Epilóg Strach zo života

8. dubna 2009 v 14:51 | FReedoM |  Poviedka - Strach zo života
A je tu koniec mojej poviedky :) Som celkom rada, že končím, ale... Akú tragédiu budem písať teraz? No mám teraz rozpísanú fantasy poviedku, ktorá je spoločná z Kalamity Jane :) (Od dragédie to má dosť daleko :/) No tá sem tak skoro nepribudne, takže si budete musieť na čas vystačiť len s Rose :D
A teraz znova sa vrátme k mojej poviedočke o Severusovi (mojej lásenke nosatej), chcela by som sa všetkým poďakovať, čo čítali moju poviedku a to je:
Lostt, ktorá mi vnukla tento nápad a do teraz som jej neuveriteľne vďačná :),
Evanske, mojej dobrej kamarátke z netu, ktorá ma vždy podporila a pohnala do predu :)
Mine, ktorá sa prekúsala všetkými kapitolami a napísala mi pekný koment (rada ako zabiť Blacka :D)
:)FRIEnD:), mojej skvelej kamarátke, ktorá tak skvelo píše, no zatiaľ si nechce založiť blog (nakopať ju), takže jej ďakujem za to, že si to prečítala a nechalala mi komentík :).
Takže moc ĎAKUJEM a všetkým:)
PS: Vo worde to tuším malo 5 strán, takže pozoror na to :D
PS2: Fakt je to moc dlhé, takže prajem rýchle a s porozumením čítanie :D
PS3: Dúfam, že sa bude páčiť a - nechajte mi komentík, či sa páči. Prijmem aj kritiku.
PS4: Už nebudem zdržovať, ale... Akú poviedku by som mala napísať? Tragédiu, alebo... Komédie mi nejdú :D



Epilóg


Ľúbiť, neľúbiť, milovať, nemilovať. Ľúbim Blanku, neľúbim Lili, milujem Lili, nemilujem Blanku. Zdá sa vám to rovnaké? A predsa nie je! Ľúbiť, to je krásna vec, no milovať ešte krajšia. A tak isto ľúbiť je bolestivá vec a milovať ešte bolestivejšia. Ako sa toto všetko môže odohrávať v jednom srdci a jednej hlave? Neviem. Bol som si skoro istý, že moje srdce už skoro vôbec nepracuje. No ono nie! Ide naplno a čím ďalej, tím ma väčšmi bolí.



Smrť. Aké to krásne slovo je.


Čakám, kedysi po mňa príde.


Teším sa a ako veľmi!


Už aby bol ten deň a ja by som bol voľný.



Chcem zavrieť oči a už nikdy ich neotvoriť. Krásny sen by to veru bol. Bol.

Severus zavrie oči a vychutnáva si súmraku na holej tráve. Pofukuje jemný vetrík, ktorý mu rozcucháva lesklé, havranie vlasy.


Je večer, či deň? Ani jedno. Je to niečo medzi. Ako aj... Ako aj s Blankou a Lil. Ktorú ľúbim viac? Blanku, či Lili. Nie! Toto nebolo dobré prirovnanie. Keď zatvorím oči, vidím smaragdy, no až niekde v pozadí sú tie nevinné očká Blanky. Lili vyhráva, ale u nej šanca nikdy nebude. Pri nej sa nechcem prehrešiť.


Lili a Potterovi, to zatiaľ celkom ide. Oni - oni spolu už chodia tak dlho... Už toľko krát som ich dvoch videl, ako sa bozkávajú, maznajú... Musím mať srdce z kameňa, keď toto všetko prežijem.


Kde je moja Blanka. Kde len je. Už sa z toho dostala? Po tomto mučivom mesiaci by si konečne zaslúžila aj pokoj a nie len bolesť. Mala by zažiť ďalšiu lásku, aby zabudla na tú starú. Klin sa klinom vybije. Tak sa to vraví však? Kto mi odpovie? Samota, či osamelosť?


Samota, to je pekné. Samota je niečo ako - ako keď chcete byť sám, no nik vám nechýba. Vystačíte si sami.


No osamelosť, to nie je pekné, to je strašné! Nemáte sa komu zdôveriť, nemáte sa komu posťažovať, nemáte sa o koho oprieť. To je môj prípad. Takže mne sa ozýva len tá nešťastná osamelosť. Počuješ ju? Je vo vetre, lístie ju vyhráva.

Otvoril čierne a záhadné oči a zapozeral sa na oblak, ktorý naberal tmavé odtiene.


Je bez tvárny. Keď som bol malý často som hľadel na oblaky a predstavoval si všeličo, čo by mohli byť. Zvieratá, kvety, ľudí, no tento oblak - tento sa na nič nepodobá. Je
ako moje srdce, ako ja.


I keď do toho oblaku fúka vietor a snaží sa ho tvarovať, oblak je priveľmi tvrdý. Odoláva i keď nechce.

***


Týždeň. Dlhý týždeň prešiel. Od Blankiného konca so mnou, prešiel mesiac a týždeň! Chýba mi. Chýbajú mi jej pery, jej oči, jej vôňa a i pokožka. Chýba mi jej smiech, jej úsmev!

***


Mesiac a dva týždne! Toľko času a ja stále trpím a ešte viac! Kde si? Potrebujem utešiť! Potrebujem byť s tebou, potrebujem sa ťa nadýchnuť! Kde si...

***

Sedel v kúte učebne - v jeho obľúbenej - a pozoroval neznámi bod pred sebou.


Mesiac a tri týždne. Kde si? Ani len na hodinách ťa nevídam. Kde si sa mi stratila? Kde si zmizla? Odišla si preč? Preč z tejto školy? Chcem to vedieť! Nesmiem ťa vidieť, aj keď chcem, ale môžem si zistiť ako sa máš. Ale od koho? Lili... Jedine ona by mi to povedala, teda - ak sa so mnou baví.


Z ich triedy so mnou ešte nik neprehovoril, teda vlastne áno. Black, Potter a ostaný. Ale je to forma komunikácie, trocha pod úroveň, teda sú to prevažne len urážky. Nik by mi nepomohol - až na Lili.


Musím ísť za ňou, len že - zase sa všetka bolesť vráti. Všetko...

Napriek tomu sa zodvihol a šiel preč. Nejakú dievčinu zrazil k zemi, no on to ignoroval. Podišiel ku chraromilskej veži a čakal. Nakoniec to vzdal, keď že mu nik nebol ochotný pomôcť, tak to skúsil na pani z obrazu.

"Nie, nie. Ako si to predstavujete?!" skríkla na neho žena v ružových šatách.

"Ale no tak. Naozaj vás o to prosím," zaskučal nešťastne. Po minúte sa ozvala.

"No dobre," pozrela sa na neho naštvane a zmizla. Ani nie o ďalšiu minútku, sa vrátila z odkazom, že o chvíľu bude dolu.

"James!" skríklo dievča, ktoré vyšlo spoza obrazu. Bola to Lili a zmýlila si ho s Jamesom. Úsmev jej zmizol z tváre a upierala na neho nešťastné smaragdy. Pár bolestivých sekúnd na seba hľadeli a nakoniec sa Severus odhodlal prehovoriť.

"Ech... no..." začal nervózne, no Lili ho tichučkým hláskom prerušila. "Chceš niečo?"

"Myslím - že áno. Vieš, ty a Blanka, no... Poznáte sa však?" spýtal sa a nemohol sa na ňu ani pozrieť. Len pozoroval Bucľatú dámu, ktorá sa tvárila, že tam nie je.

"Hej. Sme spolu na izbe," odvetila a pozerala sa taktiež inde.

"Je mi to hlúpe, ale... Ako sa má?" zodvihol zrak a ihneď to ľutoval. Smaragdy...

"Nie veľmi dobre. Je - smutná a stále plače. Už sa to lepší no... Na čo to chceš vedieť?!" spýtala sa podozrievavo a i trocha nahnevane. Severusovi sa rozbúchalo srdce a znova na ňu pozrel. Nedokázal jej odolať. Jej jemným krivkám, jej jemnej tvári, jej ústam a i jej ohnivým vlasom. V tieňoch sa krásne leskla a vyzerala ako nejaká víla.

"Lebo... Nerozprávam sa s ňou a niektoré veci... Jednoducho mi povedz čo sa s ňou deje. Ani na hodinách ju nevídam," čierne oči jej zabodol do tých jej a čakal. Uhla pohľadom a povedala ešte tichšie.

"Celé dni je zavretá na izbe a tvári sa, že je chorá. Všetci jej to aj veria, keď že je tak zúbožená. A potom... Teraz sa trocha postavila na nohy a to preto, lebo... No - chce odísť preč."

Zakrútila sa mu hlava a posadil na zem. Hlavu si nešťastne dal do dlaní. Lili tam len stála a pozerala sa na jeho smutnú postavu.


Odchádza. Moja láska odchádza, môj druhý zmysel života. Prvý je Lili. Kto mi tu ostane? Len moja dobrá a stará osamelosť. Len tá...

"Deje sa niečo, Sev?" spýtala sa svojím jemnučkým hláskom, ktorý ho neupokojoval, ale dráždil.


Deje sa! A toľko toho! Moja láska ide preč!

"Kedy? Kedy ide preč?" spýtal sa trasľavo a nezodvihol tvár k nej. Ku svojej milovanej.

"Myslím, že o dva dni," zašepkala a priblížila sa k nemu. Už?! Tak krátko... O dva dni. Dva... Musím to prežiť. Dva dni a je koniec. Dva dni a potom... Potom za mi bude jednoduchšie s tým bojovať.

"Čo sa deje?" podišla k nemu až úplne blízko a sadla si na kolená.

"Nič Lil. Nič. Len - nevládzem," zašepkal a zodvihol sa. Pozrel sa na ňu z vrchu a zašepkal:
"Prepáč mi za všetko."

S týmito slovami zmizol. Lili tam stála ako prikovaná a nedokázala sa pohnúť. Ospravedlnil sa.

***


Zajtra. Zajtra mi zmizne zo života. Zajtra a je koniec. Zabudnem... Šepkal si. Bol večer a spolu s Bellou a ostatnou partiou sedeli pri ohni a chystali plány, ako sa spojiť po škole a ísť do služieb Temnému pánovi.

Po hodine sa všetci rozišli a ostal tam len on a Bellatrix.

"Si ako na pohrebe," povedala pohŕdavo a hrala sa s kudrlinkami. "To ešte stále trúchliš za tou pipkou?" spýtala sa ešte pohrdlivejšie a pozrela sa na neho. Severus len nahnevane pokrútil hlavou a zapozeral sa do ohňa.

"Veď ti za to nestojí. Bola to šľapka. Dokonca i Blackovi dala!" zakričala len tak pre seba a neprestávala sa hrať s vlasmi. Severus začal rýchlo dýchať a bolo len otázkou času, kedy vybuchne. "Nehorázna chudera," odfrkla si a pozorovala nahnevaného Seva. Toto chcela! Aby sa trocha prebudil.

"Ešte raz o nej niečo akéto povieš a zabudnem, že sa poznáme," precedil spod stisnutých zubov a hľadel na ňu čiernymi očami.

"Aj taj je to pravda," povedala si svoje a práve krásne natočila jednu kudrlinku na prst.

"Nie je! Bola len smutná a on to využil," zašepkal a pri tom zavrel oči. Nechce ju vidieť. Nechce vidieť víťazoslávny úsmev Bellatrix.

"No čo, dúfal si, že aj tebe dá? Ty si asi pod jej úroveň," zaškerila sa.

"TY! Ty mi tu budeš hovoriť o tom, komu dá a komu nie?! Ty si dala už skoro celému Slizolinu Bellatrix!" zakričal rozzúrene a vôbec neľutoval svoje slová. Bolo to za Blanku...

"A..." mala polootvorené ústa a svojimi hnedými očami prepichovala Seva. "Ahá! A ty si zrejme taktiež dúfal, že dám i tebe však? Preto si ma vždy počúval a podobne! Dúfal si, že sa raz nad tebou zľutujem a dám ti že?!" kričala na neho klamstvá. Obaja vedeli, že to nie je pravda, ale... Raz musela prísť takáto hádka. Ale skončí sa dobre?

"To radšej s Potterom Bellatrix!" povedal znechutene a postavil sa, no Bella zarovno ním.

"Tak že si buzna?!" zakričala a ruky si dala v bok.

"Ja?! Tak potom čo je Blanka a Lili?!" povedal od srdca a jeho čierne uhlíky iskrili.

"Tak ja mám byť šľapka?! A ty ľúbiš dve ženy naraz!" zavŕzgala zubami.

"Presne tak Bella! A ľúbim! Len že ty nedokážeš ľúbiť! S z ocele!" Bella ostala stáť ako zarezaná.

"Ja som tak tiež ľúbila!" skríkla nie moc presvedčivo.

"Nehovor o láske, keď ju nepoznáš! Dokonca aj to slovo je pre teba neznáme!"

"Si pod moju úroveň Severus Snape. Nemienim sa viac s tebou baviť."

"Si detinská," povedal a chladne si ju premeral.

"Ty sa správaš ako dieťa," vypľula na neho a zmizla. Po nej ostala len silná vôňa a ozvena jej hlasu.

Severus si nešťastne sadol do kresla a mal chuť plakať. No plač neprichádzal. Len slzy, no nie plač po ktorom by sa mu uľavilo.

***


Kde sa šťastie podelo? Kde mi zmizlo? Asi predo mnou zutekalo. Chápem ho. Radšej ide za niekým, koho je jednoduchšie obšťastniť. Malému dieťaťu stačí lízatko, alebo úsmev, no mne... Ja potrebujem Blanku a tak isto Lili. To sú ciele, ktoré nikdy nedosiahnem.

Bol v spoločnej izbe a počúval svojich spolužiakov z izby, aké majú zase na neho narážky. O chvíľu prestali, ale začala sa reč o ženách.

"Myslím, že som sa po prvý krát zaľúbil," vyhlásil Pete a sadol si na posteľ zamyslene. Keď to povedal, Severus okamžite zbystrel a posadil sa na posteľ.

"Stretol som nejakú babu z Bystrohlavu, ale to teda bol kus. Čierne oči, hnedé vlasy, dlhé nohy... Krása. Ihneď mi padla do oka..." povedal zasnene a pozeral do okna. "Aj som ju pozval na rande, ale ona... Zaškerila sa a zdúchla," šťastie mu pohaslo z tváre a znova sa zvalil na posteľ.

"Ty si sa zaľúbil! Si teda dobre na nervy," zašepkal rozospato Jef. Ostaný zmizli buď v kúpeľni, alebo na raňajky. O minútku sa aj Jef stratil a ostal tam len Pete a Severus.

Pete ho začal pozorovať a po minúte ticha povedal: "A ako to bolo medzi tebou a Blankou? Že vraj ste spolu chodili," Severus vstal z postele a začal sa prezliekať.

"Nechcem sa o tom baviť," zašepkal smutne, ale i chladne.

"Nebuď hlúpy! Ja to tým trkvasom nebudem kecať! Ani nevedia čo to znamená láska," to slovo - láska - povedal tak sladko, že Severus nepochyboval o jeho citoch k neznámej dievčine. No moja láska je silnejšia. Ty si na začiatku lásky, teda zrodenia a ja na konci lásky - teda skôr moja láska spáchala samovraždu.

"Chodil som s ňou," dal na seba čierne tričko s krátkym rukávom a pozrel sa do okna, kde pred chvíľou hľadel Pete.

"Ľúbil si ju?" A ako! A dnes mi odchádza. Už dnes o chvíľu.

"Áno," povedal skleslo a prehrabol si lesklé vlasy.

"A ľúbiš ju?" spýtal sa a v očiach iskierky.

"Áno," povedal skoro nepočuteľne.

"Tak potom čo tu robíš! Veď ona dnes odchádza nie?!" povedal nahnevane a vyskočil z postele. Začal sa obliekať.

"Ja nemôžem ísť za ňou,"

"Si trkvas," povedal otrávene a niečo ho napadlo, no neváhal sa ho to spýtať. "Aj ty keď zavrieš oči vidíš ju?" Pete zavrel oči a mal rajský úsmev. Sev sa uškrnul nad jeho zaľúbenosťou a prikývol, no zrazu si uvedomil, že on ho nevidí.

"Určite. Každý deň, každú chvíľu, sekundu..." Natiahol na seba kapsáče a pretože bola sobota, tak šiel do svojej obľúbenej a prázdnej učebne.


Aký je len zaľúbený. Ale on je šťastne zaľúbený, nie ako ja.


Ako zavrel tie oči. I ja to často robím aby som si spomenul na ňu. Na moju bohyňu.

Severus reflexívne zavrel oči a videl dve osoby. Lili a Blanku. No bola tam zmena! Predtým tam vždy bolo viac Lili, ale teraz... Blanka a Lili boli narovnako. Jeho srdce i myseľ plnili rovnako.

Severus rýchlo otvoril oči a zistil dôležitú vec. Nechce, aby mu Blanka zmizla zo života. Bude i zbabelcom, klamárom, zločincom, no nedopustí, aby mu Blanka zmizla zo života! Vyskočil na nohy a rýchlym behom šiel preč. Musí ju vidieť! Musí!

Bežal ako o život a istým spôsobom to tak aj bolo. Bez nej nemohol dýchať, žiť...

Schody bral po troch a neobzeral sa seba. Len prosto bežal a ani len netušil kde ju má hľadať. Zastavil sa až pred školskou bránou a kľakol si na kolená. Nebola tam. Zmizla mu a to navždy. Čierne oči sa zavreli a z nich vyšla jedna slza. Slza nefalšovanej bolesti.


Nemal som to dopustiť! Nemal som ťa nechať odísť! Bez teba nemá nič význam! Nemám chuť žiť, nemám chuť na nič! Ani na smrť a ani na život... Bez teba som len prázdna skrinka bez života, na ktorú útočí smútok a bolesť. Bez teba tu nebudem, láska moja.

Zašepkal si v mysli a vytiahol prútik.

"Sev?" spýtal sa ho jemný hlások, ktorý bol najčastejšie plný radosti a tak šťavnatý... Srdce začalo búšiť ešte silnejšie, no iným spôsobom. Bola to láska...

Trasľavo sa zodvihol, otočil a pred ním stála ona. Jeho bohyňa krásy, života, energie a všetkého čo tak potreboval k životu.

"Blanka," povedal trasľavo a neohrabane si utrel slzy. Bola krásna. Mala bledučko zelené kvetované šaty, ktoré boli také jemnučké, ako ona sama. Vlasy jej viali okolo uplakanej, no aj tak božskej tváre. Na sebe mala žltý svetrík a v drobných rukách, držala prútik a batožinu.

"Ostaň," zašepkal a podišiel bližšie k nej. Zabudol na svoje slová, že ju neľúby. Na všetko zabudol. Teraz bola len ona a on. Pustila kufre a silne ho objala vzlykajúc.

"Ľúbim ťa Sverus," šepkala mu do ucha a on pri tom až hmatateľne cítil jej lásku. Silnejšie ju zovrel a hladil po jej zlatistých vlasoch.

"Ja teba viac," šepol naspäť a nebadane mu vykĺzla slza. Zrazu sa rýchlo odtiahol a jemnú tvár jej chytil do veľkých dlaní. "Ostaň! Prosím ťa - ostaň pri mne. Buď so mnou a na všetko zabudni! Zabudni na moje predošlé slová. Prosím!" povedal a palcom jej zotrel slzu. Cítil jej detskú pokožku, ktorá voňala na také vzdialenosti... Blanka iba horko-ťažko potriasla hlavou.

"A ty nebuď na strane Temného pána! Ujdime spolu!" povedala a chytila ho za dlane.

"Vieš že som dal prísahu..." nešťastne sa zahľadel do jej veľkých - modrých očí.

"Tak... tak..." snažila sa na niečo prísť, no nič ju nenapadalo. Len sa jej skrivila dokonalá tvár a znova ju prepadli slzy.


Neopustím ju! Nie! Aj keby som mal zomrieť! A budem ju brániť a i tajiť, ak si to bude život vyžadovať! Nepustím ju preč! Nie, nie... Viac takú hlúposť nespravím...

Veď ona je môj život! Ako by som to mohol?! Zabiť ju?! Zabiť ju tím, že ju opustím?! Nie! Som zbabelec a k tomu aj chamtivý! Chcem ju len pre seba a riskujem môj a hlavne JEJ život a to len pre moju potechu.

"Budem ťa tajiť aby sa ti nič nestalo... Budeme spolu! Do konca života a i po ňom," šepol jej na pery a pobozkal ju. Stále mala hladké pery, také sladké... Ako prvý krát. Nikdy sa ich nechcel vzdať. A nevzdal sa ich.



THE END

 


Anketa

KLIK

Klik

Komentáře

1 Lostt Lostt | Web | 8. dubna 2009 v 19:46 | Reagovat

Teda, krasne.

S tym koncom si si poradila moc dobre, ani tragedia- aspon nie uplna- ani happy end. Naozaj moc krasne. I prirovnania boli pekne. Pacilo sa mi to o oblakoch/srdci.

Takze "nasa":) poviedka skoncila... Fiha. Mala by som ti este nieco vymysliet :D:D:D

2 Mina Mina | Web | 8. dubna 2009 v 22:40 | Reagovat

Ach Happy End ... a to som dúfala v trgédiu :) ale je to skvelé :)

3 Evanska Evanska | Web | 14. dubna 2009 v 12:42 | Reagovat

Fíha :) nádherné.
Súhlasím s Lostt ani happyend ani tragédia. Veľmi dobre si to ukončila. Prekrásne. Len škoda, že už si to skončila. Milujem túto poviedku :) celkom si zmenila môj názor na Seva :) A priznám sa-tiež som dúfala v tragédiu. Ale toto "medzi" je krajšie. Tie prirovnania-ľúbiť, neľúbiť, oblak a srdce :) nádherné moja :)

4 Evanska Evanska | Web | 14. dubna 2009 v 12:43 | Reagovat

A nevzdal sa ich :)

5 FreedoM FreedoM | Web | 14. dubna 2009 v 21:32 | Reagovat

Moc ste ma potešili baby :)Som rada, že sa vám páčilo a... Mne sa až tak na srdci neulavilo, ako som si myslela :/ Ale aspoň mám pociť, že nedopadol tak katastroficky. Že v živote cítil aj opätovanú lásku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama