31. kapitola - Rose

23. května 2009 v 10:53 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Takže sa normálne prekonávam. Mám napísanú ďalšiu kapitolu k Rose a ako tak pozerám, konečne za mi to tak rysuje. Nechcem tu vravieť o čom to je, ale - je to dlhé:D Teda na mňa áno:D Už dlho som nenapísala niečo také dlhé a troška z podtónom dobrodružstva. Normálne sa mi i troška uľavilo, že som sa pohla z toho kruhu, kde boli ina samé romániky a bozky. Konečne... Príjemný pocit:D
No ale neviem kedy zase niečo pridám, takže nabudúce sem pribudnú aspoň obrázky Luny (krotých mám neuveriteľné množstvo). Neskôr chcem pridať aj obrázky Tonks a aj Lupina... Ale to bude ešte za dlho:D




31. kapitola - Odkrývanie minulosti

Bleskovo zodvihla tvár a oči jej lietali po knižnici. Nebol tam až... Z jedného radu pri nej, niekto zašuchotal. Všimla si len kúsok z riflí a elegantné topánky. Pravdaže to bol Malfoy. Srdce sa jej rozbúchalo a ona v tvári v okamihu pocítila červeň. Oblizla si pery a znova si prečítala lístok. Trasúcou rukou si papierik vložila do nejakej učebnice a vzrušene poškrabkala Lucy.

Žeby to tak skoro zabralo? Že by ma chcel? No ako...
Hľadala mnohé vysvetlenia skryté v tých troch slovách, no vždy jej napokon vyšlo to isté. Túži po nej a nech je to v akomkoľvek význame.

"Lucy? S kým sa to prosím priatelíš?" pokarhala s humorom svoju mačku a tá len flegmaticky zapriadla.

"Tak teda ideme na to učenie?" spýtal sa jej s úsmevom Seth a nič nepostrehol, až na jej jemnú červeň, ktorú pripisoval teplu v knižnici (Rose sa pravdaže pokúšala vyhovoriť a nič iné ju nenapadlo len to teplo v knižnici). Rose sa nedokázala sústrediť na učenie. Ako by mohla? Práve jej muž, ktorý sa ju neuveriteľne priťahuje, napísal, že ju chce? Hlúposť! Sústredenie nie je možné. Napokon Seth zo smiechom opustil knižnicu, že dnes to učenie nepôjde a šiel na obed.
Rose ho nechcela nasledovať. Chcela sa prinútiť k učeniu. Onedlho ju čakajú skúšania, testy a iné veci. Nemohla s to dovoliť. Po dvadsiatich minútach to i ona vzdala. S plnou hlavou všetkých a rôznorodých myšlienok, sa odpratala do svojej izby, kde hodila veci na posteľ a ponáhľala sa na obed. Nohy sa jej klepali, keď mala vojsť.

Čo ak tam bude sedieť?

Nesedí tam.

Si milí,
Odvetila sarkasticky. Vošla dnu a zamierila k svojmu stolu, no i tak sa musela presvedčiť, že tam nesedí. Nesedel. Smutne a zároveň i troška šťastne, si sadla za stôl a z chuti sa najedla. Oči jej nechcene strelili po Neilovy a jeho novej priateľke. Už bola pokojnejšia a dokázala si i na neho usmiať. Tak to bude lepšie. Postavila sa a do ruky si zobrala hrozno, banán a pomaranč. Mala jednoznačne chuť na nejaké ovocie.
Myšlienky jej stále smerovali len k nemu. Ku Scorpiusovi. Divoko potriasla hlavou a vlasy jej ohnivo lietali okolo zamračenej tváre. Jej myšlienky sa jej ani najmenej nepáčili. Ten lístoček nemal písať. Zbytočne ju navodil, zbytočne ju vzrušil. Nepôjde za ním. To by predsa teraz nemohla. Pokračovala v ceste a keď ju zastavil Seth.

"Hľadal som ťa." povedal troška ustarane. "Deje sa niečo?" až teraz to bolo ustarané. Nazrel jej priateľsky do tváre a zamračil sa.

"Nie." Usmiala sa nepresvedčivo. Takže klamať nevie.

"Pche... Vieš komu vrav." Zasmial sa a pokrútil hlavou.

Čo mu mám akože povedať?

Pravdu. Prečo okolkovať? Možno ťa usmerní a konečne ti ho vytlčie z hlavy.

Nechcem vedieť, ako si to myslel.

"Ehm... Vieš čo? Poďme radšej do knižnice a - niečo ti zhruba načrtnem." Len prikývol. Odobrali sa tíško do knižnice, ale koho nevidí pred dverami? O rám dverí sa opieral Malfoy v ruke držal akúsi knihu. Vyzeral začítane, ale napokon zodvihol zrak a vášnivo ju prepichol. Sťažka prehltla a snažila sa vyzerať hrdo. Zodvihla bradu, zarezala sa mu do očí, pousmiala sa a prešla okolo neho. Ako by nič. Chcela ho trápiť, chcela ho mať pre seba. Chcela vyhrať...
Lenže kto vlastne vyhráva? Ona to zrejme nebude. Ona sa do neho zbláznila, no on pravdepodobne nie. Iba ju chcel zviesť, pohrať sa s ňou ako mačka a myš, ale nič viac. Hneď ako jej bol Malfoy za chrbtom, jej tvár sa zmenila na bolestnú. Skrivila sa jej do čudnej grimasy, ktorá presne ukazovala jej city. Srdce jej búšilo nadmernou rýchlosťou a nie a nie spomaliť. Zhlboka sa nadýchla a ladnou chôdzou (a pravdaže pomalou, lebo sa bála, že spadne, keďže sa jej i nohy akosi začali triasť) prešla k ich dvom kreslám. Sadla si doň a vedľa nej si takisto niekto prisadol. Vedela že to je Seth, ale na malí okamih si pomyslela - že on, Scorpius. Hlúpo si odfrkla a zavrela oči. Jej vrásky boli zrazu preč a ona bola schopná sa pozrieť na Setha.

"A toto bolo čo?" spýtal sa s vyjavenou tvárou Seth a hlavou naznačil na dvere za ním.

"To je ten môj problém." Jeden s mojich problémov. Ten druhý je môj kľúčik. Však? spýtala sa sarkasticky sama seba a nepochybovala, že odpoveď onedlho príde.

Nenazval by som sa problémom, ale ak inak nedáš...

"Ty niečo s ním máš?" nadvihol jedno obočie a prešiel ju nepekným pohľadom.

"To je až tak vidno?" spýtala sa pošepky a radšej zahanbene sklonila pohľad.

"No vieš... Vyzliekal ťa pohľadom a ty si ho zase provokovala pohľadom. To by videl aj ten najspomalenejší človek tu." zasmial sa a pohodlnejšie sa usadil. Neodpovedala. "tak mi to teda celé vyklopíš, alebo budeš obdivovať moje topánky?" zasmial sa znova a Rose si zamračene prezrela jeho peknú tvár. Teda skôr záhadnú. Celé dni sa vyhýbal dvom otázkam. Kde žili pred tým a čo za prácu má jeho otec.

"Poviem ti všetko... ale chcem vedieť čo robí tvoj otec a kde si žil predtým." Zaškerila sa a nahla sa viac k nemu. Zrazu sa len tak zasmial, no napokon stíchol.

"To mi za to nestojí Rose. To tajomstvo je omnoho dôležitejšie, ako nejaký tvoj románik." Pohŕdavo zodvihol hlavu a pozrel do okna. Rose ešte niečo napadlo, no nechcela nad tým priveľmi silne rozmýšľať. Kľúč by to zistil a pravdepodobne by ju donútil to nespraviť.

"A čo ak to nebude len románik? Čo ak tam je aj - nejaké zakázané dobrodružstvo, ktoré nezažije ani dospelí čarodej?" načrtla mu to a pocítila nejaké bodnutie v hlave. Kľúč. Zamrvila sa a svoju tvár dokonale ovládla. Cítila, že jeho tajomstvo má niečo spoločné z tým jej. Že sú jednoducho nejako prepojené.
Spozornel. Zo záujmom prešil jej tvár a prižmúril oči.

"Myslíš si, že sa to vyrovná tomu môjmu tajomstvu?" spýtal sa ticho.

"Ak si nie sú rovné, tak ten môj príbeh ho aspoň o niečo prevyšuje." Povedala pevne.

"Dobre. Vravíš prvá." Rose prikývla a chvíľu rozmýšľala, kde začne.

"Začnem mojím románikom." Začala opisovať ich prvé stretnutie a pomalé doťahovanie. Ako sa vzájomne priťahovali, ale že je tam ešte niečo. Niečo, čo teraz nadväzuje na jej tajomstvo. Začala s druhým príbehom, no hneď ho i upozornila: "Budeš ma možno pokladať za blázna, ale je to pravda."

Nie! Rose Nie! Zakazujem ti to povedať! Počula si?! NIE!

POVEDAL si, že mám povedať pravdu! Nemôžem to stále držať v sebe!

Ale dozvieš sa veci, ktoré nemáš vedieť!

Takže predsa tie príbehy na seba nadväzujú?

Budeme musieť utekať! Budeš musieť ujsť! Nerob to Rose! Zničíš si život!
Zasekla sa. Bude musieť ujsť? No povedala Sethovy, že mu všetko povie a ona tak strašne túžila vedieť to jeho tajomstvo. Ako by to nechcela ona, ale iba niečo v nej. Jej druhé ja. Lenže druhé ja je jej vlastne kľúč, takže... On to už vie... Ako to teda je?

Čo sa dozviem?

Ani ja presne to neviem, ale cítim, že toto tvoje dobrodružstvo, tvoje a moje tajomstvo, súvisí a tým jeho.

To cítim i ja!

Ja viem... Ty dokážeš občas aj cítiť moje pocity a city. Naviazala si sa na mňa a pomaly začíname splývať. Naše duše, možno i ciele.

"Rose, tak pokračuj." Povedal vzrušene a v očiach mu bolo jasne vidieť, že túži to vedieť, že ho to zaujíma.

Musím to vedieť. Budeme to vedieť spolu... Možno nám to pomôže?

Ach tá tvoja zvedavosť. Rose! Doplatíš na to, tak to nerob.
Mimovoľne zavrtela hlavou a smutne sa na neho pozrela.

"V jeden deň, keď som šla so záškodníkmi na menšiu jazdu, začalo sa moje nešťastie a šťastie zároveň..." začala rozprávať a jej oči akoby ukazovali jej minulosť. Keď odkrývala svoju minulosť, cítila sa ako nahá a úplne bezbranná. Seth sem tam pootvoril ústa v prekvapení, zaklipkal očami či si niečo odfrkol, no neustále počúval. Nemyslela si, že by ho to mohlo až tak zobrať, iba že - iba že to naozaj nadväzovalo na ten jeho príbeh.

"Ako to...?" nemohol dopovedať. Jeho tvár vyzerala užasnuto, nechápavo a dokonca i vystrašene. Rukou si prešiel po vlasoch, ktoré sa mu počas rozprávania rozpustili a vyvalil svoje oči.

"Ani nevieš, čo si mi práve povedala..." pokrútil hlavou, akoby chcel na všetko rýchlo zabudnúť.

"Ja... Vrav ty." Povedal tíško, no nedočkavo.

"Tie naše príbehy - sa spájajú. Nadväzujú na seba, lenže... môj príbeh je o niečo skôr, ako ten tvoj..." začal rozprávať, pomaly, zreteľne a zároveň veľmi potichu. Aby nezačuli ich slová.
 


Anketa

Biela alebo čierna?

Biela 66.7% (10)
Čierna 33.3% (5)

Komentáře

1 tonks tonks | E-mail | Web | 23. května 2009 v 11:03 | Reagovat

ehm-ehm... prečo nešla za scorpiusom??? :(
ale super kapitola, som veľmi zvedavá, aké je jeho tajomstvo a dúfam, že rose nebude musieť utiecť...
a na jednej rosinej vete som sa rozosmiala. prečo si myslí, že ju chce scorpius iba zviesť? to, čo robí, určite nerobí iba preto, aby ju dostal do postele... :D kedy jej to konečne docvakne? a kedy to konečne docvakne jemu? ...
teším sa na pokračovanie a ako pokračuješ s hľadaním betareadera?    

2 FReedoM FReedoM | Web | 23. května 2009 v 12:14 | Reagovat

Tonks: Takže nemôžem ti povedať pokračovanie, ale - dôjde im to:D Niečo:D A moje hľadanie ide zatiaľ dosť mizerne, lebo nikto nemá čas:D

3 tonks tonks | E-mail | Web | 23. května 2009 v 12:36 | Reagovat

:D tak to som rada, že im to dôjde ;)
tak ak ide mizerne, tak sa dobrovoľne dočasne hlásim a ak potom nájdeš niekoho iného, tak mu to prenechám ;)
ps: inak, vieš ako si ma vyplašila tým úvodom? že obrázky tonks... keby tam nebol dodatok "a remusa", tak by som asi zinfarktovala... ľudia moji, vybrala som si ja blbú prezývku... :D      

4 FReedoM FReedoM | Web | 23. května 2009 v 12:45 | Reagovat

Tonks: :DNo tak výber prezývky nechávam na teba:D:D A takže by si to skúsila? Na chvíľu o:)?

5 tonks tonks | E-mail | Web | 23. května 2009 v 14:04 | Reagovat

:D jasné skúsim... ;) nemáš náhodou icq, že by sme sa dohodli?

6 FReedoM FReedoM | Web | 23. května 2009 v 15:21 | Reagovat

Tonks: Mám:) A napíšem ti okis?

7 Lia Lia | 24. května 2009 v 22:05 | Reagovat

normalne sa az bojim...aaaaaaaa..co za tajomstvo to ma??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama