32. kapitola - Rose

25. května 2009 v 16:47 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
No hej:D Nový Avatar, vlastne nakreslila som obrázok Rose, i keď sa mi páči len jej tvár a ostatné no coment:D Nechám to radšej tak. Obrázok je pod perexom:)
A teraz k poviedke. Ono sa mi stále dosť dobre darí:D! Zase si treba zaklopať (Klop, klop, klop)
33. kapča sa bude páčiť asi viacerím ale táto kapča... Je dosť melancholická :/ Mne osobne sa páči:)
Príjemné čítanie:)
PS: Ďakujem Tonks za opravu :D Ale sme sa narobili na odoslaní však :D?




Nájdete to aj TU













































32. kapitola - Odchod

"Začalo sa to, keď som bol ešte malý. Moji rodičia a ja sme žili pokojný život. Obaja s čarovnými schopnosťami, veľmi inteligentní, múdri s veľkými možnosťami. Mama robila na diaľku pre ministerstvo a môj otec, vedec, pracoval sám. Je dosť samotár, ale zvykol som si. Jeho pokusy s fyzikou, chémiou, teda i elixírmi vychádzali, ale nevynášali toľko, koľko bolo potrebné. Či bol uznávaný? Bol. Lenže mal aj nepriateľov na ministerstve a veľa projektov a podobných vecí mu neuznali. Takže ako som vravel, boli sme skoro bez peňazí. Skoro.
Keď som mal tri roky, prišiel k nám niekto z ministerstva, ako vravela mama a - šli za mojím otcom. Rozprávali sa celé hodiny, diskutovali, až napokon sme sa presťahovali o niečo bližšie k Londýnu. Bližšie. Mama stále pracovala na diaľku a otec ako vedec, no teraz - začalo sa mu dariť. Mali sme peniaze a to dosť." Na chvíľu bol ticho a Rose zamyslene pozerala pred seba.

Nechápem tomu...

Myslím - myslím že o chvíľu obaja pochopíme. Načúvajme jeho slovám.

"Keď som mal päť rokov, sme sa znova presťahovali a to do Británie, no to nebolo všetko. Neustále sme chodili z miesta na miesto a nikdy sme v jednom dome nevydržali dlhšie ako pár mesiacov. A prečo? Môj otec pracoval pre ministerstvo na niečom veľmi dôležitom.

Len buď pokojná dobre? Už budem končiť." Chabo sa usmial a Rose prikývla. Nevedela, či Seth smeruje k tomu, na čo jej kľúč v hlave, na čo i ona sama narážala.

Žeby jeho otec? Žeby sa na tom podieľal jeho otec?!

"Učili ma doma a mal som aj mnoho učiteľov, ako som ti už kedysi vravel. No raz prišiel iný učiteľ. Vravel mi o Rokforte a vlastne ma na toto pripravoval. Nie, nemysli na nič odvážne či čo. On ma len pripravoval, že pôjdem na túto školu. Prišli sme do Londýna a môj otec začal pracovať na ministerstve. Nechápal som, no už chápem. Je nedotknuteľný, mimoriadne strážený vedec, ktorý pracoval na výrobe kľúča." Rose to vyrazilo dych. Vytreštila oči a spadla hlbšie do kresla.

"Ako to...? Pri Merlinových spodkoch..."

"To ešte nie je všetko... Len neviem, či ti to mám povedať. No - viem že sa na tom podieľali šiesti ľudia a viem len o troch. Dumbledor, pripravoval to ešte pred smrťou, lebo tušil, že sa to možno raz zíde, Môj otec - vedec a napokon... Harry Potter."

"Čo?!" zvrieskla, až sa na ňu knihovníčka nepekne zamračila.

"Rose. Prosím potichu, dobre?" šepol vystrašene a obzeral sa.

"P-prepáč." Vyľakane si prešla po vlasoch a snažila sa dýchať zhlboka.

Takže toto je ono?! Ja - ako to? Harry?!

"Prečo sa stále sťahujete? Je to pre vašu ochranu?" spýtala sa potichu, až ju nebolo skoro počuť.

"Presne tak. Pre našu ochranu. Vieš, nik neverí Malfoyovi. Jeho dedko je teraz na úteku a... Ani keď bol vo väzení s ostatnými, nestratil kontakty s vonkajším svetom. A k tomu - takéto veci sa nie vždy udržia. I keď toto nevie skoro nik. Ministerstvo, ja len náhodou, môj otec, mama, výrobcovia a teraz ty."

"Nezabúdaj na sám výrobok."

"Vlastne áno... On počuje toto všetko?"
***
Dlho sa rozprávali, dlho riešili nové poznatky, zistenia, minulosť toho druhého, no napokon sa obaja šli navečerať. Rose mala strach. Mala strach zo slov, ktoré jej teraz neustále vravel kľúč v hlave.

Nevyveď nejakú hlúposť drahá! Budeme na úteku... Viem to...
Rozklepane si sadla za stôl a snažila sa niečo zjesť.

"Zobralo ťa to Rose." Oznámil jej Seth len tak mimovoľne. Nabral si kopu jedla, akoby sa nič nedialo.

"A teba by to nezobralo?!" vyhŕkla troška hlasnejšie. Otočilo sa k nej pár hláv, no Rose sa na nich nevrlo pozrela, a tak sa okamžite zas vrátili naspäť.

"Ani nie. Ja som na čudné veci zvyknutý." Pokrčil ramenami a začal rýchlo jesť.

"Ja ani nie." Zamračila sa a rozklepanou rukou si naložila mäso, americké zemiaky a kopu zeleniny. Snažila sa brať príklad zo Setha.

Treba sa nejesť. Treba sa nejesť.

Musíme ujsť. Aj Seth ujde, aj ty ujdeš, no ty...

Musím sa upokojiť.

Nik to nemôže vedieť. A hlavne on nie! Ako si mohla?!

Buď ticho! Bolí ma z teba hlava. Znervózňuješ ma! Tak vrav! Čo sa deje?!

Nemôžem Rose, nemôžem... Nemôžem to zastaviť.

Čo nemôžeš zastaviť?!

Neskôr sa dozvieš. V pravý čas.
***
Pre ňu to bol horor. Kľúč stále rozprával, stále ju strašil rečami o odchode, o tom že ju niekto opustí, že niekto pôjdeme s nimi... Myslela že zošalie. Napokon musela ísť do nemocničného krídla, kde jej sestra dala silný liek proti migréne a nejako zaspala. Bola to jej najťažšia noc v živote.
***
Zobudila sa na bielej posteli, v bielej miestnosti... Pofukoval jemný vetrík a pekne jej ovieval tvár. Bola v nemocničnom krídle a cítila sa mizerne. No niečo tu bolo iné. Kľúč už nerozprával. Dala sa na lakte a snažila sa zaostriť. Keď sa to napokon podarilo, videla, že pred ňou jej pootvorené okno a niekto v ňom sedí.

"Au..." zapišťala a znova dopadla celým telom na posteľ. Zavrela oči. Bolesť hlavy bola neskutočná.

"Už si hore?" spýtal sa jej známy hlas. Okamžite ho rozpoznala.

"Uhm..." na viac sa jednoducho nezmohla. Chcela lieky. Kopu liekov, ktoré jej utlmia katastrofálnu bolesť hlavy.

"A ako sa cítiš?" spýtal sa pobavene a pristúpil k jej posteli.

"Seth. Daj si pohov s tvojimi hlúpymi otázkami. Keby tebe niekto v noci stále hučal do hlavy, že musíme ujsť a iné slová naháňajúce strach, akoby si sa cítil?" spýtala sa malátne a čudovala sa, že jej jazyk spolupracoval. Neodpovedal, len si sadol na jej posteľ.

"Chcem lieky." Zapišťala a hmatala rukami naokolo.

"Rose! Nechcem tu tiež skončiť, tak sa nezaháňaj toľko rukami." Zasmial sa a Rose pokojne položila ruky na posteľ.

"Stíš hlas. Fakt ma bolí hlava." Chytila sa jednou rukou za spánky.

"Dobre... Vieš, onedlho odchádzam." Povedal tak pošepky, ako len dokázal povedať.

"Čo?!" skríkla na plné hrdlo a okamžite si sadla, no okamžite i oľutovala. Do hlavy jej okamžite vstúpila obrovská bolesť a s nadávaním klesla na posteľ. "TY chceš odísť?" zaskučala nešťastne. "A kam?"

"Ech... Veľmi dobre vieš, že veľa cestujeme a - otec, teda celkovo my... Dofrasa! Jednoducho musíme zmiznúť. Neudržíme sa na jednom mieste a tu sme boli pridlho." S vinou sa pozrel na zem.

"To ma chceš nechať v tejto kaši?" zašepkala a hlas sa jej skoro zlomil.

"Máš priateľov. Tvoj bratranec... Celkovo Záškodníci a..." nestihol dokončiť, lebo Rose mu rozohnene skočila do reči.

"Môj bratranec, vlastne obaja, bažia len po dobrodružstvách a nič nevedia. Nevedia o nijakom kľúči. Vieš o tom len TY, ja a kľúč! Čakala som od teba podporu, pomoc..." šepla posledné slovo.

Chytil ju za ruku a chabo sa usmial. "Poznáme sa pár dní a - naozaj ťa mám rád. Si moja priateľka a môžeš si byť istá, že nechcem ísť preč, no musím." Trval na svojom a pevne ju stisol. Odvrátila od neho tvár a zamračila sa.

"Prepáč. Nemala som to vravieť, ale - kto mi tu potom ostane? A čo mám vlastne spraviť?!" zaskučala a nechcene jej spod mihalníc vyšla slza. Vôbec jej nevadilo, že ukázala svoje slzy. Pri ňom nie.

"Ty mne prepáč a... Dostaneš sa z toho." Rose cítila, že nevie čo povedať.

"Ako sa z toho môžem dostať? Nosím kľúč od Voldemortovej hrobky - neviem ani len kde je, môj vlastný ujo sa na tom podieľal, zamilovala som sa do muža, ktorého dedko baží po kľúči, takže je možné, že ma zlikviduje, kľúč ma straší všemožnými slovami o úteku a vyzerá to tak, že moja nádej - môj priateľ, ktorý o všetkom vie, chce zmiznúť?! Z tohto sa mám dostať?!" slzy sa jej liali spod mihalníc ako malé vodopádiky a jej tvár bola zamračená a zničená. Bola na dne.

Čo mám robiť?! Kam mám ísť?! Hrozí mi nebezpečenstvo?! Pri Merlinových spodkoch, čo sa to deje?!

Hrozí, hrozí... Ujdeme a ja ti poviem kedy, drahá. Buď pokojná.

Mám byť pokojná?! Celú noc si mi hovoril strašné veci, celú noc si ma strašil a ja mám byť pokojná?! Život sa mi rúca...

Prepáč mi to. Viac sa to nestane
.

"Neboj sa." Chytil ju za obe ruky a ona sa posadila a pritisla sa k nemu. Konečne úľava. Pocit bezpečia. Už nikdy sa nechcela odtiahnuť... Už nikdy.
 


Anketa

Biela alebo čierna?

Biela 66.7% (10)
Čierna 33.3% (5)

Komentáře

1 tonks tonks | E-mail | Web | 25. května 2009 v 16:51 | Reagovat

tak na tom odosielaní sme sa teda natrápili, ale stálo to za to :D čítala som to skôr ako ostatní! :P
síce mi tam chýbal môj obľúbenec, ale rose priznala, že sa doňho zamilovala! :D super kapitola, zas sme sa posunuli v deji, ktovie kto ešte spolupracoval na výrobe kľúča...
teším sa na pokračovanie :)  

2 Lostt Lostt | Web | 25. května 2009 v 18:21 | Reagovat

Pekna kapitola... Ale neni nejaka kratka? :D Jj, ja viem- do toho mam zrovna ja co kecat, ze...?
A chvalim aj obrazok, hlavne sa mi pacia pery a vlasy:)

3 Lia Lia | 25. května 2009 v 22:52 | Reagovat

noo teda..uff...tazke to ma dievca..:(..nechcela by som...ale som zvedava na dalsiu kapcu..ale stale...nechapem.ako to,ze to povedala Sethovi zapricini..ze bude musiet..utekat..zeby to niekto pocul?..alebo co???

4 FReedoM FReedoM | Web | 26. května 2009 v 20:02 | Reagovat

Tonks: Tak to teda bolo:D Kopírovanie, ďalšie kopírovanie... OMG! :D
Lostt: To teda hej :D! Ty také krátke kapče a potom mám z toho nervy v... v... Nechajme to tak:D A ďakujem:)
Lia: Ono to ai nie je že to Seth zapríčinil, no niečo odštartoval a ani nevedel ako a ani nik iný. Len tým sa to vštko sputilo :) (Ani sama tomu moc nerozumiem:D)

5 pimpinela pimpinela | Web | 30. května 2009 v 19:03 | Reagovat

Zlato, ten obrázok je geniálny!!!Možno ma trošku dlhšie ruky, ale inač je fakt perfetný a to tieňovanie a ešte k tomu aj odlesky si proste supeer.
A kapitolka tiež super. :))

6 Evanska-neposlušné sb Evanska-neposlušné sb | 3. června 2009 v 21:28 | Reagovat

Ten obrázok je geniálny! Hmm ako začať? Mne sa páči tiež :)Máš úplne právo byť na ňu hrdá, lebo je to skvelá kapitola. Na teba trošku kratšia, ale o to krajšie rozvinutá :) Hlavne ten koniec bol krásny, keď Rose všetko priznala, ale nepáči sa mi, že Seth odchádza! Mám tušenie, že odíde s ním! Mýlim sa?
Prepáč, ostatné kapitoly neokomentujem, všetky chýbajúce som si dočítala, len už musím ísť buvať :D Tvoje kapitoly by som si nenechala ujsť! Páči sa mi ako sa to celé vyvíja! Len ma zarazilo, Harry a tvorca kľúča? Páni :D
ps:vieš že tá otázka v ankete je mimoriadne ťažká?:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama