35.kapitola - Rose

11. června 2009 v 14:43 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Nebudem tu toho moc rozpisovať, ale... jedno je isté. Už len pár kapitol (tri, štyri) a končím :/








35. kapitola -
Šťastie - nešťastie, túžba - odpor
Bol koniec. Bol koniec Rose a Jima. Nemohla to jednoducho vyvrátiť a ani sa nesnažila presvedčiť. Chcela to, tak to má. Teraz pre ňu bol dôležitý len Scorpius a hneď potom jej dobrý priateľ Seth. Pri mene Seth ju zovrelo pri srdci. Odchádza. Zajtra.
Pretrela si uslzené oči a šla pod sprchu. Chvíľu v nej pobudla, no musela z nej napokon vyliezť. Kedysi prázdna kúpeľňa bola teraz plná dievčat, ktoré jedna radosť ohovárali a dávali si vzájomné rady.

"Ahoj Angie." Snažila sa o priateľský úsmev. Mala jednoznačne hroznú náladu a nechcela byť so žiadnym z priateľov okrem Setha. Musela sa prekonať.
"Ahoj!" vrhla sa na ňu Angie v pevnom, no priateľskom zovretí. "Chýbala si mi." usmiala sa a pozrela sa na ňu.

"Pravdaže aj ty mne." Klamstvo. Bolo to podobne ako i u chalanov.

"Vyzeráš - unavene." Začudovala sa. "Určite si sa celé prázdniny učila, alebo nie?" nezbedne sa zaškerila.

"Ehm... Aj to, ale - akosi som toho mala veľa." Vymotala sa a následne aj zamotala do svojich viet.

"Aha." Zamračila sa Angie a ustarane si ju premerala. "Stalo sa tu niečo?"
Rose rýchlo nahodila bezstarostnú tvár a pousmiala sa.

"Nič. Bola tu dosť nuda." Pretočila oči akoby sa nič nestalo a sadla si pred malé zrkadielko. Začala sa líčiť, no nie veľmi. Tak či tak by si to neskôr pri plači, či lúčení so Sethom rozmazala. Napokon sa nejako odtiaľ dostala a s radostným úsmevom, že už jej žiadne otravné otázky od spolužiačok nehrozia, sa obliekla do pohodlného oblečenia a bežala ku chlapčenským spálniam.

"Seth?" nakukla do spálne a hneď oči i zatvorila. "Sorry." Zapišťala ospravedlňujúco a hneď sa jej vybavilo pekné telo a svalnaté plecia a... Pekný pohľad.

"To je v pohode." Povedal flegmaticky a ona otvorila oči. Už mal na sebe nejaké biele tričko s farebným nápisom. "Ideme sa raňajky?"

"Preto som tu." vystrela hruď a dvere otvorila dokorán. Až potom si všimla ostatných chalanov, ktorí, pravdaže, zababušení do perín ešte spali.
Nakoniec obaja s úsmevmi, no so smutnými pohľadmi vyšli z izby a šli na raňajky.

"Neviem, či je dobrý nápad si s ním začať." Povedal opatrne Seth a vložil si do úst kúsok chleba.

"Možno nie je až taký zlý." Predstavila si Scorpiusa a jeho krásny úsmev, oči, pery.

Ten chlapec má pravdu. Pozdravujem ho.

Bla-bla...

"Pozdravuje ťa kľúč. Že vraj súhlasí." Zamrmlala popod nos a naložila si ešte trocha ovocia k pudingu.

"Veľmi sympatický kľúč." Zasmial sa a pustil sa do hltavého jedenia. Rose pohľadom prechádzala po slizolinskom stole. Zbadala ho.
Jemne sa usmiala a prešla pohľadom jeho hruď. Mal bielu košeľu a na pol rozopnutú. Zaryl sa jej do hnedých očí a ona sa cítila ako nahá. Neodolala a znova prešla pohľadom jeho obnaženú pokožku.
Jeho pravý kútik sa pekne nadvihol a začal jesť.
Počas celých raňajok sa ich pohľady stretávali a znova rozchádzali. Nedokázala z neho spustiť zrak. Nemohla.
***
Hodiny jej prešli pomerne rýchlo a prestávky ešte rýchlejšie. So Sethom trávila každú voľnú minútu a na chalanov a iných priateľov skoro ani len nepomyslela. Až na Scorpiusa, jeho tvár bola skoro všade. A spomenula si aj na Jima. Jeho hlas zase stále počula. A jeho oči stále videla. Smutné oči.
Stále k nemu niečo cítila a bola si istá, že to je láska. No je silnejšia ako tá ku Scorpiusovi? Aj v tom si bola pomerne istá. Nie je.

"Už musím." Zašepkal tíško Seth a smutne šiel k chlapčenským spálniam.
Prikývla a šla ku kreslám. "Počkám ťa tu." zavŕtala sa vyhriateho kresla pred krbom a zavrela oči.

Odchádza. No prečo tak skoro? Tak skoro ma opúšťa?

Vysvetľoval ti to. Musí odísť.

Uvidím sa s ním ešte niekedy?

Myslím že áno. Raz.
Spokojne si vzdychla a otvorila oči. O dve minútky už stál pred ňou a v ruke mal dva veľké kufre a klietku so sovou. Obaja šli pomaly k dverám a stratili sa za nimi.
Mlčky prechádzali chodbami, každý zapletený do vlastných sietí myšlienok, no všetky boli podobné.
Zastali až pred Veľkou bránou. Rose si trela ruky, aby sa aspoň trochu zoriala, no márne.

"Dávaj na seba pozor a... daj pozor na Scorpiusa. Nesedí mi." Mala chuť niečo povedať na jeho obranu, no teraz to nemohla spraviť. Odchádza a to by sa práve nehodilo.

"Budem si dávať pozor, ale - s kľúčom to pôjde asi troška ťažšie." Uškrnula sa a pozerajúc mu hlboko do očí.

"Chápem." Neisto sa usmial.

"Mám ťa rada Seth a dúfam, že sa nevidíme naposledy. Si skutočný priateľ." Premohla sa a vyjadrila svoje pocity. To sa jej často nestávalo.

"I ja dúfam že sa nevidíme naposledy. Takú priateľku, ako si ty, nechcem stratiť." Preglgla, zadržala slzy a silno ho objala. Jej studené telo sa dotklo hrubého a čierneho kabátu, ktorý ju aspoň troška zahrial. Bezpečie - to cítila.
Horúcimi dlaňami ju pohladil po huňatých vlasoch, a potom po chrbte. Už nedokázala zadržať slzy. Najprv jej vyšla jedna, potom druhá...

"Ale no tak... Určite sa ešte uvidíme."

"To áno, ale ako to teraz budem zvládať? Som sama... Nik iný o tom nevie." Trasľavou rukou si zotrela slzy a znova vyzerala normálne, tvrdšie, silnejšie, no nie veselšie.

"Budem ti písať a - vieš, že sama nikdy nebudeš." Povzbudzujúco sa usmial a pohladil ju po začervenanej tvári. "Ahoj." Ešte raz ju narýchlo objal, pobozkal ju na líce a pomaly šiel ďalej. Zavrtela hlavou snažiac sa odohnať slzy a pozerala sa na strácajúcu postavu pred ňou. Premrznutá, smutná, dotknutá, šla dnu. Nepozerala sa naokolo, veď nemala prečo. Chcela len rýchlo ísť do izby a plakať, alebo - alebo len tak smútiť.
Zrazu jej pred očami niečo preletelo.

"Lucy!" skríkla nahnevane, keď mačka plnou rýchlosťou upaľovala vpred. "Lu!"

Ako sa sem dostala?! Nemala byť v klubovni?!

Len nechoď po ňu, len nechoď...

Pravdaže idem! Lucy mi práve zdrhla!

"Lu, poď sem!" začala sa predierať pomedzi pár študentov nestrácajúc biely chvost.
Zrazu mačka začala pomaly brzdiť, až zastala pri nejakom študentovi. Rose zodvihla tvár a zbadala uškŕňajúceho sa Scorpiusa. Lucy sa obšmietala okolo jeho nôh a pri tom hlasito priadla dávajúc najavo svoju spokojnosť.

"Lucy sa mi dala, tuším, do zlej partie." Uškrnula sa pre zmenu teraz ona a pozrela sa do jemne nahnevanej tváre s pobaveným úsmevom.

"Súhlasím." Odvetil a zohol sa k mačke, berúc ju na ruky. Poškrabkal ju za uchom a pri tom svoje omamné oči zaryl do tých hnedých, ktoré patrili len tej, po ktorej tak túžil.
Obrátil sa jej chrbtom a pomalým krokom šiel preč. Rose okamžite vycítila, že žiada od nej nasledovanie. A tak spravila. Dobehla ho a snažila sa ísť takým pomalým krokom, aký mal on, lenže to bolo troška ťažké. Ona nevedela chodiť pomaly.

"Kam mierime?"

"Neviem." Pokrčil ramenami a znova sa jej zaryl do očí. Myslela, že od šťastia a vzrušenia vyskočí, no zo smútku a bolesti si myslela, že sa rozplače.
Uškrnula sa nad jeho láskou k jej mačke a potichu pokračovala v ceste nikam a všade. Príjemná prechádzka. Nepotrebovala slová, nepotrebovala nič, len jeho prítomnosť. Úplne jej to stačilo.
Zahli za roh a on zastal. Mačku pustil na zem, no tá sa nemienila vzdať. Šla k Rose a zažala jej mňaukať pod nohami. Scorpius sa ležérne oprel o kameň stále ju pozorujúc. Sadla si na nohy a začala sa hrať s mačkou.

"Už odišiel?" spýtal sa tíško, no arogancia tam bola i tak.

"Myslíš Setha?" zodvihla zrak a on len prikývol. "Hej, pred pár minútami." Zakryla bolesť chabým úsmevom patriacim mačke.

"Boli ste si blízki?" nahodila pobavený úsmev a príčina toho úsmevu bola jednoduchá. V jeho hlase jasne zaznela menšia žiarlivosť, zvedavosť.

"Boli sme si veľmi blízki." Uvidela v jeho očiach menšie plamene, tak rýchlo dodala: "Sme dobrými priateľmi." Nezbedne sa usmiala a na jej prekvapenie sa usmial i on. Krajší úsmev nikdy nevidela. Jeho kútiky sa tak krásne nadvihli... Myslela, že sa každú chvíľu roztopí. Jemne zružovela, tak sa rýchlo otočila k menšiemu oknu.

"Ešte stále nemáš rád sneh?" nadhodila hlúpu otázku a preklínala sa za ňu.

"Nie. Už to je na neutrále." Záhadne sa usmial a Rose znova pocítila to roztápanie sa. Začudovane zodvihla jemno obočie a neváhala sa spýtať. "Ako to?"

"Nesmiem mať nejaké tajomstvo?" pozrel sa na ňu spod mihalníc a odtrhol sa od kamenej steny.

"Pokiaľ je závažné, tak áno, ale ak nie je závažné..." nadvihla pravý kútik a vstala zo studenej zeme. Cítila, ako sa všetko s ňou točí, ako jej zdravý rozum zatienila túžba po ňom.

"Máš rada sneh, zimu a keďže ja mám rád všetko s tebou späté, znamená to, že nemám ani tak veľký odpor k zime. Logické." Sebavedome a arogantne zodvihol tvár, očami pobehujúc po jej perách.

"Logické. Výstižné slovo." Tvár mala úplne ružovú, no snažila sa to nejako potlačiť. Teraz sa nemohla obrátiť a schovať sa. Zodvihla hlavu a pomaly sa k nemu priblížila.
"Neznášala som arogantných pakov, ale - keď k nim patríš, ten odpor už nie je taký silný." Uškrnula sa provokačne. Pre neho akoby to nebola urážka, ale akási podivná pochvala. S pobavením sa zasmial a jej telo si pritiahol k tomu svojmu. Jeho teplo, jej teplo. Jeho pery, jej pery. Jeho túžba, jej túžba.
 


Komentáře

1 tonks tonks | Web | 11. června 2009 v 15:29 | Reagovat

ech, prečo si ten koniec ešte trochu nepitvala? :D ale nie, ten koniec bol super "Jeho teplo, jej teplo. Jeho pery, jej pery. Jeho túžba, jej túžba." to by sa dalo da niečoho použiť, do nejakého layu, alebo blendu... :D no možno si to požičiam, raz
kapitola bola úplne super, seth odišiel ale scorpius zostal :) a to iskrenie medzi nimi... uch ja sa raz rozplyniem :D on je taky cute :)
teším sa na pokračovanie (a ja ti to vždy pošlem späť opravené, to by si ma fak musela naštvať, aby som ti to poslala späť bez opravy - tj ak rozdelíš R a S, príp. niekto z nich zomrie... - ale to dúfam nenastane) A hoci už ďalších kapitol nebude veľa, dúfam, že tam bude plno scorpiho a mohla by si napísať aj pokračovanie, nejaké rose 2, alebo toto isté zo scorpiusovho pohľadu O:) myslím, že by som nebola jediná, ktorá by to čítala :D  
  

2 pimpinela pimpinela | Web | 12. června 2009 v 9:30 | Reagovat

krása, a súhlasim s tonks mohla si to veru trošku pitvať ten posledný odstavček. Ale inač nemám výrady a teším sa na ďalšiu kapčuuu... :))

3 niii.nik niii.nik | 12. června 2009 v 15:46 | Reagovat

Veľmi sympatický kľúč ..XD užasnééé =O)máš moc krásnou povídku...strašně moc se mi líbí

4 FReedoM FReedoM | Web | 16. června 2009 v 19:03 | Reagovat

Kujém:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama