25. kapitola - Rose

27. dubna 2009 v 16:20 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
:D:D:D Pekne začínam však? Konečne nejaké dobrodružstvo :D (Prepáč Tonks, ale dnes sa asi Scorpiusa nedožiješ. To bude buď v 26. kapitole, alebo 27) Fakt neviem čo povedať :D Jednoducho prajem len pekné čítanie a dúfam, že sa vám bude aspoň trocha páčiť :)
PS: Blbne mi blog. Aj vám? Skúšala som meniť Lay, ale vôbec mi to nejde :/






25. kapitola - Fajn šperkovnica

Ocitli sa v nejakej podivnej zmesi farieb. Zrazu sa odlepila od papiera a začala chodiť po vzduchu, až napokon pristála. Chalani sa pravdaže zosypali vedľa nej, ale nemala náladu na smiech. Netušila kde sú. Jej oči behali po - nejakom chráme? Jej nohy boli na krásne vydláždenej zemi a okolo nej bola krásna príroda. Samé stromy, kvety, kríky... Ale jej oči neupútalo práve to, ale ten spomínaný chrám. Bol len dva metre pred ňou. Bola to obrovská mohutná stavba, do detailov prepracovaná, všade sa lesklo zlato, kameň, diamanty, sklíčka, hodváb... A to len z vonka.
Rose bez toho, aby sa pozrela na chalanov, sa neisto priblížila k jednému z oblúkov, ktoré slúžili ako vchody a odhrnula biely hodváb, ktorý okolo nej prekrásne vial. Prehltla na prázdno, no nezastavila sa. Vystrčila bradu dohora a vošla do sviežej a tak isto krásnej miestnosti. Bolo vidno, že žiadna iná miestnosť tam nejestvuje.

"Kde sm..." snažil sa niečo povedať Will, ktorý stál za ňou, ale Rose zodvihla ruku, aby ho umlčala. Pred ňou bol malý podstavec, či niečo podobné. Okolo neho sa popínala neznáma rastlina, ktorá mala krásne žlté kvety a niečo sa snažila zakryť. Rose sa ostýchavo priblížila, ale Jim ju chytil za ruku.

"Počkaj." Nechcene sa na neho otočila a zahľadela sa do ustaranej a i trocha dezorientovanej tváre.

"Najprv nám vysvetli, čo toto tu je. Ako sme sa sem dostali a..." Willovi sa triasol hlas, ale nie od plaču, ale od toho, že bol úplne vedľa. Nedokázal sa spamätať z toho všetkého. James sa ležérne oprel o jeden zo stĺpov a veľkými očami si všetko prezeral. Ani on nebol práve pokojný.

"Kde sme teraz, to ti neviem povedať, ale to, kde sme boli pred pár minútami... Bola to Núdzová miestnosť. Je to miestnosť kde sa smieš skovať, kde môžeš niečo skovať, môžeš si tam oddýchnuť, môžeš tam spraviť party a pri tom tam nik iný okrem pozvaných nemôže stúpiť... Jednoducho tá miestnosť splní tvoje želania. Stačí sa tri krát prejsť pred stenou a napokon sa ti tam zjavia s dvere a ty vojdeš to tvojho raja." Vysvetlila aspoň niečo a znova sa pozrela na ten podstavec. Videla, že sa tam niečo leskne. Bolo to postavené na podstavci a obalené popínavou a krásnou rastlinou.

"Takže, ty si si priala..." pokúsil sa niečo povedať Will, ale ona ho znova prerušila.

"Jednoducho som si priala miestnosť, ktorá je v absolútnom bezpečí a podobne."

"Dofrasa!" skríkol šokovane James a všetci na neho upreli zrak.

"Aj ja som sa prešiel okolo dverí!" všetci tam stáli ako zarezaný a prvý sa spamätal Jim.

"Čo si si prial?"

"Nie prial... Ale hovoril som si, že nie je zlé si prežiť ešte niečo viac nebezpečné." James si zahanbene sadol na zem a pozeral sa pred seba.

"Nechápem to... Takto to nemá fungovať..." mrmlala si a chytila sa za hlavu. Jim ju chytil okolo pásu (zrejme to chcel využiť), ale Rose to absolútne nevnímala.

"Tak čo teraz?" spýtal sa logicky Will a sadol si vedľa Jamesa, ktorý ešte stále upieral svoj pohľad pred seba.

"Teraz?! Teraz sme v..." zasekla sa a vytrhla Jimovú ruku. "Teraz nie!" povedala nabrúsene Jimovi a šla k podstavcu. Niečo ju tam ťahalo...

"Rose, čo to robíš?" spýtal sa Will, ale ako obyčajne ho stopla.

"Pššš..."

"Rose! Nechoď tam! Ten pako si prial nebezpečenstvo, tak sa toho nedotýkaj!" skríkol nahnevane Will a už ju ťahal od toho ďalej. Jim sa k nemu pridal a odtiahli ju od toho na päť metrov.

"AU! Dofrasa nerobte! Koľko krát ste vy niečo také spravili?! A ja som si priala bezpečie, tak je to... vyrovnané." Povedala nakoniec a dosť nahnevane. Vytrhla si od nich ruky a pri tom ich prepaľovala pohľadmi. Pod náporom ich očí, sa nakoniec odvrátila a zase sa túžobne pozrela na ten podstavec.

"Čo ak tam je nejaká kliatba?! Há?!" kričal po nej Will a postavil sa jej tak, aby sa nemohla pozerať na jej túžbu.

"Tak... Tak tam je kliatba. A čo by sa také stalo? A čo ak to je prenášadlo?" spýtala sa víťazoslávne, i keď nemala prečo. Posunula sa viac doprava, aby mala výhľad na svoj cieľ.

"Rose, nepraj si ma, ak sa ti niečo stane." Snažil sa Jim o prísny tón, ale priveľmi sa mu to nedarilo. Ona si len odfrkla a bezhlavo šla ku podstavcu.

"Rose?!" skríkol po nej nahnevane Will, ale vedel, že ju nič nezadrží. Toto aj Jamesa prinútilo sa na nich pozrieť.
Natiahla ruku ku kvetom a už, už ich chcela odhrnúť, keď ju zrazu jeden z nich uštipol, či popálil.

"Au!" ucukla. Dala si ukazovák do úst a prepaľovala kvety pohľadom.

"Dofrasa, na čo máš prútik?!" zvrieskol po nej Will a to ju napálilo. Jim pribehol k nej a pozrel sa jej na prst.

"Je to v pohode Jim." Snažila sa ho ubezpečiť, ale nepomohlo. Stále si obzeral jej popálený a troška začervenaný prst. Nakoniec si ho vytrhla a znova si ho dala do úst.

"Nemala si to robiť Rose." Upozornil ju Will a oberal si tie kvety, vyťahujúc prútik.

"Keď chcem žiť, musím aj riskovať." Pokrčila ramenami a vytiahla si taktiež prútik.
Will zrazu namieril prútik na rastlinu a z neho vyšlo len nejaký obláčik dymu, ktorý pohltil kvety. Hmla popustila, ale kvety tam stále boli a nedotknuté.

"Tak toto nevyšlo." Zamrmlala si a aj ona použila neverbálne kúzlo, aby to spálilo kvety. Nič. Potom to skúsil znova Will a... V jednom z kvetou sa objavil lístoček a Will ho opatrne zobral čítajúc.

"Kúzla nefungujú. Toto musíš spraviť ľudským umom a predovšetkým vlastnou silou." Vytrhla mu papierik z ruky, ale nič iné nezistila. Obracala ho, skúmala, až napokon... Dala ho oproti svetlu a na ňom stálo: "Kto začal, ten to musí i dokončiť." Prečítala nahlas a pomaly k nej priplachtil James.

"Takže to musíš spraviť ty." Povedal James Rose. Trocha ju to prekvapilo, ale napokon len stroho prikývla a z Jimovej trigovice si vyčarovala hrubé rukavice. Nasadila si ich, trocha popravila a s trasúcimi rukami sa priblížila ku kvetom, ktoré začínala neznášať.

"Opatrne pusa." Povedal jej podmanivý hlas pri uchu. Slastne prikývla a odhodlane schytila jednu kvetinu a vytrhla ju. Zdalo sa to celkom ľahké, ale o dve sekundy tam narástli ďalšie dva kvety a nové listy, ktoré silne prskali.

"Musíš to spraviť rýchlo. Daj len dolu rastlinu z tej krabičky a potom hu rýchlo hoď jednému z nás." Poradil Will a ona len pretočila očami. Zhlboka sa nadýchla a znova rukami pracovala na odstraňovaní tých kvetov. Jeden poriadne chytila a surovo vytrhla. Už jej naozaj začali liezť na nervy. Zúrivo schytila rastlinu na krabičke (ktorá pred pár sekundami dorástla) a vyšmarila ju preč. Potom jej jeden kvet prepálil rukavicu, ale ona len z malým zjoknutím zobrala krabičku a víťazoslávne ju hodila Willovi, ktorý ju grambľavo chytil a zaškeril sa.

"Skvelé." Vydýchla si a utrela si spotené čelo. Na tvári mala úsmev od ucha k uchu, ale Will nie.

"AU!" zvrieskol a pustil krabičku na zem. Rose ju ledva, ledva chytila a zistila, prečo zjojkol. Až teraz si uvedomila, aká je ťažká a horúca.

"Čo to je?!" spýtal sa začudovane James. Rose ju opatrne položila a dala si dole rukavice. Chvíľu ich ovievala studeným vetrom (hrozne ju pálili ruky, prsty) a napokon sa pozrela do troch tvári. James vyplašený a zaujatý, Jim zaujatý len Rose a nič iného ho netrápilo, Will zapozeraný na krabičku pre ním, teda skôr pod ním. Uškrnula sa a sadla si na kolená a pravdaže urobili tak i ostatný.

"Neviem prečo, ale mne to skôr pripadá ako šperkovnica." Povedala popravde a začala si prezerať drahokamy na nej, potom jej čudné ryhy...

"To by mohlo byť." Povedal s pokyvovaním hlavy James.

"Otvorím to?" spýtala sa pošepky a jej oči behali po nich troch.

"Myslím že by sme nemali pokoja, keby sme tak nespravili." Povedal napokon Will a zhostilo sa minútkové ticho, ktoré prerušil James.

"Kto začal, ten to aj dokončí." Zobrala to ako rozkaz a tak si znova natiahla rukavice a otvorila rozpálenú "šperkovnicu".
 


Anketa

KLIK

Klik

Komentáře

1 tonks tonks | Web | 27. dubna 2009 v 17:05 | Reagovat

nuž, keďže po tvojom upozornení som bola pripravená na to, že scorpius tam nebude, tak som nebola sklamaná :D a vlastne som nemala by ť ani čím, kapitola bola super, napínavá a fakt by ma zaujímalo, čo v tej šperkovnici bude... len sa mi nepáčila veta (slovo): "Slastne prikývla..." hej, veď to je jim!
ok tonks, pokoj...
dobre, robím sa, že som si to nevšimla :D  

2 Lia Lia | 27. dubna 2009 v 17:27 | Reagovat

no ty si to teda...joj ty si tomu dala...takto nas napinat.....ja ze len budu v miestnosti..a tak...vyjdu..a zasa dokolecka dokola:D...s Jimom..NEILOOOOOOOOM:):..atd....ale ty nas tak zavadzas..no fuj..hanba..ti..nene..srandujem..ale no..viac ma to bavi..ked su na hrade:D...a vsetko sa to pletie..medzi nimi:D:..ale sak zasa..neviem,co sa stane:D....

3 Evanska Evanska | 4. května 2009 v 20:09 | Reagovat

Ajajaj!Na teba nejaká krátka zlato :)James tiež vie na čo myslieť! Som fakt zvedavá ako sa z toho teraz dostnú...
ps:mne blbnú rozcestníky, blog... popravde neviem, lebo som dávno žiaden článok nenapísala...

4 pimpinela pimpinela | Web | 5. května 2009 v 11:36 | Reagovat

:)) Peknééééé :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama