29. kapitola - Rose

15. května 2009 v 18:02 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Tak toto treba osláviť:D:D!!! Konečne kapča! Vidíteto? Prekonala som sa a niečo som napísala, no dopredu upozorňujem, že je to neskutočne kráke a neskutočne o ničom. Nuda, nuda... Písanie mi vôbec nejde, ale rozmýšľam nad jednorázovkou a neskôr... Och ak bude nejaké neskôr. Dám si asi pause, aby som načerpala nové nápady. Zase začínam byť pesimista, teda len v písaní, lebo naozaj som flegmatik a možno i optimista. Potrebujem začať písať niečo - ako Strach zo života a zrejme aj dnes začnem. Niečo smutné... A pravdžaže nesmie chýbať láska:D


29. kapitola - Hraný záujem, či....
Ráno bolo nenormálne ťažké. Spomenula si na bozk s Malofoyom a pravdaže aj s Neilom. Mala chuť sa rozplakať a začať rozbíjať veci.

Chudák Neil. Mám ho rada, páči sa mi - ale nechcem ho. Chcem ho iba ako priatelia, vlastne nechcem... Páči sa mi, no nie tak ako - ako Malfoy a Jim. Dofrasa... Nemala som sa zmeniť. Mala som ostať šedou myškou a bolo by fajn. Žiaden hlúpy kľúč, žiadne problémy s láskou, žiadne dobrodružstvá a... Som zmätená, hlúpa a naivná krava. Inak to popísať nedokážem. Teraz to treba urovnať s Neilom, lenže ako... Ako mu naznačiť, že žiadne rande nebude, že žiadne bozky nebudú? Pri merlinových gatiach! Kam som sa to dostala?! Takže treba sa mu možno troška vyhýbať a - a... A neviem! Možno keby som začala chodiť s Jimom... Nie, nie... Alebo áno? Možno keby som s ním začala chodiť tak... Áno! Má to dve výhody a to:
Prvá výhoda je tá, že budem s ním a konečne budem šťastná aspoň troška a tá druhá, veľmi lákavá, že Malfoy začne troška - otrepane povedané - žiarliť. Možno si uvedomí, že ja nie som nejaká bábka na povrázkoch.

Zase básnim a snívam. Jim - Jim ma pravdaže chce, tuším to a vidím, ale - čo keď sa i so mnou len tak zahráva, ako Scorpius. Nie. Myslím že on nie.
Nastalo ticho. Nik jej neodpovedal a ona pocítila šťastie, ale isté sklamanie, ktorý si veru nevedela vysvetliť.

Si tu? spýtala sa tenkým hláskom a sadla si na posteľ, pretierajúc si oči.

Ako vždy, Povedal pokojne, prívetivo.

Dnes - dnes sú Vianoce? potrebovala si overiť odpoveď, no ani nemusela. Keď poriadne zaostrila pred seba, zbadala tam mnoho darčekov. Zasmiala sa a konečne tam bolo cítiť šťastie.

Presne tak
, Zasmial sa tak tiež a doslova videla jeho usmiatu tvár. Po štyroch sa dostala ku kraju postele a natiahla sa ku prvému darčeku v nejakej taštičke. Bolo to od Alex a našla si tam nejaké tiene, skvelú čarovnú linku a lesk na pery s meniacou chuťou, vôňou. So širokým úsmevom siahla po ďalšej taštičke, kde našla zase darček od jednej zo sesterníc. Bol tam nejaký historický román z čarodejníckeho sveta v 19. storočí. Vyzeral celkom zaujímavo. Ďalej si našla darček od Angie a bol tam nejaký šialený náramok meniaci farbu a čokoládu z Medových labiek. Potom od mamy dostala knihy, oblečenie a od otca nejaké tie nepotrebné veci. Od Potterovcov dostala veci ku metle. Dostala ešte mnoho ďalších veci, od rôznych priateľov, rodiny, ale zaujala ju len jedna vec.
Vec od Willa, Jamesa a čiastočne Jima. Výhražný list, či niečo podobné.


Milá Rose,
Prajeme ti Šťastné a Veselé sviatky a dúfame, že si ich užiješ naplno, i keď bez nás to pôjde ťažko. Užívame si zákusky od babky, pravdaže okrem Jima. Ten by mal prísť zajtra a cez nás ti odkazuje to typické Šťastné a Veselé plus nejaký ten pekný bozk.
A ako sa máš, drahá Rose? A čo tá vecička z tej čudnej miestnosti? Ten kľúč? Nemysli si, že sa vyhneš odpovedi. Pekne nám všetko vysypeš a aj nie, vytiahnem to z teba násilím a smieš si byť istá, že mne to problém nerobí.

Tvoj drahý James, Will.

Zamračene hodila list bokom a rozbalila si darček od nich. Bola tam nejaká čokoláda - ich úchylná stránka sa prejavila - a spodné prádlo. Smiala sa dobrých päť minút a až napokon sa odvážila pozrieť na tú vec. Bol to korzet (čarovný, meniaci veľkosť podľa priania) a nejaká nitka, čo malo byť dolná časť toho - spodného prádla. Znova sa začala neovládateľne smiať, ale predsa sa ovládla. Potom si prečítala list, znova a znova a zase znova. S frflaním ho odložila a nepekne sa naň mračila.
Rozmýšľala, či neodpíše, ale to pravdaže okamžite zavrhla. Darček dostali a hotovo. No musela si poriadne premyslieť, čo im povie, keď sa s nimi stretne. Naveky sa im vyhýbať nemohla. Chytila si spánky a zhlboka sa nadýchla. Nepomohlo.
Rýchlo sa zodvihla, zaliezla pod sprchu a obliekla sa do zelených riflí, obtiahnutého fialového roláka, zelený šálik, obula si číny a podišla k zrkadlu. Zničené oči a hrozný výraz tváre. Čudne zakňučala a vytiahla šminky. Spravila si mačacie oči, ktoré sa jej akosi zapáčili a na pery si dala ľahký lesk. Snažila sa zakryť kruhy, no nepodarilo sa úplne. Napokon si len zanadávala a šla na raňajky. Nezabudla na svoju mačičku, ktorú po ceste do Veľkej siene niekde stratila. Pred Veľkou sieňou sa jej ruky a i nohy začali triasť, preto si napokon ruky šuchla do vačkou a hrdo vyrazila vpred.

Smieš byť pokojná. Neil... to pochopí.

Mal si nejakú - vidinu, alebo niečo iné? Hlas sa jej dokonca i v duchu triasol.

Áno, ale aj... Nedokončil.

Ale aj čo? Spýtala sa znova trasľavo a očami už bola pri Neilovi.

Zistil som jeho - menšiu chybičku, Povedal kamenne, no Rose začula v jeho hlase i škodoradosť, či niečo podobné. Očami stroho prešla po sieni, ktorá bola vianočne naladená, no ona na to bola príliš - vystrašená.

"Ahoj." Pozdravila nesmelo a smutne sa posadila vedľa.

"Ahoj." Doširoka sa na ňu usmial a pomaly sa k nej nahol.

"Neil?" zašeptala a zamračila sa. Nemohla sa na neho pozerať. Bolo jej ho tak ľúto... Keby sa pozrela do jeho tváre, zbadala by tam tú neistotu, zarazenosť a možno aj...

"Uhm?" nadvihol obočie a nalial si vodu do pohára a zatiaľ Rose pozorovala malé bublinky vzduchu, ako rýchlo klesali na spodok a zase hore, kde sa niekde stratili.

"Vieš, ten včerajšok, teda vlastne - ten bozk... Nemala som to robiť." povedala napokon a v tvári bola ružová a jej farba sa začala stupňovať. Bola zbabelá a nedokázala sa na neho pozrieť. Nič nevravel a to Rose ešte viac - bolelo?

"Tak?" zašepkala smutne a privrela oči.

"Nič." Odsekol fádne, akosi neprirodzene.

"Ja - si môj kamarát a..."

"Tak prečo si to spravila?" spýtal sa prekvapujúco pokojne a ani nie veľmi nahnevane.

"Neviem. Prišlo mi ťa..." skoro to dopovedala, no zarazila sa. To by nebolo veľmi pekné, mu povedať, že jej ho bolo ľúto. Očkom na neho pozrela a videla smutnú tvár.

"Nie žeby si sa mi nepáčil, ale - jednoducho nemôžem." Cítila sa trápne a nevedela čo povedať, čo spraviť...

"Dobre." Priveľmi pokojný, priveľmi! Rose zaťala zuby. On bol pokojný, ako keby ten bozk ani nebol.
 


Anketa

KLIK

Klik

Komentáře

1 pimpinela pimpinela | Web | 15. května 2009 v 18:54 | Reagovat

Vôbec to nebola nudná kapitola!! Super ako vždy. Inač tie písmenka v tom liste čo dostala Rose, sú zvýraznené naschval, z nejakej príčiny (žeby obdržala tajnú správu?) alebo omylom?

2 Nessy Nessy | Web | 15. května 2009 v 20:26 | Reagovat

Sutaz sa zacala tak si zhanaj hlasky :)

3 Lia Lia | 16. května 2009 v 1:58 | Reagovat

no zaujimave....:D....a ten Neil je vazne cudny..dokelu co za chybicku to ma??:D

4 FReedoM FReedoM | Web | 16. května 2009 v 12:54 | Reagovat

pimpinela: Nie je to naschvál:D A pravdaže ďakujem:)
Lia: Nebude to nič za výraznú chybičku, ale... Je to chybička:D

5 tonks tonks | Web | 16. května 2009 v 16:00 | Reagovat

ježiš to je flegamtik! viac menej akoby to bol robot nie človek, také neemociálne reakcie som ešte nevidela...
pekná kaptiola, len mala jednu chybičku a ty asi vieš akú, lenže ja si počkám :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama