28. kapitola - Rose

7. května 2009 v 19:51 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Totálne som klamala, keď som vravela, že bude mať 40 kapitol. Ono to bude asi presahovať 50-tku. Zase som vymyslela ďalšiu zápletku a obávam sa toho, ako to všetko odmotám :D No uvidíme. Mám ešte jeden menší oznam: Múza je a zase to neviem napísať. Takže sa pripravte na menšiu prestávku, ktorú budem asi vyplňovať nejakými obrázkami a podobnými vecičkami.

28. kapitola - Bozky a nehorázne problémy

Začal sa prvý deň jej prázdnin a pre ňu to bolo vykúpenie. Izba úplne prázdna, pokoj, ticho... Ale v Rose necítila pokoj a to ticho. V hlave mala stále ten otravný hlas a mala chuť vyskočiť z okna. Hodinu čítala tú istú stranu nejakého streleného románu, no nemohla. Ten hlas jej stále niečo vravel a o niečom ju presviedčal a ona toho mala jednoducho po krk.

Keď nezavrieš tú svoju hubu, tak naozaj otvorím okno a vyhodím ťa! zvrieskla v hlave a zabuchla knihu.

To by si nespravila drahá. A... Ja som to tak nemyslel. Len som ti dával určité rady a...

Ty si do chcel, Zašepkala pomstychtivo a šla k oknu. Rozladene ho otvorila a začala si dávať dole kľúč, keď pocítila v hlave mágiu, ktorú on použil na to, aby ju ovládol.

Dofrasa! Musíš mi toto robiť? povedala nahnevane a zavrela okno. Zase ju ovládol a nemohla spraviť to, čo chcela. Unavene si sadla do kresla v prázdnej klubovni.

Ak nechcem skončiť dolu v snehu, tak áno, Odpovedal tíško a namyslene.

Musím niekam zmiznúť a nejako sa zamestnať. Tvoje reči ma ubíjajú, Zašepkala nešťastne a šla do svojej izby. Zobrala bundu, čiapku, rukavice, nasadila si svoje snehure a šla do chlapčenských spální. Našla jeho dvere a zaklopala. Vo vnútri počula izby počula ako sa tam dva hlasy smejú, no nemohla ich rozpoznať. Dvere sa nečakane otvorili a stál tam on. Neil.

"Ahoj." Pozdravil prekvapene, no usmieval sa.

"Ahoj. Nejdeme niekam? Nechce sa mi sedieť vo vnútri a tak... Nejdeš?" nahodila šibalský úsmev, ktorý akoby Neila úplne opantal a nejakých spôsobom zhypnotizoval.

"Jasné, len si zoberiem bundu a ideme." Šibalský úsmev pravdaže opätoval a zašiel do vnútra, no nechal otvorené dvere.

"Čau." Pozdravil ju nejaký chalan sediaci na posteli oproti dverám. Nebol to krásavec, no jeho úsmev bol - veľmi úprimný a milí.

"Ahoj-te." Doplnila napokon, keď si všimla ďalšieho chlapca, ktorý si sadol oproti tomu,
ktorý mal taký pekný úsmev a začali hrať karty. Pravdaže pred tým ju i ten druhý pozdravil. Bol - veľmi pekný, ale troška... Nie troška. Veľmi záhadný. Tmavá pokožka, tmavé vlasy, hnedé oči, biely úsmev... Vlasy mal dlhšie a zopnuté do gumičky. Na niekom by to vyzeralo hrozne, ale jemu to jednoducho sedelo. Zrazu sa na ňu pozrel, s kamennou tvárou si ju prezrel a odvrátil zrak. Rose sa zamračila a začala sa venovať Neilovi, ktorý k nej pristúpil.

"No poďme." Usmial sa a spolu vyšli von.
Spoločne sa prechádzali po vonku, kde bola hŕba snehu, ktorý tak Rose milovala. Zastali až pri ihrisku, kde Rose prútikom odstránila z lavičky sneh a posadila sa. Ani sa nenazdala a Neil sedel pri nej a hrejivo sa usmieval. Akoby od neho prijala teplo a bolo jej znova fajn a necítila chlad na začervenanom nose, či skrehnutých prstoch pod premočenými rukavicami.

"Spokojná s dneskajškom?" spýtal sa stále s úsmevom. Cítila sa zmätene. Nie, nie. Pravdaže sa s ním cítila fajn, ale - akoby podvádzala Jima, či Scorpiusa. Cítila sa ako Marrysa, ktorá strieda mužov ako ponožky a pri tom vedela, že to tak úplne nie je. Úplne. Premohla sa k úsmevu a i k pár slovám.

"Pravdaže. Bolo fajn ísť von a trocha sa túlať." Zaryl sa jej do očí a priblížil sa o niečo bližšie. Nemohla. Nemohla ho len tak pobozkať. Páčil sa jej a naozaj si užívala chvíle s ním, no - pri Jimovi určité pocity cítila intenzívnejšie a tak isto aj pri Scorpiusovi, i keď to veľmi nerada priznávala. Nevinne sa zodvihla a zašepkala.

"Už poďme. Začína mi byť zima." Zaklamala. V tvári bola červená (i keď ona mu bola pre jej šťastie otočená chrbtom) a v jeho blízkosti sa nedalo povedať o chlade.

"Dobre." V jeho hlase bolo zreteľne znať, že s tým nerátal. Potom znova pokojne šli k hradu, no ani jeden nič nevravel. Neil bol trocha zarazený a zachmúrene pozeral pod nohy, kým Rose bola zamračená a zamyslená nad svojimi činmi a pocitmi. Onedlho za dostali do klubovne a začal si dávať dolu šilt a postrapatil si vlasy.

"Ja teda idem." Usmiala sa. Úsmev jej opätoval, no akosi smutne.

"Uhm. Aj ja. Tak..." chudáčik ani len nestihol dopovedať. Prišlo jej ho tak ohromne ľúto, že sa mu prisala na pery a s roztraseným "ahoj" zmizla v izbe. Dala zo seba dolu premočené veci a sadla si na posteľ len v spodnom prádle. Skrčí sa do klbka a nadáva na seba, ako zvyčajne.

Hlupaňa, hlupaňa! Teraz si robí zbytočné nádeje! A vlastne... Dofrasa! Vlastne prečo dávam nádej Jimimu a pri tom mu ju beriem? Chcem ho a nechcem ho... Vytrvalo ho odmietam a... O môj bože! A dávam nádej Scorpiusovi a on mne žiadnu! Som jeho hračka a ja... Nie, nie! Mala som radšej stvrdnúť u babky a prejedať sa sladkosťami. Toto sa mi ani len najmenej nepáči. Ako sa ho striasť?A chcem sa ho striasť? Prečo nemôžem mať Neila, mať obyčajný vzťah s milým chalanom? Ja musím vyhľadávať chalana ako napríklad Jim, sukničkára, ktorý sa otočí sa všetkým, čo je aspoň štipku pekné. Alebo - alebo prečo vyhľadávam namyslené, sebavedomé chlapčiatko, z neodolateľnými očami, ktorý ma považuje za nič?!

Mám ti odpovedať? Ozval sa hlas, ktorý veru vôbec nechcela počuť.

NIE!

Dobre, už som ticho.
S vrčaním šla do kúpeľne, tresla dverami a šla pod sprchu. Nepomohlo. Taká istá beznádej, zmätenosť. Obliekla si tepláky, dlhé tričko a na to krátke tričko. Farebne bláznivo a to znamená pohodlne. Vlasy si pre istotu dala do vysokého, ulízané drdolu, namaľovala si mačacie oči (potrebovala odbúrať svoju zúrivosť i keď troška zvláštne) a šla do klubovne spolu s nejakou knihou. Na jej prekvapenie sa tam pozbieralo pár ľudí. Nik moc známi. Do večera čítala, ale nakoniec knihu odložila, obliekla si čierne rifle, čierny obtiahnutý rolák, číny a šla do chodieb hradu. Mala chuť sa znova túlať a nechcene ju nohy zaviedli na piate poschodie.

Nemala by si... Nestihol dokončiť, lebo Rose hlas v hlave rázne zastavila.

Dnes drž hubu.
Potichučky sa dostala ku dverám, no neboli pootvorené, ale tušila, že keď potiahne kľučkou, otvoria sa. Trocha zaváhala, no napokon sa odvážila k tomu činu a otvorila dvere.
Všetko ako zvyčajne. Všade tmavo, len z krbu šlo svetlo - a potom tu boli aj dve kreslá, ale tento krát, nasmerované viac k dverám. Práve sa pozerala do pobavenej tváre Scorpiusa.

"Dráčatko nesklamalo." Prevrátila očami a ako nejaký magnet priplachtila ku kreslu. Potichu si sadla a zahľadela sa do ohňa.

"Čo ťa sem privádza?" rečnícka otázka. Nepotreboval odpoveď a to Rose bolo jasné.

"Zvedavosť, teplo krbu, pohodlné kreslá." Povedala s jemnou iróniu, dúfajúc, že ju Scorpius nezačuje. Mýlila sa a vedela to.

"Mňa zaujalo len to prvé. Zvedavosť. Na čo si zvedavá, či na koho?" zašepkal šteklivo posledné slová. Rose potlačila sčervenanie a rozmýšľala nad rýchlou a pravdepodobnou odpoveďou.

"Bola som zvedavá, či tu zase budú dvere. Zase tvoja neopatrnosť." Šepla s výhrou v hlase. Nahodila svoj úškrn a pozrela sa mu do očí. Neodolala.

"Nie. Ja som opatrný. Prial som si izbu, kde budeš smieť vstúpiť aj ty. To je celé." Povedal chladne a neprístupne. Potešilo ju to a cítila, že to jeho chlad v hlase necítil na duši. Prižmúrila oči. Mlčala a napokon sa musel znova ozvať Scorpius. "A čo ten chalan s ktorým si bola dnes vonku? Videl som vás." povedal s ľahostajnosťou v hlase Rose, ale ona tam vycítila aj niečo iné. Bála sa to identifikovať.

"Malo by s ním niečo byť?" nadvihla obočie a zákerne sa pousmiala.

"Nie. Chodíte spolu?" zase jeho ľahostajný tón so štipkou niečoho zvláštneho, spomínaného.

"To ťa nemusí trápiť." Mala chuť hrdo odpovedať že áno, ale nechcela to spraviť kvôli Neilovy - i keď jemu by to zrejme nevadilo.

"Takže áno. V tom prípade gratulujem k tomu, že si konečne ulovila nejakého chudáčika." Posmešnosť z neho priam sršala. Rose zasyčala a zbičovala ho pohľadom. "Ja nelovím. To nepotrebujem." Odsekla jedovato.

"Dobre dráčatko."

"Nevolaj ma dráčatko." Povedala až priveľmi prchko.

"Mne sa to páči a i Seŕrlaid súhlasí." Zasmial sa znova posmešne a Rose vyskočila na nohy.

"Mne sa to nepáči, tak s tím prestať." Zvýšila jemne hlas a postavila sa nad neho. Oči mu iskrili a pomaly sa postavil aj on. Tvár pri tvári. Už nebola taká dravá, skôr vystrašená, ale i tak vášnivá. Scorpius natočil hlavu viac do boku a prezrel si skúmavo jej tvár.

"Dráčatko. Nechápem aký máš s tým problém." Zašepkal jej horúcim dychom na pery a ona sa ledva ledva spamätala.

"Nezahrávaj sa so mnou." Malo to dva významy. Prvý, ktorý chcela skryť - priveľmi ma pokúšaš, zvádzaš a ja nie som hlúpa. A ten druhý, prvý na ktorý každý pochopí - nepodpichuj ma so slovíčkom dráčatko, inak na to doplatíš. Pochopil oba. No len sa tajomne usmial a dotkol sa jej pier. Rose tam stála ako stĺp a znova nevedela čo robiť. On to chcel.
Pritisla sa viac k nemu a on ju jednou rukou chytil za chudý pás a pritiahol si ju úplne na telo. Druhou rukou jej brázdil po chrbte. Chcela si vychutnať ten bozk. Možno posledný... ruky preložila cez jeho plecia, no napokon ho chytila za plece a zaryla si doň prsty a druhou mu vošla do vlasov.
Zrazu prestal. Odtiahol a pozeral na ňu vystrašene, pobavene, záhadne a i osvietene.

"To si bola ty." Obvinil ju a ona vedela prečo a z čoho. Spomenula si na sprchy a ako mu nechty zaryla do nahej kože a ako ho nepekne poškrabala. Práve v tej chvíli ju vôbec netrápilo, že sa prezradila.

"Ešte to bolí?" zašepkala hravo a šla ku dverám. S ňou sa hrať už nebude.

"Ako si... Ako si to spravila?" spýtal sa šokovane a jeho oči stále iskrili.

"Moje tajomstvo." Prešla ho záhadným, pobaveným úsmevom a stratila sa za dverami. Hneď ako opustila miestnosť, odhodlanie zmizlo a všetko ostatné. Znova sa vrátila a tá istá zmätenosť a zlé pocity. Šla ďalej, keď začula sa sebou kroky. Na okamih za bála, či to nieje školník, ale bol to Scorpius.

"Vysvetli." Zašepkal len dva metre za ňou. Zastala, zastal i on.

"Ty máš tajomstvá ja mám tajomstvá." Odvetila prosto a odhodlanie, sebadôvera boli späť. Niečo z neho vyžarovalo. Istá aura energie, ktorú rozdával či... nevedela na to prísť.

"Ja si to zistím." Podišiel k nej a tie slová jej zašepkal líce. Strnula, no zachovala pokoj a dokonca aj chladnú, či kamennú tvár.

"Nie som tvoja hračka, Scorpius. So mnou nebudeš zametať a nebudeš poťahovať za povrázky a napokon budeš čakať, že všetko načo si zmyslíš, splním." Od neho sa naučila používať i ten chladný hlas. To sa jej páčilo a potlačila svoj víťazný úsmev.

"Ako si to mám vysvetliť?" spýtal sa ticho a ešte stále cítila jeho dych na líci.

"Ako len chceš." Odvrkla a nemienila sa o tom viac baviť. Pohla sa ďalej a za sebou nechala jemne otupeného Malfoya, ktorý sa už za ňou tak nenáhlil.
 


Komentáře

1 Nessy Nessy | Web | 7. května 2009 v 20:22 | Reagovat

ok tvoj obrazok som dostala dam vediet ked sa sutaz zacne :)

2 tonks tonks | Web | 7. května 2009 v 21:34 | Reagovat

jéé, scorpius! oni sú takí zlatí... ako mačka a myš (len teraz, kto je mačka a kto myš? *scratch*) proste ako dračiatko a dra(c)kov syn :D
veľmi pekná kapitola, neil mi nereže, je až príliš dokonalý a takých ja neznášam príliš dobre (hrozne mi pripomína edwarda... ech)
scorpius je proste naj ;) a som veľmi zvedavá, čo si vymyslela za zápletku :D  

3 Lia Lia | 8. května 2009 v 9:37 | Reagovat

no teda..ta mu ale dala:D.ano Rose ides....drzim palce:D....no teda...hmmmm ti Neilovi spolubyvajuci..ten tmavy...hmm...zvlastne...:))...som straaaaasne zvedava:D

4 FReedoM FReedoM | Web | 8. května 2009 v 13:44 | Reagovat

Tonks: Ani pre teba je Edward priveľmi dokonalý? :D

5 pimpinela pimpinela | Web | 8. května 2009 v 15:37 | Reagovat

úplne, že super. Krásna a napínavá kapitolka. To je super, že teraz píšeš dosť často. :)
Teším sa na ďalšiu :))) a som moc zvedaváá.

6 FReedoM FReedoM | Web | 8. května 2009 v 17:10 | Reagovat

Pimpinela: Písala som často:D Teraz budem mať takú prestávočku, lebo akosi mi nejde písať:/

7 Lostt Lostt | Web | 9. května 2009 v 21:56 | Reagovat

Pocuvaj, stale o polovicu menej nez ja:D:D:D

Aaaa- inak, zverejnila som poslednu kapitolu Melody of the blood:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama