blbo zobrazuje, takže sa mi nedá čítať (prológ som čítala v maily - opravený som poslala späť). skús dať obrázok rolovať nie fixovať, lebo v novších prehliadačoch potom ide text cez obrázok a to sa čítať nedá ale vôbec...  

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama