7. Kapitola 2. časť - Strach zo života

3. dubna 2009 v 16:48 | FReedoM |  Poviedka - Strach zo života
Ono bude už koniec. Ty vole! Už len epilóg!!! A čo hovoríte na na takýto koniec. Žeby happyend, ale taký zo štipkou (veľkou štipkou) tragédie? Zase sa mi to zdá moc nespravodlivé voči môjmu Sevovi :/

PS: Please napíšte mi, ako to má skončiť, lebo mám vlastne vymyslené dva konce.






Všetko jeho šťastie sa vyparilo behom... pár minút. Šťastné a radostné chvíle vypršali a nahradilo ich len sklamanie, bolesť.

Čo to je za život. A... prečo robím také hlúposti. Ľúbim ju, no nie som s ňou. V živote spravodlivosť nie však? A ani k nej nie som spravodlivý. Nezaslúži si cítiť takú bolesť, utrpenie a ju by vlastne nikdy nikto nemal podviesť a oklamať. Takú čistú dušu, to je hriech! A ja som zhrešil. Keby len raz! Mojím prvým previnením voči nej, anjelovi, bol len ten prvý pohľad. Nikdy som nemal vidieť nebeské oči, nikdy som nemal okúsiť jej jemné pery a nikdy so sa nemal dotýkať jej bronzovej pokožky. Toľko hriechov! Toľko škody som znova napáchal! Mal by som zomrieť. Zomriem. Nemusím sa báť. No najprv zaplatím za všetky - všetučky hriechy. Blanka, prepáč mi to. Ľúbim ťa, ale nesmieš a nemôžeš byť so mnou. Také niečo by som tebe a tvojej čistej duši nespravil.

Severus nešťastne šiel do prázdnej učebne. Samota. To je jeho vykúpenie. Príbuzná smrti.

Aká tenká je hranica medzi klamstvom a pravdou. A tak isto medzi nenávisťou a láskou. Medzi dobrom a zlom... To posledné - dobro a zlo - to je to... Ona je dobro, ja som zlo. Protiklady sa priťahujú, no nesmú byť spolu. Ona sa na mne popáli a mňa zmrazila.

Láska. Čo to je za slovo? Človek by povedal, že takému čudákovi ako som ja - je mu cudzie. No nie je! Ľúbil som a ľúbim! Nikdy neprestanem... Lili, Blanka...

Blanku raz prestanem. Budem mať len na ňu bolestivú, no krásnu spomienku, no čo s Lili? Tú budem milovať navždy.

Otvoril okno a zronene si naň sadol.

O chvíľu budem tam vonku a budem zabíjať, plieniť a pomáhať Temnému pánovi. Sám sebe som si odporný.

Celučičký deň bol v prázdnej triede, rozmýšľajúc nad všetkým. Ani nevedel a prešiel týždeň. Blanka sa mu vyhýbala a Bella... Našla si nejakého chalana a na neho čas nemala. Severus to akceptoval, no ako ranené zviera chodil po škole sem a tam. Nevnímal čas a nikoho okolo seba. Ignoroval aj zapáranie Siriusa, či Pottera.

***

Sedel na vonku na zelenej tráve, keď sa zrazu spoza neho ozval známi, no nechcený hlas.

"Čús smrkáč," zaškeril sa Sirius a oprel sa o neďaleký strom. Zase dokonalý, neodolateľný. Severus sa len pozeral pred seba a ignoroval Blacka, stojaceho za ním.

"Chceš vedieť novinky?" spýtal sa a bolo vidno, že ich povie tak či tak.

"Netrápia ma Black," povedal chladne a ticho. Na nejakého Casanovu nemal náladu. Vlastne, v poslednom týždni nemal vôbec náladu.

"No pamätáš sa na svoju Blanku?" zabolelo ho pri srdci. Zavrel oči a videl ju... Krásnu, dokonalú... Myslel si, že tá láska zmizne rýchlejšie, no nie. Ako si sa vliekla. Nedala mu pokoja, stále ho strašila.

"Hehe... Aj tvoja Blanka mi podľahla," povedal s triumfom v hlase. Bodnutie do srdca a - smrť.

"Dva dni potom, potrebovala utešiť a ja som sa chopil šance. Na chvíľu som sa hral na... dobrého kamaráta, ktorý len schováva svoju tvár, že naozaj nie som dokonalý Casanova. Ona mi na to fakt skočila. Som prekvapený, aká naivná je. A predstav si, že včera som sa s ňou vyspal. A pravdaže dnes na hodine som jej dal kopačky. Nie je ten..." Nestihol dokončiť, lebo Severus podišiel rýchlosťou vetru k nemu a ruku mu pritlačil na krk.

"Ešte raz niečo o nej povieš a je po tebe Black!" zasyčal cez zaťaté zuby. Dych mal neskutočne rýchli a už len čakal, kedy mu srdce pukne.

"Ale, ale... Smrkáč pokoj," povedal, ale arogancia z hlasu mu nevyprchala. Za každého ohľadu je hrdina.

"Varoval som ťa Black, ešte jedno slovo o nej a neprežiješ!" zakričal na neho zúrivo a pustil ho. Ustúpil dva kroky a ruku si dal na miesto, kde mal prútik.

"Ja som ti hovoril len pravdu smrkáčik," Zasmial sa pohrdlivo." Ja nemôžem za to, že si nevieš ustrážiť babu," zase jeho zvonivý, vábicý, no pohrdlivý smiech.

"Padaj mi z očí Black," zavrčal a vytiahol prútik, no Black nezaostával.

"Inak čo mi spravíš? Vytiahneš si vreckovku a začneš smrkať?" touto vetou prilákal mnohých žiakov, ktorý šli naokolo.

"Keď tak veľmi chceš, aj to môžem spraviť."

"Ale čo nepovieš a..."

"Dosť!" Blanka šla medzi nich. Pohrdlivo si premerala Siriusa a zodvihla bradu do hora. Aspoň toľko hrdosti v nej ostalo.

"Láskavo mi zmizni z očí. Už som si s tebou a tvojich poondiatych slz užil dosť," zavrčal Black ľahostajne a surovo ju odsunul z cesty.

"Nechytaj sa ma!" zvrieskla po ňom.

"A včerajšie chytanie ti nevadilo? Vyzeralo to, že si si to dobre užívala," podpichol ju a ona stíchla. No nie nadlho.

"Zlyhala som, to máš pravdu Black. Vieš, len som bola na dne a vtedy som potrebovala oporu a aj od takého chudáka ako si ty," vypľula mu to do tváre. Zrazu sa otočila a schmatla Severusa za ruku ťahajúc ho preč. Ten ju zhypnotizovane nasledoval. Jemné a malé rúčky - sa strácali v tých jeho.

Cítil jej jemnú vôňu a ešte stále mal v hlave jej jemný a nie tak veselý hlas, aký najčastejšie máva.

Zastavili sa až pri komore na metly. Bola to opustená chodba, na ktorej nik nebol. Prudko sa otočila k nemu a v očiach mala slzy.

"Prepáč," zašepkala. Až vtedy sa z hypnózy zobudil a začali sa mu vybavovať slová Blacka.

"Ako si mohla," povedal znechutene a pustil jej ruky.

"Už sme spolu nechodili," snažila sa ospravedlniť, no márne.

"Varoval som ťa! Ty, taká čistá, ktorá má tu najkrajšiu dušu! A keby len to! Si krásna! Ako- ako si sa mohla zvábiť takou špinou?!" zvrieskol a otočil sa jej chrbtom, držiac sa za hlavu. Po minúte sa otočil a počul jemný vzlyk. Líca mala celé mokré a oči omnoho vodnatejšie, ako predtým.

Podišiel k nej a zašepkal: "Neplač prosím. Nechcel som ťa rozplakať." Jemne a trasľavo sa jej dotkol líca, aby zotrel z neho tú slanú vodu. Bolesť. Stále len bolesť, smútok, trápenie... Ona si to nezaslúži. Naozaj bola až taká naivná? Hlupáčik maličký.

Chytila jeho ruku na jej líci a pritisla si ju k pekným perám. "Prepáč, prepáč, prepáč," šepkala jeho ruke. Cítil jej horúci dych, ktorý ho príjemne šteklil na ruke.

"Mne sa neospravedlňuj. Ospravedlň sa sebe," povedal chladne, ale nemyslel to tak. Z neznámej príčiny, ho to nehnevalo až tak, ako predpokladal. Iba ho to bolelo, no hnev tam nebol.

"Nie! Musím! Ľúbim ťa a práve všetko, čo bolo medzi nami, som pošpinila!" Kričala hystericky a zavesila sa Severusovi okolo krku.

"Povedz, že ma miluješ," z jej hlasu bolo počuť prosbu.

"Nesiem klamať," povedal ako robot. Neopätoval jej objatie, len tam stál ako socha, či bábika. Prepáč mi láska, ale nemôžem ti to povedať. Nemôžem...

"Nie, nie... ľúbiš ma!" kričala nešťastne. Severus sa tam len stál a smutne hľadel pred seba. Mal veľkú guľu v krku, no keď ju zahnal, znova povedal chladne: "Pusti ma prosím Blanka."

"Nie! Až kým mi povieš že ma ľúbiš!" kričala a hlavu si pritisla k jeho hrudi. Zavzlykala a zvykala, no na Severusa nezabralo.

"Ale ja ťa neľúbim Blanka," šepkal s kamennou tvárou. Tak ho to bolelo. Nechcel to povedať, ale musel.

"Hovoríš hlúposti! Musíš ma ľúbiť! Počujem tvoje srdce ako bije keď som pri tebe!" Už aj to ma prezrádza?! Vlastné srdce?! Myslel som si, že je už z kameňa, no ono ešte stále trocha žije. Blanka, nerob mi to. Nechcem ti klamať, ale musím.

"Neľúbim ťa Blanka! Počuješ?!" zakričal na ňu a odhodil ju od seba.
Blanka sa tackavo oprela o chladnú stenu a zošuchla sa na zem.
"Ne, nie, nie... To nie," šepkala, ako zmyslov zbavená a pri tom krútila hlavou.
"Klameš!" zvrieskla a zložila sa na zem. Severus ešte raz na ňu pozrel smutným pohľadom a pomalým krokom zmizol. Znova sa zavrel v tej jeho učebni a... Stiekla mu slza. Potom druhá, tretia... No nedalo sa to nazvať plačom. Len mu stekali slzy. Slzy bolesti, smútku.
 


Anketa

Aký má byť koniec poviedky Stach zo života?

Happy end
Tragédia

Komentáře

1 Evanska Evanska | 3. dubna 2009 v 22:08 | Reagovat

Mňa táto poviedka vždy dostane... taká smutná.... no môj názor vieš z minulého komentu. Sev by si zaslúžil šťastie :) Skvele si to vymyslela s Blackom. Ja byť Sevom asi Siriusa roztrhám na kusy! A tie Sevove vnútorné úvahy :) skvelé moja :) len škoda že už epilóg :/ mohla by byť táto poviedka aj dlhšia... Rozhodne patrí medzi moje "zožrané" :D ale to už asi vieš :) čo sa týka konca, som za happyend s tragédiou...

2 Dada(Lea) Dada(Lea) | Web | 4. dubna 2009 v 21:28 | Reagovat

Ahoj :P nechceš spriateliť???

3 Mina Mina | Web | 5. dubna 2009 v 17:37 | Reagovat

Táto poviedka je super :) (Black by si zaslúšil utopiť v kotlíku plnom jedu :) :) teším sa na koniec :)

4 Nessy Nessy | E-mail | Web | 5. dubna 2009 v 19:09 | Reagovat

ahoj to s tym skateboardom sa fakt stalo v piatok - vyzeram akoby som sa pobila alebo zrazila s kamionom :D

5 Nessy Nessy | E-mail | Web | 5. dubna 2009 v 20:16 | Reagovat

mno vies to nieje obyc skateboard najdi si na nete wave skateboard je to fakt  super aj normlny skateboard odporucam ja som prirodzene velmi nesikovna takze to je tym xD a nebolo leto kedy by som si neublizila .D

6 :)FRIEND:) :)FRIEND:) | 7. dubna 2009 v 10:30 | Reagovat

No co k tomu povedať je to krásne moja... a veľmi, naozaj veľmi sa mi páčia tie jeho úvahy no super....  :-) a neva že je to smutné.... krásne smutné... :-)

7 Lostt Lostt | Web | 7. dubna 2009 v 18:59 | Reagovat

Nadherne, aspon u teba neklesa schopnost krasneho pisania, moja:) Ale netrufam si na to, aby som ti hovorila ako to skoncit:) Nechavam to v tvojich rukach:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama