34. kapitola - Rose

6. června 2009 v 21:45 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Sľubovaná kapitola na svete a sľubovaný obrázok tiež (troška oneskorene:/). Už sa mi to tam konečne začína ako tak uzatvárať, dotvárať a dúfajme, že sa konečne z toho vymotám a bude sa to pomaličky blížiť ku koncu. Že čo bude potom? No tak začnem asi sem pridávať kapče k mojej poviedke fantasy a podrobnejšie bude o nej napísané asi neskôr. Je to o novej rase atď. Budete to chcieť čítať?
PS: Ďakujem za prešlé komenty babám Tonks, Evanska a Pimpinela :)


















































34. kapitola - Široké ramená, pekná chôdza

Smiali sa, dobrá nálada bola akoby ich aurou. Zastavili sa pár metrov pred ňou a už sa nesmiali, no usmievali sa.

"Už si mi chýbala, Čertík." Zasmial sa James a objal Rose. Pocit šťastia ju náhle ovanul a ona sa dokázala tešiť už aj s rozhovoru so Scorpiusom.

"I mne ste chýbali." Zaklamala. Mala plnú hlavu iných vecí, kľúča, Scorpiusa, Sethovho odchodu, Voldemorta, Harryho a znova kľúču. Na nich nemala čas ani len pomyslieť. Možno až na Jima. Jeho tvár sa jej často vynárala, no tá Scorpiusova sa dostala vždy nad ňu.

"A ja čo?" zasmial sa Will a vrhol sa na oboch. Skončilo to hromadným objatím všetkých štyroch. Všímla si Jimovy ruku, ktorá jej zamierila k zadku. Teraz mala oči len pre Scorpiusa a Jim - Jima tam už nikde nebol. S Jimom musela skončiť. Navždy. Smutne sa pozrela do jeho čiernych očí a zamračila sa. Akoby pochopil. Zamračil sa tiež a prikývol.

"Potom sa porozprávame." Šepla mu cestou do hradu. Už prechádzala cez obrovské dvere, keď jej oči zaleteli k tým, čo ju tam dráždili; k tým, ktoré ju tak priťahovali.
Chladné, modré oči, ktoré mali nádych do siva. Jeho oči ju zvádzali. Očami zamierila k perám, ktoré boli vykrivené do pekného a pobaveného úsmevu. Zahryzla si do pery a napokon silný pohľad očí opätovala. Pohla sa ďalej nasledujúc chalanov.
***
Celý deň o tom ani len necekli. No prišiel večer a Seth sa pridal k nim. Musel, lebo Rose ho donútila. Chcela ho mať pri sebe, kým ešte smela. Už len dva dni.
Jim žiarlil, bol trocha vyvedený z miery a s určitosťou si myslel, že toto je dôvod odmietania.

"Seth? Podáš mi prosím to hrozno?" spýtala sa s úsmevom a Seth jej ho s opätovaným úsmevom podal. "Vďaka." Začala jesť, no pocítila na sebe čísi pohľad. Hneď tušila, komu patrí. Jim sa na ňu neustále mračil, vrtel hlavou... Jeho oči boli znova smutné. A Rose? Bolelo ju to, no... Až večer. Až večer, keď všetci pôjdu spať.

"Myslím že už pôjdem." Usmial sa Seth a zodvihol sa.

"Už musíš?" pokrčila nosom.

"Ech... Som unavený." Vedela že toto nie je pravá príčina. Necítil sa medzi záškodíkmi dobre a ona to chápala. Nesprávali sa k nemu najlepšie.

"Tak ahoj." Usmiala sa. "Ráno, dobre?" spýtala sa a nepotrebovala odpoveď.

"Pravdaže." Zamával jej a odišiel.

"Konečne." Odfrkol si James a Rose po ňom švihla vražedným pohľadom. "Čo?"

"Tvoje správanie bolo detinské." Povedala znechutene a nahnevane napichla mäso.

"MOJE? A tvoje bolo aké? Dovedieš si sem akéhosi tvojho potenciálneho chalana a ja sa mám usmievať? Sme záškodníci, veľká partia, slávna a nikoho iného neberieme."

"Naozaj detinské." Odfrkla si a vložila si ten kúsok mäsa do úst priadne ho prežúvajúc.

"Takže naozaj s ním niečo máš?" zašepkal Jim prekvapene a nahnevane zároveň . Strelila po ňom pohoršeným pohľadom a búrlivo zavrtela hlavou.

"Je to môj dobrý kamarát." Zasyčala a začala krájať ďalší kúsok mäsa.

"Vieš komu hovor. Dobrý kamarát za týždeň?" zasmial sa James a naložil si kopcom palaciniek.

"Jednoducho sme si sadli." Pokrčila ramenami.

"Tak chodíte spolu alebo nie?" Zavrčal Jim nedočkavo.

"Pravdaže nie! Je to môj kamarát." Už mala toho naozaj po krk. "Správali ste sa nechutne." Prešla po nich nahnevanými pohľadmi.

"Hej! Ja som bol prevažne ticho, tak mňa tam láskavo nepchaj." Urazene sa na ňu pozrel Will.

"OK. Takže je tu jedna výnimka."

"Vysvetlili sme ti dôvod."

"Neoprávnený dôvod." Vyskočila na Jima.
Zrazu akoby Jamesa osvietilo. Zodvihol tvár od taniera a zapichol ju do Roseinej tváre. "Vlastne, čo ty vyskakuješ na nás?! Ešte stále si nám nevysvetlila záhadu týkajúcu sa toho kľúča, či čo to bolo." Stíšil hlas a provokačne sa na ňu pozrel.

"Vyskakujem si na koho chcem." Zasyčala a znova vložila jedlo do úst, no tentokrát omnoho väčšie, aby si mohla premyslieť, čo povie.

"Tak?" nadvihol obočie Jim a podráždene ju prešiel ohnivých pohľadom. Celá nesvoja sa pomrvila a pomaly preglgla.

Ani ma len nenechajú si užiť pocit, že Scorpius ma chce. Že má o ma záujem a niečo ku mne cíti a nenávisť to nie je. Ja sa mám zaťažovať týmito prihlúplymi pakami?!

"Čo chcete vedieť?" spýtala sa a svoj pohľad zabodla do chrbta akéhosi bifľomorčana. Nechcela hľadieť priveľmi do zeme, aby neukázala nejaké tie svoje obavy a tak isto nechcela hľadieť priveľmi dohora, aby nevyzerala nadmerne hrdo, sebavedome. Zbytočne by ich rozdráždila. Že prečo sa zaťažovala takými vecami? Teraz jej šlo o krk a chcela presvedčivo klamať.

"Všetko. Čo sa stalo keď si šla do svojej izby, keď si si to dala na krk... Jednoducho všetko dôležité." James zabodol svoje oči do nej a Rose s menšími ťažkosťami neuhla pohľadom.

"Dobre. Keď som prišla dovnútra, dala som si to na krk, ale... Nič sa nestalo. Bol to blaf, totálna hlúposť. Hľadala som aj v knižnici niečo, čo by mi pomohlo odhaliť totožnosť tej veci, ale..." zasekla sa a snažila sa vyzerať zúfalo a nevinne zároveň.

Dofrasa pomôž mi! Nemôžeš ovplyvniť môj hlas alebo výzor, aby som pri tom klamaní vyzerala presvedčivo?

Pokúsim sa.

"Nič sa nestalo? Neverím ti." James sa na ňu zahľadel ešte s väčšou tvrdosťou a vážnosťou.

"Ako ti to mám dokázať? Je to len obyčajný prívesok, ktorý nič nerobí. A ak áno - tak to jednoducho nemôžem zistiť. Kvôli tomu som šla i do zakázaného oddelenia. Preto som nešla na prázdniny domov. Hľadala som nejaké vysvetlenie, dôkaz, či totožnosť tej veci." Jej mimika, jej hlas - boli také presvedčivé... Cítila vo svojom tele mágiu, ktorá nepatrila jej, vlastne patrila jednej jej časti. Kľúču.
Vo všetkých troch tvárach bolo vidno váhanie.

"Vy mi neveríte?" spýtala sa znechutene Rose a nahnevane ich prešla pohľadom.

"Nie len... Som sklamaný." Zašepkal Will zamračene a pozrel sa na tanier pred ním. Ľahko jej na to skočil.

"Kde tá vec je?" sekol po nej pohľadom James. V očiach mal nedôverčivosť a hnev.

"Má ju profesor. Dala som mu ju, aby mi nejako pomohol v tom pátraní." Veľmi presvedčivé klamanie.
James prikývol a znova začal jesť. Jim na ňu upieral čierne oči a Will si len sťažka vzdychol a začal takisto jesť. Bolo jej jasné, že dnes nevytiahne nič ani z jedného.
Napokon všetci pomaly šli preč, keď ju zrazu Jim potiahol za ruku a zastali v tmavej chodbe. Will s Jamesom bez nejakej námietky pokračovali v ceste do ich klubovne.

"Chýbala si mi." usmial sa a rukou jej chcel prejsť po líci, no ona sa uhla. Strnulo spustil ruku a mierne vyplašene sa ňu pozrel.

"Prepáč." Zašepkala smutne dúfajúc, že pochopí.

"Je to pre toho Indiána?" odfkol si podráždene a zaťal zuby. Rose zreteľne videla v tieni a svetle mesiaca jeho napnutý sval na krku a tvrdú sánku. Chcela ho pobozkať. Ochutnať tie veľké pery, dotknúť sa perami jeho sánky... No už si vybrala. Musela si vybrať.

"Nie. Naozaj je to len priateľ." Hlas sa jej mierne zatriasol a naprázdno prehltla. Nechcela to spraviť, no zároveň musela a chcela.

"A ja? Ja som pre teba kto?" zašepkal smutne až zachrípnuto.

Chcem ťa, mám ťa rada, priťahuješ ma, mám chuť ťa obliať bozkami! Prepáč mi to...

"Si môj kamarát. Dobrý kamarát." Tento krát bolo počuť obrovské zaváhanie a hlas sa jej neovládateľne triasol.

"Klameš sa."

Nie! Klamem len teba...

"Prepáč mi to..." zašepkala už vyrovnanejšie, no on... nepôsobil vyrovnane. V každom kúsku jeho tváre a tela bolo vidno zúfalstvo a bolesť.

"Neviem, prečo sa ospravedlňuješ. Ja som neprehral a budem o teba bojovať, aj keď nepoznám svojho protivníka." Zahlásil hrdo a zodvihol bradu dohora.

"Žiaden nie je." Ty už protivníka nemáš. On už vyhral.

"Rose," chytil ju za bradu a ona pocítila jeho tmavé, teplé prsty na jej bledučkej pokožke, "mňa neoklameš." Prisal sa jej na pery a rýchlo sa vzdialil. Rose tam stále bez pohnutia a s jemne vlhkými očami pozorovala tie jeho, bolestivé. Nechcela to a predsa áno.
Sklamane sa otočil a šiel preč. Pozorovala jeho strácajúce sa telo, široké ramená, peknú chôdzu, až pokiaľ sa jej nestratil z dohľadu.
 


Komentáře

1 niii.nik niii.nik | 6. června 2009 v 22:01 | Reagovat

juuuuu..krásná kapitola =O) další prosíím

2 Lostt Lostt | Web | 6. června 2009 v 23:38 | Reagovat

Juuu, hezkeee:D Peknucke.

3 tonks tonks | Web | 7. června 2009 v 13:29 | Reagovat

:D nuž, ja som to už čítala a teraz som si osviežila pamäť :)
pekná kapitola, konečne si vybrala toho pravého :D jim nech ide do kelu, scorpius rocks :D  najlepšie boli vety: "Ty už protivníka nemáš. On už vyhral." oči mi žiarili ako lampy. vyhral! teším sa aj za neho :D
obrázok tiež veľmi pekný, len má torchu výrazné a zvláštne lícne kosti, ale nakreslené je to úplne super... vedieť tak kresliť, vlastne vedieť kresliť :D    

4 pimpinela pimpinela | Web | 7. června 2009 v 15:47 | Reagovat

nevim medzi Rose a Jimom necítim žiadné také prudké iskrenie ako keď je s Scorpiusom. Mno ale som zvedavá ako to dopadne. :))
a na záver krásna maľba Scorpia :)

5 Lostt Lostt | Web | 7. června 2009 v 21:40 | Reagovat

pimpinela: S tym suhlasim, so Scorpiusom je to "zhavejsie":D

6 pimpinela pimpinela | Web | 8. června 2009 v 14:07 | Reagovat

:D, ozaj skoro som zabudla napísať, za tie komentáre nemáš zač. Viem akú radosť taký komentárik spraví. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama