2. kapitola - Iris

17. července 2009 v 12:37 | FReedoM |  Poviedka - Iris Malum
Melanchólia je tušim v tejto kapče skoro všade:D Ale nie úplne. Povedala by som, že na konci je jej až až. Túto kapitolu mám osobne rada, tak som zvedavá, či i vám prirastie k srdcu:) Ešte stále tam nie je vysvetlené kto je Iris, ale v tretej kapče je to tam pekne napísané:) Možno budete z Iris sklamný (aspoň troška), ale to je vlastne dosť jedno:) Inak, nikto fakt netuší, kto je Iris? Raz to tu tuším zaznelo, ale nie som si istá. Iba raz...
A ako si inak užívate prázky? Už som počula aj zápornú odpoveď, tak som zvedavá:) Hlasnite v ankete.


2. Kapitola - Znova

ROSE


Vrazila si ruky hlboko do vreciek a sklonila tvár k zemi. Tak sa cítila dobre. Trochu bezpečne. Prešla nejakou živou uličkou a dostala sa ku hlavnej ceste. Obzrela sa naľavo, napravo a rýchlo prešla cez cestu. Div ju nezrazilo auto. Že kde bola, keď tam jazdili autá? Že či novodobé čarodejnícke mesto? Nie. Nemecko, Frankfurt na Maine, cesta popri parku Grüneburgpark . S jemným úškrnom zamierila do parku a začala sa bezcieľne potulovať.

Naozaj sa mi trochu uľavilo. Bol to príjemný pocit. Povedala som, čo som chcela a už... som pokojná. Už ma nepodvedie. Viem to. Ľúbi ma.

Prebuď sa!

Som dokonale prebraná,
odsekla a vykročila ráznejším krokom.

Dobre, prepáč. Už nebudem. Ale - napadlo ma, čo tvoje štúdium? Dokončiť VČÚ skúšky?

A kde, pri Merlinovej brade!?
Neveriacky sa zasmiala a na jej tvári sa zjavil menší šok. Vstúpila mu do myšlienok. Vedela, čo chce povedať. Ešte uvidím. Ale pôjdem tam iba so Scorpiusom.

Za pár dní ti vyberiem nejakú školu. Robím to pre teba.

Ja viem.

Prechádzala zelenými uličkami, prezerala si ľudí, prírodu naokolo... Všetci boli slobodní. Všetci mali vo svojich hlavách len dva hlasy. Hlas srdca a rozumu. Ona tu mala tri hlasy. Hlas srdca, rozumu a napokon hlas Kľúča Malum. Či si za ten čas nezvykla? Čo by nie. Zvykla, no stále pociťovala závisť k iným ľuďom, lebo majú prázdne hlavy. Ona dokonca i teraz vedela, že Malum nad niečím tvrdo rozmýšľa a nevie sa rozhodnúť. Nechcela vedieť, o čom sa rozhoduje a už vôbec nie pre čo sa nakoniec rozhodne.

Konečne pociťovala aspoň nejaké šťastie. Konečne. On ju ľúbi! Niečo sa v ňom opäť prebudilo! Už sa ho len tak nevzdá. Bude bojovať!

A ak mi to znova spraví? Ozval sa tenký a smutný hlások v nej. Nebol to Malum.

Tak... Možno ho opustím. Na chvíľu. Malum mi pomôže.

Či jej rozhodnutie bolo pevné? Kdeže! Kedysi bola iná. Keď sa pre niečo rozhodla, pevne si za tím stála, ale pomaly sa z nej stávala slabá žena. Už to nebola Rose. Už to bola žena bez mena. On ju zmenil. Cesta po svete ju zmenila. Nemohla si byť v ničom istá, nemohla si byť istá ani len sama sebou. Preto tá zmena.

* * *


Zhlboka sa nadýchla a pustila sa do varenia s prútikom. Zemiaky sa samy vyzliekali z nie príliš príťažlivých šiat, nôž krájal cibuľu a pri tom i štipľavú vôňu z nej. Pustila sa do mäsa. Okrájala blany, mastné mäso, keď...

"Čertík?" znova ten hlas. S istou slasťou privrela oči a užívala si jeho dotyky na páse.

"Počúvam ťa." zaškerila sa a položila prútik na stôl.

"Nemali sme náhodou už včera odísť?" zašeptal jej šteklivo do ucha a ona si vedela dokonale vybaviť jeho tvár. Pobavený výraz, jeden kútik nadvihnutý, oči napol zatvorené.

"Mali, ale Malum si to rozmyslel. Povedal, že tu sa smieme o tri dni viac zdržať."

"Takže si dnes môžeme troška vyraziť?" jeho otázka ju privádzala do šialenstva.

"Spolu?" jej pichľavý a ostrý hlas sa vznášal všade naokolo.

"Len my dvaja a pravdaže, náš príves Malum." Zaškeril sa a pobozkal ju na nahý krk. "Voniaš po škorici." Zamrmlal s jemnou vášňou a letmo sa jej dotkol jazykom. "A tá chuť..."

"Pečiem jablkový koláč so škoricou." Zasmiala sa a otočila sa k nemu.

Nechce, aby som bola oddaná? Nepáči sa mu to? Tak teda dobre...

"Môžem ešte ochutnať?" nadvihol hravo obočie a ona ho prepichla pohľadom.

"Keď bude upečený, smieš ochutnať."

"Ale..."

"Viem, čo si si myslel." Zodvihla bradu dohora a rukami sa oprela o pult. Prešiel ju zvedavým pohľadom a zastavil sa na perách.

"Provokuješ?" spýtal sa a ledva udržal svoje pudy.

"Ja? To snáď nie." Zasmiala sa a pritiahla si ho k sebe.

* * *


Tri dni jej prešli rýchlo. Až priveľmi. Znova sa premiestnili a tento krát to bola Kuba. Ona bola v celku rada, ale on... Nepotešilo ho to. Rose vedela, že Malum to spravil schválne, no mlčala.

Sedeli v malej kubánskej kaviarni na terase, ona pri zmrzline a on pri nejakom alkoholickom nápoji.

"Nerozmýšľal si nad tým, že by si dokončil školu?" spýtala sa opatrne a počula silné zamručanie Kľúča Malum. V mysli sa uškrnula a do úst si vložila menší kúsok zmrzliny a ananásu. V ústach pocítila obrovský chlad, ktorý ju osviežil počas toho horúceho dňa.

Nadvihol prekvapene obočie a vzdychol si. "Nie. Nerozmýšľal som o tom. Keď som na úteku, chcem z toho aspoň niečo mať." Odpovedal jej jednoducho a oprel sa o železné operadlo.

"Ako teda chceš..." pokrčila ramenami a nahodila ľahostajný pohľad.

"A prečo taká otázka?" spýtal sa, aby jej vyhovel. Čakala tú otázku, chcela ju.

"Ja chcem mať aspoň VČÚ. Rozmýšľala som, že by som si to aspoň nejako vybavila." Pretočil očami a napil sa.

"Načo ti to bude? Máš dostatok vedomostí a nepotrebuješ o tom žiadne potvrdenie."

"A čo ak áno? Čo ak by sa toto raz skončilo a ja by som mala šancu sa vrátiť do toho normálneho života?" nadvihla pobúrene obočie a čakala na odpoveď.

"To sa nestane a to obaja vieme." Zamrmlal a pozrel sa na poloprázdnu ulicu povedľa.

"Nech! Ale čo ak áno?" prinútila ho, aby sa na ňu pozrel.

"Tak by si si potom tú školu dorobila."

"Ach... Ale zatiaľ tu nemáme také možnosti. Myslím v čarodejníckom svete." Zamračene si do úst vložila ďalší kúsok zmrzliny a naduto mu vyplazila jazyk.

"Už som ťa upozorňoval na to provokovanie, takže..." začal sa hrať s jej perami a nedbalo jej vošiel do úst ochutnajúc tú ovocnú zmrzlinu.
O pár minút sa už prechádzali večernými ulicami Kuby, kde z každého kúta hrala iná hudba.

"Nejdeme si niekam sadnúť, zatancovať?" navrhol Scorpius a zahryznol si do spodnej pery.

"S tebou kamkoľvek." Zasmiala sa a už obaja boli v zadymenej miestnosti, kde bolo všade cítiť len pot, vášeň, alkohol, cigary. Dravo sa usmiala a potiahla ho na tanečný parket. Jednu ruku dal okolo jej pása a hladil ju po pekných krivkách ženskej postavy. Druhú mal voľne spustenú vedľa tela a začal sa tanec plný vášne, alkoholu, pýchy a z jej strany i lásky. Po chvíli sa Rose ospravedlnila a šla na toaletu. Špinavá miestnosť so zažltlými a porozbíjanými kachličkami, sklo bolo len polovičné a okno tam nebolo, len akýsi kartón. Jednoducho bar v Kube. Ruky si oprela o umývadlo a pozrela sa do zrkadla. Črty mala už výraznejšie a vyzerala naozaj staršie a - unavenejšie. Áno, bola tam istá únava. Zasmiala sa nad svojimi myšlienkami a navlhčila si ruky, ktorý si následne prilepila na krk. Osvieženie vodou pomohlo aspoň troška.

Drahá, prosím len mu to znova neodpusti. Pôjdeme preč. Našiel som školu. Našiel som školu, ktorá sa ti bude páčiť... Je v Austrálií. Potom... potom sa k nemu vrátiš, dobre? Začal zmätkovať Malum a ona strnula.

Zneviditeľni ma .

A tak sa stalo. Rýchlo dýchajúc vyšla von a očami hľadala Scorpiusa. Nikde. Pozrela sa do kúta a...

Nie! Prečo?!

Scorpius hľadel priamo cez ňu a znova sa vrátil k nejakej žene. Žena bola opretá o špinavú stenu a so záujmom si prezerala Scorpiusa, ktorý sa nad ňou týčil ako Boh. Rose divoko potriasla hlavou, akoby sa chcela zbaviť toho zlého sna, ale... On tam stále bol s tou tmavou ženou s veľkými očami, s veľkým výstrihom, červenými perami a krásnou postavou. Nahol sa k nej a niečo jej zašepkal, pričom ona sa zasmiala. Celý svet sa jej začal krútiť. Oprela sa o bar a snažila sa udržať stabilitu.

Daj mu príučku! Poď študovať! Do Austrálie! Ty si premyslíš, čo chceš a on pocíti pocit osamelosti, už nebudeš pri ňom a on sa konečne prebudí z toho života voľnosti! Ja ho budem naďalej ochraňovať, dobre? Len prosím, nebuď znova to dievča bez mena. Dievča, ktoré je slabé a naivné! Spomeň si na to, keď si bola silná, dravá, prezieravá! Nepodľahni jeho čaru!

Vrátila sa späť na toaletu a pri zatváraní dverí si všimla vyľakaného pohľadu, ktorý nahodil Scorpius. Hneď ako dvere začali padať na miesto, vydýchol si.

Zviditeľni ma.
Zviditeľnil ju a ona s najväčšou hrdosťou, akú dokázala vyčariť, šla vpred, priamo k nemu. Už tam bol sám, opierajúci sa o stenu a popíjajúc nejakú tekutinu v pohári. Venoval jej neprirodzený úsmev a natiahol k nej ruku. Odmietla ju.

"Deje sa niečo, čertík?" nadvihol obočie ako ten najsvätejší človek na zemi i nebi a odlepil sa od steny.

"Nikdy ma už neoslov čertík, Scorpius Malfoy." Povedala so slzami v očiach. Nechcene jej jedna vybehla spod oka a ona ju nechala tak. Teraz nemala nazvyš času, nemala čas na zotieranie sĺz, ktoré tak či onak nedobehne.

"Deje sa niečo?" jeho tvár zrazu bola vyľakaná. Akoby si neuvedomil, čo spôsobilo jej plač. Veď to bolo logické.

"Znovu. Znovu beháš po iných ženách." Vyprskla ticho a otočila sa v odchode. Zastavil ju až pred vchodovými dverami do toho baru.

"Rose. Počkaj prosím." Snažil sa ju zastaviť, no ona sa divo otočila k nemu a vytiahla si ruku z jeho zovretia.

"Nechytaj ma rukami, ktoré chytali iné ženy! A nikdy ma nebozkávaj perami, ktoré nepatria len mne!" zakričala po ňom a on len s obrovským zármutkom a zahanbenosťou hľadel do tých očí, ktoré ho tak bodali. Ukazovali toľko bolesti...

"Myslím, že je zbytočné vravieť, že mi je to ľúto, či povedať slovo prepáč." Odpovedal s istou diplomaciou.

"Ty už nevrav nič. Nechaj ma!" Povedala s plačom a chcela odísť, no on ju znova chytil.

"Tak sa aspoň porozprávajme. Prosím." Slovo prosím, také neznáme pre jeho ústa a predsa to slovo, zakázané slovo, použil.

"A čom?! O tom, ako nie som pre teba dobrá, ako ťa iné ženy lákajú, ako som ja za všetko vinná?!" skríkla na neho a nevnímala pohľady okoloidúcich. I tak nerozumeli ich reči.

"Ja som vinný. Viem to, ale chcem, aby si vedela, že..."

"Že si nevyspelé pako?!" zaskučala a ona sa len pousmial. Viac ju to rozzúrilo.

"Ono... Sme mladí, veľmi mladí a už spolu žijeme. Nemôžeš sa čudovať tomu, že ťa sem tam podvediem, že som ti nie úplne verný... Je to skoro." Šepol do ticha.

"Tak predsa môžem za to ja. JA som ťa prinútila ísť so mnou, to áno, no čo som mala spraviť, keď som ťa ľúbila? A teraz... Ľúbim ťa päťkrát viac a nie len to, aj desaťkrát!" stála tam ako socha bez života. No stále niečo v nej bolo. Bolestivá láska...

"Poďme do hotela." Povedal smutne a chcel ju potiahnuť ďalej, no ona sa mu zrazu vyšmykla a zakričala: "Nie! Ja...s tebou nikam nejdem. Prepáč mi to, ale... Ako si sám povedal, sme na naše spolužitie priveľmi mladí." Nemohla uveriť svojim slovám, ktoré jej vyšli spod šokovaných pier.

"A...nie... To si nemyslela - vážne. Alebo...? Rose? Však nie?"

"Myslela som to vážne." Povedala cez slzy a ustúpila o krok. Pozrela sa do šokovanej tváre, takej zničenej... Chcela sa zrazu rozosmiať a povedať, že toto všetko je len žart. Že to nemyslela vážne, no nemohla. Musela odísť. Už s tým musela skončiť.

"A čo ochrana od kľúča?" viditeľne pobadala z jeho tváre, že sa karhá za svoju necitlivú vetu.

"Tebe ide len o ochranu, však? Nie o mňa."

Premiestni ma do hotela
, zašeptala i v mysli a zrazu sa rozplynula na prach.
 


Komentáře

1 niii.nik niii.nik | 17. července 2009 v 14:29 | Reagovat

jůůůů koneečněě XD JO JO JO ...opravdu úžasný díl =O) jsem moc ráda že si to Rose konečně srovnala v hlavě =O) těším se na další díl =O)

2 tonks tonks | Web | 17. července 2009 v 18:08 | Reagovat

ja som sa už asi vyjadrovala, nie? :D no proste, mám rada scorpiusa a možno by si to mal všetko ujasniť, lebo rose má určite rád, len nie je zvyknutý na to všetko a istým spôsobom je idiot. rose sa konečne spamätala, lebo mi už liezala na nervy ako taká apatická bábika a kľúč mi lezie na nervy stále... ale kapitola sa mi páčila ;)
a iris malum. nejaký "potomok" kľúča? (prosím, dúfam, že nie, lebo druhý kľúč by na mňa bolo priveľa...)

3 FReedoM FReedoM | Web | 17. července 2009 v 21:07 | Reagovat

Dikes baby:) A čo sa týka toho kľúča Tonks, tak jeho potomok to nebude:)

4 Evanska Evanska | 25. srpna 2009 v 22:26 | Reagovat

Fíha! Dobre, že Rose ušla, ja si myslím, že Iris sa premenuje Rose.Veľmi ti ide ten melancholický štýl, krásny začiatok! Konečne si to Rose urovnala v hlave:) Len je smutné, že odchádza, aj keď Scorpius je sviňa!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama