23. kapitola - Rose

19. dubna 2009 v 17:03 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
No na tejto kapitole som sa veľmi, ale veľmi dlho ušťávala. Neviem čo na to poviete, ale myslím si, že Tonks si príde na svoje :D Sú tam zahrnutý všetci chalai, teda Neil, Jim a napokon Scorpius :) Druhá kapča by mala byť asi dosť o jej pocitoch a tá ďalšia... No tá bude asi dosť, ale dosť dobrodružná. Neuveritelne sa teším na vaše komentáre :D
A vidíte. Čo sa týka dĺžky, nie je to bohvie čo, ale je to lepšie ako minule. Prajem príjemné čítanie :)
PS: ďalšia kapča by mohla byť v stredu, no niesom si tím úplne istá


23. kapitola - Sladký koláčik a ešte sladšie jablko.

Ráno vstala pomerne dobre. Vyspatá bola do ružova a celý deň mala len pre seba. Mala chuť sa vykašlať na všetko učenie, na všetky zákazy, mala jednoducho chuť sa niekde zašiť, či si... žeby? Obliekla si zelené rifle, žlté tričko, svoje číny, trocha sa primaľovala a šla sa poprechádzať. Stretla Willa ako sa mazná s Angelou a i sa k nim pristavila.
No nakoniec pretočila očami nad ich zhovorčivosťou (neustále sa bozkávali) a tak si s polo spevom vybrala uličku na piatom pochodí. Nik tam nebol, tak sa nahnevane vybrala dolu a...
"Ako sa má dráčatko?" Prešla ho pohľadom a uškrnula sa. Mal spoločnosť, to znamenalo, bude hádka.
"Neviem ako sa má dráčatko, no ja som sa mala vcelku dobre, ale... Ty si mi tú náladu troška pohnojil." Povedala umelo a pozrela sa na dievča vedľa neho. Nový objav? Zamračila sa.
"Toto je tá pinda?" spýtalo sa dievča pohŕdavo a zároveň i chladne.
"Myslím že áno." Prezrel si Rose a usmial sa. Chladne a neprístupne. Ako inak...
"Koho myslí tá šľapka vedľa teba?" spýtala sa s úsmevom Rose a myslela, že sa každú chvíľu vrhne na dievča oproti. Bola krásna. Prefarbené vlasy na čierno, s jemným leskom do fialova, šedé oči, malý nos, priemerné pery, čierne priliehavé šaty, topánky na jemnom opätku.
"Budem sa robiť, že som to nepočula." Povedala chladne a pri stisla sa ku Scorpiusovi a on ju chytil okolo pásu. Krásny pár.
"Nemusíš. Ja budem taká dobrá a ešte raz ti to zopakujem." Darebácky sa usmiala a robila sa, že nevidí ich objatie. "Malfoya som sa pýtala, že..."
"Nemusíš to opakovať." Zasyčala.
"No dobre." Zatvárila sa nevinne a zrazu zistila, že ani nevie, ako sa volá tá... "Ako sa volá tá? No to vedľa teba." Ukázala pohŕdavo na dievča vedľa Scorpiusa.
"Seŕrlaid Malum." Povedal hrdo a doslova ju jedol očami.
"Nováčik?" na prvý pohľad vyzerala vyrovnane, no vo vnútri to vrelo.
"Som tu nová, ale vďaka Scorpimu sa tu cítim ako doma." Povedala afektovane a vášnivo ho pobozkala.
"Scorpimu." Povedala znechutene a šla presne oproti nim A "omylom" vrazila do Serŕrlaid a tá ho pohrýzla do jazyka, až Malfoy zvýskol a odstrčil ju od seba. Rose sa len zasmiala a s neskrývanou škodoradosťou pokračovala v ceste. Počula ešte nejaké nadávky na ňu, tak sa otočila.
"To si nechaj na potom dobre?" upozornila ju hrdo a s pohŕdaním si ju prezrela.
"A čo keď nie drahá?" povedala nebojácne a začala sa k nej približovať. S týmto nečakala.
"Tak budeš mať prúser." Zodvihla bradu dohora a prižmúrila oči.
"TY, budeš mať problém." Zašepkala jedovato a zastala iba pol metra pred ňou. Malfoy ju nasledoval a na tvári sa mu pohrával pobavený úsmev. Čo iné.
"Pche... Neviem komu si to hovorila, ale mne nie." Povedala nahnevane a otočila sa a tvrdohlavo šla dopredu.
"Ale áno." Chladne sa oprela o múr a Scorpius sa na ňu zavesil. Seŕrlaid ju ešte stále pozorovala a... Rose to nevydržala a za chôdze jej ukázala fakáča. Ona sa len pobavene usmiala - priveľmi podobne ako Mlafoy - a potom sa venovala už len svojmu chrobáčikovi.
***
Takto prešiel jeden týždeň a onedlho prišiel ďalší, no i s Vianocami. O tri dni mala ísť k babke a priveľmi na nich nemala náladu. Rose vstala z postele a chystala sa do Rockvillu, aby nakúpila nejaké tie darčeky, pre blízkych. Zamračila sa, keď hľadela do skoro prázdnej peňaženky, no nakoniec ju jedovato zaklapla a zavrela sa v kúpeľni. Spravila si každodennú očistu, čo u nej zahrňoval aj make-up a šla ku skrini. Vytiahla bledé rifle, tmavo zelený rolák, žltú vestičku, nejaký šialený šál, čižmy a nakoniec bundu. Pristavila sa pred zrkadlo a uškrnula sa. Takto naobliekaná nebola už dávno. Bola rodený otužilec, ako to bolo v ich rodine známe.
S dobrou náladou, vyšla von do zasneženého počasia (pre ňu čarovného) a sama sa vydala po cestičke ku obchodom. Túlala sa a túlala, až mala skoro všetkých vybavených. Napokon sa zastavila ešte v knižnici a čo neuvidí?

"Ahoj." Pozdravila nesmelo a zastavila sa pri chlapcovy s menom Neil. Veľmi pekný chlapec...

"Ahoj." Odzdravil a na tvári sa mu zračilo prekvapenie, no to príjemné a u Rose vítané. "Nákupy darčekov?" spýtal sa pohotovo a zaklapol knihu, ktorú držal v rukách.

"No hej. Ja už mám všetko." Usmiala sa a zodvihla bradu.

"I ja. Takéto veci nechávam na mladšiu sestru." Zasmial sa šibalsky a vrátil knihu do vedľajšieho regálu. "Ešte sa niekam chystáš," doplnil, "alebo už ideš späť do hradu?" nadviol jedno obočie a s úsmevom čakal na odpoveď.
Rose už o niečo menej nervózna a hanblivá, odpovedala: "Nie. Len som prišla vrátiť knihy a ešte si nejaké požičať." Jednou rukou pobúchala po knihách, ktoré sa jej usalašili na hrudi.

"Takže už ideš späť?" spýtal a jeho oči hľadali tie jej. Vedela kam tím smeruje, no nechcela mu pomáhať. Len za zaškerila a dva kroky ustúpila.

"Presne tak."

"A nevadila by ti moja spoločnosť?" pohol sa k nej a v rukách tiež držal nejaké knihy.

"Nie, nevadila." Zasmiala sa a pomalým krokom šla ku knihovníčke. Obaja si požičali knihy (Rose ich nepozorovane zmenšila a dala do vačku,) a vydali sa na cestu do hradu. Čas s ním, jej ušiel veľmi rýchlo a hlavne veľmi príjemne. Napokon sa rozlúčili a Rose sa šla naobedovať.
Obed bol znova veľmi dobrý a zase ju navštívila chalani, ako obvykle. (Na stole si našla papierik od nejakého chalana, že chce s ňou rande, no to sa jej stávala pomerne často, takže to spálila a úplne na to zabudla. Ten chalan, bol obeťou ďalšej stávky na ňu. Tým si bola istá.)
Jimy ju znova oslovoval pusa a bez najmenšieho problému, ju začal opantávať sladkými rečami a podobne. Rose sa držala statočne, no podľahla slovám Jamesa.

"Takže zajtra pod schodiskom." Povedal James a zmizol.

"Uhm." Povedala omámene Rose, no keď za zobudila, zistila, že vôbec nemá náladu ísť s nimi. Zodvihla sa a nadávajúc na nich a i na seba, za vybrala na piate poschodie, ktoré sa stávalo jej dočasným útočiskom. Za ten týždeň, sa ho naučila používať a často tam chodil i so svojou mačkou Lucy. Prešla uličkou a automaticky zastavila na mieste, kde mal byť múr a po jej slovách, sa tam mali zjaviť dvere. No tento krát tam dvere už boli. Bolo jej jasné, že niekto je dnu a na 85%, si bola istá, že vie kto tam je. Šibalsky sa usmiala a prezrela si polootvorené dvere.

"Ešte lepšie." Zašepkala si sama pre seba a šla ku dverám. Šla ku škáre a snažila sa zistiť, kto, alebo čo tam je. Bola tam dosť tma, no pomocou plameňou z krbu, mohla jasne vidieť kreslo (veľmi podobné tomu, ktoré si už dvakrát "vyčaroval" Malfoy) a v ňom nejaká postava.
Uškrnula sa a pootvorila dvere. Na jej potešenie, dvere, nevydali žiaden zvuk, tak sa bez problémov sa prešmykla dnu a po zatvorila dvere. Zrazu si pomyslela, že by si dala niečo sladké a pre ňou sa zjavil stôl, plný dobrôt. Hlučne (bolo to schválne), podišla ku stolu a zobrala si nejaký ovocný koláč. Postava sa okamžite postavila a šla k nej. Ona sa len uškrnula a prezrela a si Scorpiusa. Mal na sebe voľné gate, rozopnutú čiernu a saténovú košeľu. Na jej tvári sa zjavil pobavený úsmev, ktorý presne zodpovedal jej mysšlienkam a i nálade.

"Koho tu človek nevidí..." povedal afektovane a podišiel k stolu, berúc si jablko (objavilo sa na rozkaz Malfoya). Schuti sa doň zahryzol a prezeral si Rose. "Nezdá sa ti, že si máš na sebe veľa vrstiev odevu?" uškrnul sa pri pohľade na ňu. Ona naobliekaná a on...

"Ani nie." Nakrčila nos a uškrnula sa.

"Čo ťa sem privádza?" spýtal sa a s jablkom sa vrátil k DVOM kreslám. Pochopila a nasledovala ho.

"Len zvedavosť." Sadla si a trocha sa pomrvila.

"Zvedavosť?" nadvihol obočie a znova sa zahryzol do jablka.

"Presne tak. Mal si pootvorené dvere. Vieš aké to je nebezpečné?" povedala poslednú vetu vyčítavo. Jej oči znova spočinuli na ňom, presnejšie na jeho odhalenej koži hrude. Rýchlo oči odvrátila a jemne sčervenela. Malfoy si to všimol a len sa pobavene zasmial. Nastalo chvíľkové ticho, pri ktorom Rose nadávala na svoje oči, ktoré stále pobehovali po ňom. Mala zlý pocit, že sa s ňou deje niečo zlé. Veľmi zlé...

"Čo tvoja Seŕrlaid? Ani k nej nič necítiš?" povedala pohŕdavo a odhryzla si z vynikajúceho koláča.

"Myslím že aj áno." Povedal zamyslene a jeho oči sa upierali do ohňa. Rose sa prekvapene otočila ne neho a znova si ho prezrela. Zrazu sa trpko zasmiala a on sa jej zaryl do očí. Trocha vytočene.

"Ty a k niekomu niečo cítiť?!" vybehla na neho, no s úsmevom, či smiechom. Prižmúril oči a zodvihol sa.

"Raz som ti povedal, že ti dokážem, že môžem ľúbiť." Povedal chladne, ale... Bolo tam i niečo, čo sa ťažko rozpoznávalo.

"Viem." Povedala ľahostajne (i keď to tak vôbec necítila) a zodvihla sa. "Toto má byť tvoj dôkaz?" spýtala sa trocha posmešne a znova si ho prezrela. Jej chúťky neboli vôbec normálne.

"Nie. No pre začiatok by ti mali stačiť dve veci. Ona a..." uškrnul sa a priblížil sa. Rose si neuvedomovala čo povedala a akú tému načala. Len tam stála a prepaľovala ho pohľadom.

"A?" spýtala sa ticho, ale bola tam hrdosť. Scorpius sa lišiacky uškrnul a pristúpil bližšie. Rose ako by bola zhypnotizovaná... jednoducho vôbec netušila, čo sa tam deje.
Natočil hlavu na bok a jeho rozpálené pery sa dotkli tých jej, netušiacich a omámených. Stála tam ako skamenená, no jej pery sa prispôsobovali tím jeho, takže až taká skamenená nebola. Prisunul sa k nej bližšie a jeho horúca a pri tom na pohľad mramorová ruka, sa dostala k jej pásu, skôr sa dostala pod rolák a silne ju chytil. Až vtedy sa prebudila z toho čudného sna a odsunula sa od neho. Vyšokovane, no pobavene sa na neho pozrela znova si ho premerala. Jeho tvár naznačovala isté uspokojenie, možno trocha pýchy, bolo tam i sebavedomie a chladná krása.
Vyvalila oči a dezorientovane sa zasmiala. Potriasla hlavou a pomaly ustupovala, až sa dostala k dverám.

"Toto mal byť tvoj dôkaz číslo dva?" spýtala sa s úškrnom a ruku dala na kľučku.

"Presne tak." Oznámil pokojne, vyrovnane a podmanivo. Prešiel ju pohľadom a bez rozlúčenia, či bez nejakej poznámočky, sa vrátil ku kreslu a pohodlne si sadol.
"Pche..." pokrútila hlavou a búrlivo zavrela tresla dverami. Ešte začula jeho smiech, ni nie posmešný, ale pobavený. Šokovaná, už omnoho živšia a viac si uvedomujúca svoj problém, zamierila do postele. Spať nemohla... Stále rozmýšľa nad tým, čo spravil, čo mu povedala, čo povedal on a - čo cíti.
 


Komentáře

1 tonks tonks | Web | 19. dubna 2009 v 21:18 | Reagovat

najprv som nevedela, čím si prídem na svoje, keďže ten začiatok bol... hm... nie celkom r/s :D ale ten koniec. jééééé, doslova mi žiaria oči :-) pekná kapitola, hlavne ten koniec nemal chybu, hoci by som nenamietala, keby to bolo o kúštiť dlhšie a rozpitvanejšie :D ale tak, bozk bol a to je hlavné!
a inak, za scorpyho je 22 hlasov a za  jima len 13, myslím, že to hovorí za všetko, no nie? :D  

2 Evanska Evanska | 26. dubna 2009 v 16:29 | Reagovat

No ale Evanska spokojná nie je :D:D:D Veď vieš, že v tvojej poviedke som za Jima :D Ale aj tak som ktovie prečo chcela, aby to nebol len odkaz-ten bozk od Scorpiho :D Výraz, vrátil sa k svojmu chrobáčikovi :D:D sa mi páčil alebo keď Scorpiho Serrliad (napísala som to dobre?) uhryzla do jazyka :D:D
Len teraz mám chrobáka v hlave ja... aký je ten 1. odkaz? Ten o Voldemortovi?
ps:za Jima je 14! Koľko razí hlasuješ tonks?:D:D:D Noo priznám sa, že keď to tu tak svieti, asi dám Jimovi 15 :D:D

3 FreedoM FreedoM | Web | 26. dubna 2009 v 18:38 | Reagovat

Evanska: volá sa Seŕrlaid, ale ani ja to neviem napísať :D Prečo sa tak volá, to zistíš asi až po piatich kapitolách :D A ďakujem za pochavlu :D

4 tonks tonks | Web | 26. dubna 2009 v 20:40 | Reagovat

evanska: :D a myslíš, že koľkokrát sa dá z jedného pc? :D (*to, že hlasovala aj z notebooku neprezrádza*) :D

5 FreedoM FreedoM | Web | 27. dubna 2009 v 14:07 | Reagovat

Tonks: Takže takto to je :D:D:D

6 pimpinela pimpinela | Web | 5. května 2009 v 9:53 | Reagovat

Neboj tonks som stebou. Scorpius + Rose :DD
Tak a teraz ku kapitole
myslím si, že Scorpiusovi sa to páčilo, že sa hádaju ( on si určite myslel, že kôli nemu, :DD) kôli nemu. Myslím rose a tá Séŕrlaid (to je kentus meno )

Ten záver sa mi veľmi veľmi páčil :)
Mno a čo ešte dodať...hm...ani neviem, asi len toľko, že idem čítať ďalej. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama