39. kapitola - Rose

5. července 2009 v 20:02 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Ok, posledná kapča a dúfam, že som to tu dala správne O:)









39. kapitola - Nebo či peklo?

Premiestnila sa do obývačky a rovno vhupla do kresla.

"Harry? Ginny? Ste tu?" zavolala akosi priveľmi ticho a postavila sa. Chvíľu len tak čakala, volala na nich, no oni nič. Až po desiatich minútach sa ozval hlas z druhej miestnosti.

"Rose? Pri merlinových spodkoch! Si to ty?!" skríkol vyplašene Harry a nadvihol si okuliare vchádzajúc do obývačky. Vyzeral ohromený, vystrašený a ona priveľmi pokojná a zmierená so svojim osudom.

"Som to ja. Prepáč mi za tento prepad, ale..." nestihla dopovedať svoju vetu, keď jej do toho rýchlo vbehol Harry.

"Nemáš byť v škole? Ako si sa sem dostala? Stalo sa niečo vážne?"

"Pri merlinovej brade, Harry! Prosím, sadnime si a všetko ti vysvetlím." Privrela unavene oči, no unavené inak, nie nevyspanosťou. Spánok by jej nepomohol.

Harry jemne prikývol a sadol si povytiahnúc si rifle. Jemne si vydýchla a nasledovala jeho príklad. Sadla si oproti nemu a poriadne sa snažila premyslieť nasledujúce vety.

"Vieš... Ako... Hmm. Dostala som sa sem s pomocou, nejakej veci... Nie je to žiadne prenášadlo, i keď..." zasekla sa a chytila sa za spánky.

Spýtaj sa ho na výrobu kľúča Temného pána.

Bude zmätený...

Ale bude aspoň vedieť o čom je reč, čo bude hlavnou témou.

"Čo vieš o Kľúči? O Kľúči, ktorý odomkne hrobku Temného pána?" Na jej potešenie sa jej hlas nezatriasol, no vo vnútri jej tela sa všetko triaslo.

"Č-čo?" šepol ticho a jeho oči skákali z veci na vec. Bol v šoku a spamätal sa až po piatich minútach. "Odkiaľ o tom vieš, Rose?!" skríkol na ňu a postavil sa.

Buď úprimná.

"Mám ho. Mám ho na krku. Teraz, v tejto minúte, sekunde." Zodvihla hlavu a to, čo videla v jeho tvári... Preľakla sa.

"Ako to...? Nie! Nehovor takéto hlúposti... To nemôže byť pravda. Toto nie!" ruky sa mu začali neovládateľne triasť a jeho výraz tváre bol - šialený, zúrivý... Schytil ju surovo za lakte a pritiahol si ju k sebe. "Povedz, že klameš!" vyprskol na Rose, až sa jej nahrnuli do očí slzy.

"Je to pravda." Povedala trasľavo a chcela vytrhnúť svoje ruky z toho bolestivého zovretia, no nešlo to. "Pusti ma. Bolí to." Povedala s tvrdosťou a on ju s ospravedlňujúcim pohľadom pustil a začal sa nervózne prechádzať.

"Prepáč." Šepol zrazu a chytil sa za hlavu. "Ako... si sa k tomu dostala?"

"Ja..."

Povedz mu to.

"Dobre, poviem ti to, no prosím, sadni si." s bolesťou začala rozprávať svoj príbeh a ani nevedela ako a skončilo sa to. Dopovedala poslednú vetu a pozrela na jeho tvár. Nevedela, či nepovedala priveľa, či primálo... Povedala len to hlavné a vynechala terajší útek so Scorpiusom, no o minútku sa jej to spýtal.

"Kam chceš ísť?"

"Ostať tu nemôžem." Zotrela si slzu, ktorá sa nebezpečne približovala na líce.

"Chceš ujsť?" pozrel na ňu s bolesťou, súcitom a napokon sklopil zrak.

"Áno. Inak sa zachrániť nemôžem." Na chvíľu ostalo ticho.

"Nikdy by som si nepomyslel, že sa to stane rovno niekomu známemu. Že tebe. Čakal som nejakého siedmaka, ktorý..." zavrtel hlavou a dal si ju do rúk.

"S týmto nepočítal nikto." Utrela si oči a nedbala na to, že bude mať čierne líca. Teraz tu boli dôležitejšie veci. Znova ticho, ktoré bolo pre Harryho potrebné. Vedela, že toto sa nedá len tak o tri minútky prehrýzť a znova mať pokojnú myseľ a i tvár.

"Čo Ron a Hermiona? Vedia o tom?" spýtal sa ešte stále nešťastne a vystrašene.

"Nie. Nevedia o tom, ale..." spomenula si, že im tu chcela nechať list, lenže žiaden nenapísala. "Chcela by som im napísať list a nechať im ho tu. Smiem?"

"Pravdaže." Ihneď začal pritakať.

"Dobre, ale - nazačiatku chcem počuť odpoveď na moju otázku a to, čo vieš o tom Kľúči."

"V poriadku, ale chcem ho vidieť. Chcem sa o tom presväčiť, že ho máš a chcem vedieť, na čom som sa podieľal."

"Fajn."

Zviditeľni sa, prosím. Je to jeden z tvojich stvoriteľov.

Viem. Čakal som krajšiu scénu. Moje stretnutie s jedným so stvoriteľov som si predstavoval úplne inak, ale to práve teraz nie je dôležité.

Presne tak. Nie je to dôležité.
Zviditeľnil sa na jej prsiach a on v okamžiku skamenel v úžase a zároveň i v strachu.

"Je to on. Spoznal by som ho aj keby... Musí to byť on." Pribehol k nej a začal si ho prezerať, no stále sa ho nedotkol. "Puzdro. Kde je puzdro?"

"Nenosím ho."

"Musíš! Chráni ho pred samým sebou, chráni ťa pred ním! Keď nemá puzdro, je viac voľný! Môže, môže... Nie. Len to nie." Zase začal byť hysterický šialený a chytil sa za hlavu. "Rose, ihneď mi povedz, koľko ho máš už bez puzdra a koľko vecí môže čítať z tvojej hlavy. Vrav!" zakričal na ňu, no tento krát sa nezľakla.

"Ja... Neviem. Od prvého či druhého dňa ho mám bez puzdra. Bolo ťažké a pre mňa zbytočné." Dezorientovane a nechápavo sa na neho pozrela, očakávajúc vysvetlenie.

"Čo všetko číta z tvojej hlavy?" jeho hlas bol až plačlivý.

"No v prvom rade sú to moje najsilnejšie myšlienky, no teraz sú to aj tie, ktoré nie sú až také silné. A prednedávnom mi povedal, že cíti už aj dokonca moja pocity a city..."
Zavrel oči a niečo zanadával. "Si v kaši Rose."

"Prosím, vysvetli mi to celé a pomaly."

"Dobre, dobre... Ono, už sa toho Kľúča nezbavíš. Už ho nikdy nebudeš môcť zložiť z hrdla a nikdy, ale nikdy sa o tom ani nepokúšaj. Zabiješ sa. Ten kľúč sa pomaly stal tvojou súčasťou a ak by si si ho dala dolu, čo je neuveriteľne zložité - zabila by si sa. Odtrhla by sa z teba tvoje súčasť, chápeš? On by prežil, lebo je silnejší a nie tak živý ako ty, ale ty nie.
A keď si predstavím, že by ťa dolapili a násilím by ťa obrali o kľúč... Rose, rýchlo napíš ten list a zmizni." Znova jeho hystéria.

"Ale kľúč by ma mal premiestniť kamkoľvek chcem a to znamená, že som nepolapiteľné nie?"

"Všetko je raz konečné. Má vlastnú hlavu ako i ty a on tak isto nie je dokonalý ako iní. Má svoje slabé stránky, aj keď ich je menej. Musíš sa poponáhľať." Švihol prútikom a pred ňou sa zjavili všetky veci potrebné na písanie. Vystrašene sa pohla k pergamenu, no nedokázala to.
Môže zomrieť? A tak ľahko? Zavrtela hlavou a pri tom sa jej začali liať slzy z očí. Už nikdy nebude úplne slobodná, už nikdy nebude mať prázdnu hlavu... Potrebuje puzdro! A rýchlo! Nech zachráni aspoň niečo z voľnosti!

Ako si to mohol! Spravil si to schválne! Schválne si mi povedal, aby som nenosila to puzdro! Nenávidím ťa! Sme navždy spojení... Chceš, aby som zomrela?! Riskuješ môj život.

Prepáč mi to, ale ja som to naozaj nevedel.


Neklam!

Ja neklamem Rose! Spomeň si na moje slová, keď som premýšľal nad tým, prečo cítim tvoje city! Spomeň si! Netušil som o tom, Jeho slová boli naozaj úprimné, no čo ak...

Dobre. Ja...
Začala, no ihneď aj skončila.

Píš. Pôjdeme pre Scorpiusa a navždy sa stratíme.
A tak začala písať. List bol stručný a nie dlhý. Nemohla viac písať. Nemohla! Nevládala! Narýchlo sa rozlúčila s Harrym a s pochmúrnymi myšlienkami nakázala Kľúču, aby ju premiestnil pred Núdzovú miestnosť. Nemohla prestať myslieť na smrť. Na smrť, ktorá sa stávala jej priateľkou. A akou! Kam pôjde? Ak zomrie? Nebo, či peklo? Existuje nebo a peklo?
 


Anketa

Iris alebo Rose?

Iris 26.3% (5)
Rose 73.7% (14)

Komentáře

1 tonks tonks | Web | 5. července 2009 v 20:47 | Reagovat

túto kapitolu som ti posielala už opravenú, teda myslím. nie? lebo vidím pár chýb, ktoré som určite opravila...
no nič, ku kapitole: ten kľúč je zradný podliak, nemám ho rada :D a on nemá rád scorpiusa, takže moja averzia k nemu je ešte väčšia...
pekná kapitola, myslím, že harry asi nadšený nebol a hermiona s ronom asi tiež nie, neviem si predstaviť ich reakciu...
už sa teším na epilóg :)

2 FReedoM FReedoM | Web | 5. července 2009 v 22:52 | Reagovat

Chcela som to spraviť všetko naraz:)No ono to musíš brať i z jeho pohľadu, myslím z pohľadu Kľúča. Je to niečo ako jeho dcéra, sestra, dobrá priateľka, ktorú treba viesť za ruku, lebo nevidí tie prekážky a problémy čo on. On vidí do predu a dali mu do vienka rozlišovať zlo od dobra, ale vie to aj využívať.

3 Evanska Evanska | 6. července 2009 v 15:49 | Reagovat

páni!Však sa nechystáš Rose zabiť? Epilóg asi bude poriadne akčný :-D Už sa naň teším :-)
Kapitola bola bola fakt plná šokujúcich zistení, aspoň pre mňa, takže to snáď odmotáš :)

4 FReedoM FReedoM | Web | 6. července 2009 v 16:33 | Reagovat

Evanska: Rose by mala prežiť, takže pokoj:) Ale či sa nezraní, alebo niečo podobné, to zzistíš v epilógu, ktorý práve idem poslať Tonks:)

5 tonks tonks | Web | 6. července 2009 v 17:07 | Reagovat

evanska, na tvojom mieste by som epilóg nenazývala akčným :D a na mieste FReedoM by som ho nikdy nenapísala a neposlala svojmu betareaderovi na opravu... :D nuž, musím sa zmieriť... a teraz ma napadlo: iris malum - dcéra kľúča? :D

6 FReedoM FReedoM | Web | 6. července 2009 v 17:35 | Reagovat

Tonks: Až také zlé :D :D? A či Iris Malum je dcéra kľúča sa dozvieš až o pár dní:D Idem uverejniť epilóg...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama