4. kapitola - Iris

28. července 2009 v 9:59 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Moc sa vám ospravedlňujem za moju drahú neprítomnosť, no mám na prázdninách sesternicu a viac menej nie som doma. Snažím sa ju zabaviť, keďže má dvanásť a zatiaľ sa mi to darí:) Takže na ospravedlnenie vám sem pridávam Iris:) (Ktorá je opravená moc, moc dlho:()Táto kapča sa mi celkom páči, lebo tam je toho o škole strašne veľa a veľa sa toho dozviete. A iba tak mimochodom, keď sesternica odíde, tak idem ja do Tatier a keď sa vrátim, pôjdem sesternice... Fakt mi to prepáčte :/ Budem sa snažiť niečo napísať dopredu :) Veď Iris mám ako tak a pridám sem aj Uro :)Takže papa a užite si neskajšok, lebo ja si užijem:)


4. Kapitola -Šikmé oči a dejiny školy


Po pár hodinách - v skutočnosti tam strávila celučičký deň -
sa jej konečne podarilo všetko dokončiť, i keď, pravdaže, dve otázky jej chýbali a ani za svet si nechcela dať poradiť. Už klamala dosť. Odovzdala papiere a s rýchlou rozlúčkou zmizla preč. Nie úplne preč. Dovolili jej nazrieť do knižnice a povolili jej nejednu malú prechádzku po škole a školských pozemkoch dovtedy, kým všetko dôkladne neopravia. To znamenalo, že mala na celú školu týždeň času. Týždeň si mohla všetko prezerať, učiť sa ako samouk, spriateliť sa s niekým a neskôr ísť do školy ako okukaný študent. Škola bola naozaj obrovská a ani z ďaleka nie taká chladná a tmavá ako Rokfort. Práve naopak. Všetko tam bolo z bieleho mramoru, občas i z čierneho a všade boli obrovské zrkadlá, okná. Keď nakukla von oknom, videla krásnu zeleň, stromy, farebné kvety, kríky... Musela sa dozvedieť niečo viac o tej škole. A hlavne aj to, prečo musela prejsť cez záhadné dvere do školy, čo to vlastne bolo, kde sa nachádzala... Jednoducho všetko.

Len mala menší problém. Stratila sa. Škola bola väčšia, omnoho väčšia ako Rokfort a malo to jednoduchú príčinu, bola tu univerzita a taktiež i stredná škola.

Zahla do uličky, kde sa pohybovalo pár žiakov. Musela sa niekoho spýtať. Všimla si jeden pekný párik, no hneď ju pichlo pri srdci a otočila sa. Videla tam dvoch chlapcov, ktorí si ju s obdivom a pobavením prezerali. Pravdaže. Nemala na sebe typický habit, ale tričko s výstrihom. Zrejme to ich zaujalo. Uškrnula sa a pozrela sa za nich. Pekný mulat s priateľským úsmevom. Potriasla hlavou a snažila sa nemyslieť na tú podobu s Jimom. Napokon zbadala dievča japonského či čínskeho pôvodu, malého vzrastu a s príjemným úsmevom, ako prechádza okolo nej.

"Ahoj." Povedala nečakane a dievča sa zastavilo.

"Ahoj." Zamračene, no stále s úsmevom sa na ňu pozrela čiernymi, úzkymi očami a čakala.

"Ech... No som nová študentka, vlastne skôr budem a dovolili mi sa poobzerať po škole, no ja som sa stratila. Nevieš, kde je knižnica?" nevinne sa usmiala a dievča jej nevinný úsmev opätovalo.

"Keď som tu bola prvý rok, strácala som sa každý deň. Radšej ti ukážem. Tak či tak už nemám žiadnu hodinu." Pokrčila ramenami a zabočila do bočnej cestičky.
"Radím ti, ak sa chceš niekam dostať a bezpečne, vždy choď po hlavnom schodišti a nestratíš sa. Najčastejšie. Tam niekde by mala byť aj tabuľa s mapou školy. Pomáha to." Usmiala sa a pokračovala v rýchlej ceste. Až sa čudovala, že jej malé nohy to zvládajú.

"Vďaka za radu. Myslím, že ju budem potrebovať." Zhlboka sa nadýchla a pri tom hlasito vydýchla. Uľavilo sa jej, že nebude úplne stratená. "Ako sa voláš? "

"Sachi Kaiya Seo. Oslovuj ma ako chceš." Flegmaticky pokrčila ramenami a ani sa len neobzrela.

"Ja sa volám Iris. Iris Malum. A volaj ma tiež ako chceš."

"Myslím, že ja toho mám na výber troška menej." Zasmiala sa. "Iri? Ir? Is? Najlepšie je Iris." Usmiala sa a stále šla svojím svižným, rýchlym krokom.

"No ja si môžem vyberať a vyberať. Sachi, Kaiya, Kai, Ya..."

"Uprednostňujem moje druhé meno. Kaiya. Doma ma volajú Sachi a už mi do prerastá cez hlavu."

"Ako chceš. Kai... To je pekné nie?"

"Hej, to môže byť," usmiala sa šibalským úsmevom, ktorý jej veľmi svedčal. "Odkiaľ si?" spýtala sa nenúteným hlasom.

"Od všade. S rodinou sme stále cestovali a napokon sme sa rozhodli, že domáce učenie nestačí. Prihlásila som sa na túto školu a vyzerá to tak, že ma prijmú." Odvetila čo najprirodzenejšie, ako vedela.

"Aj tak nechápem, prečo práve na túto školu. Ja som vždy snívala o Rokforte, alebo o škole v Rusku, no moji rodičia boli od samého začiatku presvedčený, že toto je škola pre mňa. Hneď ako skončím, chcú, aby som študovala na tejto univerzite. Otrava." Odfrkla nespokojne.

"Takže nie si spokojná s touto univerzitou?"

"Je dobrá, ale pre mňa nie. Vzťahy v zahraničí ma nezaujímajú. Vlastne, ja som nikdy neplánovala ísť na nejakú univerzitu." Pokrčila ramenami Kaiya.

"Ja som sa práve vždy predstavovala na univerzite. Vlastne vždy sa to aj odo mňa čakalo."

"Kam po skončení, Iris?"

"Chcem študovať jazyky."

"Ja ak by som mala študovať, tak niečo so zameraním na kreslenie."

Rozprávali sa neskutočne dlho a mali nevyčerpateľné zásoby otázok a odpovedí. Rozprávanie im šlo od ruky a Iris mala pocit, že tu nie je taká sama, taká opustená. Konečne. Zistila, že Kai je Japonka z ostrova Šikoku a odsťahovali sa pred piatimi rokmi kvôli peniazom, škole a práci.

Kai vyzerala naozaj veľmi pojašene. Čierne vlasy s typickou rovnou ofinou a vo vlasoch sa jej sem tam zaleskli farebné pramienky. Oči mala čierne s detským leskom a vyzerala naozaj mladučko. Zistila, že je dokonca o rok staršia a končí strednú čarodejnícku školu.
Vošli do knižnice a Iris onemela. S pootvorenými ústami a očami obrátenými k stropu, sa pohla dopredu.

"Aj tento výraz poznám." Zasmiala sa Kai a bezhlavo si začala prehadzovať nejakú starú knihu v rukách, ktorú našla vedľa seba na stole.

"Toto je niečo." Zaostrila na strop a znova onemela.
Na strope bolo nakreslených tisíce ľudí, ako čítajú knihy a pergameny. Bolo to dokonale vystihnuté. Ich zamyslené výrazi, iné zaľúbené, pobúrené... Pozrela sa na police, ktoré merali niekoľko metrov a všimla si i mnoho rebríkov opretých o ne. Zrazu sa preľakla. Jeden z rebríkov sa nečakane rozbehol popri stene s knihami a... na rebríku sa držal pokojne človek. Rebrík zastal a čarodejník si začal vyberať knihy.

Kai sa pozrela kam Iris hľadí a uškrnula sa. "Tie rebríky sú začarované. Povieš ktoré oddelenie chceš, prípadne autora a rebrík sa spolu s tebou presunie na dané miesto. Občas je to nebezpečné, takže je lepšie si to vyhľadať bez rebríka."

"Aha. Nebezpečné v tej rýchlosti?" uškrnula sa tiež a prezrela si stále pokojného a zamysleného čarodejníka.

"Nie. Rýchlosť až tak nie, ako to, že hrozí zrážka s iným rebríkom. Už sa to tu párkrát stalo a mala si vidieť tunajšie zamestnankyne v knižnici. Zúrili. Knihy zničené a dvaja ľudia minimálne v ošetrovni. Takže rebríky sa používajú len občasne." Zhodnotila poslednou vetou a usmiala sa.

"Nechcem skončiť s puknutými rebrami a plus nejakým otrasom mozgu. Idem hľadať po svojich." Vypla hruď a hrdo vykročila vpred, hľadajúc očami časť, kde by sa mohli nachádzať knihy o tunajšej škole. "Ech... Kde sú dejiny školy
?"

"Dejiny ti môžem aj sama povedať. História školy, história čarodejníckeho sveta, to je moje." Nahodila široký úsmev a predsa napokon ukázala na koniec miestnosti, kde skoro Iris ani nedovidela.

"Dobre. Niečo si prečítam, niečo si zoberiem a niečo mi povieš, dobre?" Kai horlivo prikývla a spolu šli na samý koniec, kde sa usalašili v pohodlných kreslách s kopu kníh.

"Takže netuším, kde nájdem odpoveď na to, prečo som musela prejsť cez čudesné dvere steny a ocitla som sa v škole, teda sa pýtam teba." Pozrela sa na Kai oproti a zodvihla knihu pred sebou, listujúc vzadu, kde bol napísaný obsah.

"Och to. Myslíš dvere na recepcií? A pani
Natanielu?" nadvihla jemne obočie a usmiala sa na Iris, ktorá jemne prikývla. "Je to najnovšie prenášadlo, staré asi dva roky, ktoré školu stálo veľké peniaze. Do teraz sme tu mali to typické prenášadlo ako vidíš inde. Kúsok látky, stará bunda, zošit a bla-bla. Lenže bolo to únavné stále niečo začarovávať a tak ďalej a k tomu, preniesť sa mohli len pred budovu školy a to nebolo nič moc, keďže tam je okolo štyridsať až päťdesiat stupňov." Všimla si šokovaný pohľad Iris, keď povedala poslednú vetu a tak sa chápavo spýtala. "Ty asi nevieš, že naša škola sa nachádza na púšti, však?" Zavrtela hlavou. "Tak už vieš. Púšť bola najvhodnejším miestom a to z logických príčin." Nepokračovala, keď videla, že Iris ju ide doplniť.

"Ďaleko od muklov, lebo pre nich je to tu neobývateľné a pravdaže veľa miesta."

"Presne tak. Toto sú tie hlavné príčiny. Určite vieš, že sme spolu s Veľkou Britániou a Ruskom najväčšie svetové čarodejnícke veľmoci, však?"

"Pravdaže." Povedala neveriacky a Kai sa spokojne usmiala. "Veľa som počula o vašom hlavnom meste," pokračovala Iris," ktoré leží v strede púšte. Hlavné mesto, kde sú len čarodejníci a žiadny muklovia. Kde presne leží? A je také veľkolepé?"

"Kde leží? Neďaleko tejto školy. Je to len pár kilometrov a dá sa tam pomerne ľahko dostať. Na metlobuse. Premáva tu približne každé tri hodiny a spoje sú jednoduché. Škola, hlavné mesto, pár dedín, jedno mestečko a späť. A či je také veľkolepé? Je úžasné. Je dvakrát väčšie ako váš Londín a nájdeš tam snáď všetko. Sú tam rôzne vymoženosti, kde tu nenájdeš, máš tam veľký obchod s metlami, rôzne múzeá, obchody len s muklovskými vecami, či obchod so zábavnými vecami a... Jednoducho dostaneš sa tam po čokoľvek. A aj cesty sú tam skvelé. Máš pešiu zónu, zónu pre koberce, zónu pre metly, zónu pre metlobusy."

"To je šialené." Zavrtela ohúrene hlavou a začala čítať prvú stranu svojej knihy. "Takže zakladateľ je vlastne váš minister?"

"Presne tak. Neslávny minister, ktorý bol závislý na medovine a inom chlaste." Povedala s opovrhnutím a tiež si do rúk zobrala nejakú knihu.

"A ako dochádzajú deti z muklovských rodín sem? Myslím, že práve cez stenu na recepcií nie." Povedala pochybovačne.

Odtrhla oči od knihy a dala sa do reči. "No
v našom hlavnom meste je miesto, vlastne metro, ktoré sa nepoužíva kvôli záhadným problémom. Jednoducho metro ťa dovezie pekný kúsok ku púšti a odtiaľ sa ide metlobusmi, ktoré pravdaže patria škole. Veľmi dlhá cesta, ale dá sa to prežiť. My sme dosť dlhý čas bývali v muklovskom meste, ale pre prácu sme sa pred rokom presťahovali do menšej dedinky, dosť blízko hlavného mesta."

* * *


O tri hodinky sa Kai pobrala preč za svojím priateľom a Iris usúdila, že bude najlepšie si rýchlo požičať knihy (bol tam aj menší problém s pracovníčkou v knižnici) a ísť do provizórneho domu. A tak aj bolo. Onedlho už sedela na tmavom gauči a prepínala kanály v televízií. Nevnímala ju.

Scorpius. Tak mi chýbaš. Tak strašne mi chýbaš, tak strašne po tebe túžim... Ja len dúfam, ale naozaj len dúfam, že sa ma snažíš nájsť, alebo ma máš rád a si bezo mňa bezradný... Pche! Aká som naivná. Určite si v cudzom objatí a na mňa si ani len nespomenieš. Nie... Zase táram. Priveľmi veľa vecí sme spolu prežili a na také veci sa tak ľahko nezabúda. Stále ťa ľúbim a nehorázne to bolí. Viem, viem. Toto bude ešte dlho bolieť a dlho sa mi budú liečiť rany.

A Jim? Kde si ty? Tak dlho som ťa nevidela. Tak dlho som sa nestretla s tvojím pohľadom. Máš priateľku a aká je? Krajšia? Múdrejšia? Lepšie sa k tebe správa? Je to náhrada za mňa, či niečo viac ako ja?

James, Will. James určite neustále balí ženy a užíva si žúrky a Will si našiel nejaké dievča, ktoré napokon znova odhodí a nájde si ďalšiu. A čo môj brat Hugo? Určite vyrástol a možno má tiež nejaké pekné dievča. A možno sa i dokonca zhoršil v známkach a dokonca mu možno i chýbam. A jeho vlasy sú určite stále také neposedné.

Mama... Stále spravodlivá, s krásnym úsmevom, inteligentná, pracovitá. A oco stále frfloš, ktorý je neustále lenivý a stále chodieva na medovinu k Potterovcom. Chýbajú mi. Mama, otec, Hugo a aj moji priatelia. Dokonca teraz mi chýbajú aj moji nepriatelia v škole. Len by som chcela mať aspoň na chvíľu pocit, že ten život predtým som žila ja a nie niekto iný.

Zrazu v sebe pocítila ľútosť, chápavosť a priateľstvo. Neboli to jej pocity, ale pocity Malum.

Ja... Máš to ťažké, viem, ale - mám pre teba niečo. Si tu v bezpečí, nik o tebe nič nevie, časopisy o tebe prestali písať už skoro pred rokom, nik si skoro na teba nespomína... Teraz to neber osobne. Jednoducho, môžeš napísať list Sethovi a ak chceš - tak aj Jimovi.

Ďakujem. Sethovi rada napíšem, ale s Jimom je to ťažšie.

Potešil by sa.

Ale Jim žije už iný život a som si istá že ja doň už nepatrím.

Ale Ir...

Malum... Jednoducho zatiaľ len Sethovi. A ešte som sa chcela spýtať na rodičov. Už dávno si mi nič o nich nevravel.
V poslednej vete bolo cítiť túžbu...

Ani nemôžem. Majú silnú ochranu a ani ja cez ňu nepreniknem. Dobre vieš, prečo tá ochrana. Je to proti Luciusovi a ostatným smrtožrútom. Viem len, že sú stále odrezaní od všetkých a nič nie je také, ako bolo.

Nemôžem ich ísť navštíviť?
pípla tíško.

Je to riskantné...

Ja viem, ale... Tak ich túžim vidieť.

Ešte uvidím.

To si vravel už pred rokom!

Musíme počkať na ten správny čas.

Aký je ten správny čas, Malum?! Chcem vidieť len svojich rodičov.

Ak tam pôjdeme teraz, môžeme spôsobiť ich smrť a i tvoju!
Povedal s vážnosťou a úprimnosťou v hlase. Iris prikývla a unavene si vložila tvár do dlaní.

Cítim sa sama.

Viem, že sa cítiš sama, no už nebudeš. Si v škole, kde si si našla hneď v prvý deň priateľku.

Kai.

Presne tak, Kai. Je to priateľka, ktorá ťa podrží a nebude sa priveľmi pýtať na tvoju minulosť. Je to žena, ktorá žije prítomnosťou a neobzerá sa do minulosti. Bude to dobrá priateľka.

S týmito myšlienkami zaspala na gauči, kde jej Malum hovoril vety, ktoré ju upokojovali a utišovali.
 


Komentáře

1 ni.niik ni.niik | 28. července 2009 v 12:30 | Reagovat

Ahojky pěkná kapitola =O) je to moc zajímaví příběh ..nebo už jsem ti to psala ?? Já newim..prostě se mi tvůj styl psaní hodně líbí.A kvůli kapitolám si hlavu nelam přece jenom jsou prázdniny tak si je užívej dokavaď můžeš =O)

2 FReedoM FReedoM | Web | 30. července 2009 v 12:40 | Reagovat

Som rada že sa ti páči môj štýl písania:) Potešilo ma to:)No túto sobotu idem na dovolenku do Tatier, takže písanie idem teraz rýchlo doháňať...

3 Evanska Evanska | Web | 25. srpna 2009 v 22:42 | Reagovat

Aj mne sa veľmi páči. Iris by mohla napísať list JImovi aj Sethovi, dúfam, že Jim nemám priateľku! Mohli by sa k sebe vrátiť :D:D Alebo keby sa Scorpius uvedomil! A Kai vyzerá ako dobrá kamoška :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama