20. kapitola - Rose

31. března 2009 v 15:12 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Fúha. Najprv mala mať táto poviedka okolo 20 kapitol, ale bude to viac :D 100% percent viac. Rekort to nebude, ale bude mať asi takých 30 kapitol. A som inak hrozne zvedavá, čo mi na toto poviete. Niektorý možno budete sklamaný, lebo ste asi očakávali omnoho viac, ale... Niektoré veci budú asi trocha čudné, ale to je tým, že to píšem ja :D
A aj vy ste si všimli nový ohos? No ja som sa o niečo pokúšala :D Nie som zo sebou spokojná, ale čo už. Nabudúce možno vyčarím niečo lepšie :D



20. kapitola - Prestáva sa mi to vymykať spod kontroly

"Toto... Toto je núdzová miestnosť?" Vykoktala sa a spomenula si na reči jej mamy. Ako hovorila o tajnej miestnosti, ktorá nebola vždy viditeľná. Hovorila jej to formou rozprávky, lebo bola len decko.
Konečne zisťujem, načo sú dobrý moji rodičia a zvyšok rodiny. Oni fakt poznali celú školu. To nie je normálne.
"Do frasa!" Malfoy sa zadkom oprel o zatvorené dvere a silno si treskol hlavu o dvere. Bol viditeľne nahnevaný.
"Vieš o tom, že každým úderom do hlavy prichádzaš o dve bunky? A tvojou ranou si prišiel o minimálne päť... Už chápem tvojej spomalenosti." Začala podpichovať a znova si prezerala miestnosť.
"Drž hubu!" Zvrieskol po nej. Ona odvrátila zrak od tmavých kamenných stien a vyvalene čumela na neho.
"To ako čo malo byť?" Zašepkala nahnevane. On sa len šuchol na zem a znova si hlavu udrel do dverí nadávajúc.
"Hmm?" Spýtala sa čakajúc na odpoveď. Nastalo ticho, no ona stále čakala...
"Nemal som ťa sem zobrať chápeš?! Budem mať z toho prúser! A ani toto čo počuješ nemáš vedieť!" Rose mala polootvorené ústa a nedokázala sa spamätať.
Rose si pomyslela, že by teraz rada, ale fakt rada sadla do nejakého pohodlného kresla. Hneď ako sa otočila, stálo tam tmavé, kožené kreslo.
Šupla sa do neho, stále nedokážuc prehovoriť.
"Kurva! Je po mne!" Rose nadskočila na sedačke a zašepkala: "Môžeš mi toto tu vysvetliť?" Zaryla sa mu do nešťastných očí.
"Hrabe ti?! Chceš zomrieť?! Ani nevieš do čoho si sa dostala..." zašepkal poslednú vetu.
"Ehm... No... Ja - to chcem vedieť." Zašepkala ešte po tichšie a vstala z kresla podíduc k svojmu nepriateľovi - súcitne.
"Ja - ti - to... nemôžem povedať." Zasyčal. Rose si sadla oproti nemu na kolená a pozrela sa mu do tváre. Bol smutný... V tvári už nemal tú aroganciu.
Nastalo minútové ticho až potom začula pukotanie krbu.
Otočila sa a uvidela krb a pre ním nie jedno kreslo, ale dve. Mama jej vysvetlila, že čo si človek praje, to tam nájde. Ale sú to len hmotné veci. Najčastejšie.
Scorpius nemo prešiel kolo nej a zvalil sa do jedného z kresiel a oči upierajúce do ohňa. Rukou naznačil na druhé kreslo, kde si Rose potichu sadla. Nesedelo sa jej boh vie ako príjemne a príčina bola jednoduchá - čo sa dozvie?
"No tak?" Vyvalila na neho svoje zvedavé oči. On sa len zhlboka nadýchol a naďalej hľadel do ohňa. Zrejme vyberal tie správne slová.
"Som debil že ti to chcem povedať. Si moja - nepriateľka? Nie, to nie. Skôr by som povedal nejaká hračka na hádanie a škriepenie." Pousmial sa nad vlastnými slovami. Rose prekvapilo, že ju neberie ako nepriateľku, no zasa nevedela či jeho reči môže brať vážne. Kto vie či nebol zhúlený?
"Ide tam vlastne aj o moju rodinu. Lepšie povedané o Luciusa Malfoya - môjho starého otca." Povedal to sa takou trpkosťou... Rose sa len pomrvila a zhypnotizovane na neho hľadela .
"Po smrti Temného pána, uložili jeho telo preč, aby sa k nemu nik nedostal. Vieš kde je?" Spýtal sa jej, no on poznal odpoveď na svoju otázku.
"Nie, to nik nevie." Povedala jasne a trocha ostro.
"A predsa sa mýliš. Jeho stúpenci to zistili a..."
"Oni ešte fungujú?" Spýtala sa pohoršene mysliac na smrtožrútov, ktorý sa vytratili hneď po boji. Väčšina. Niektorý skončili v Askabane, ale aj odtiaľ ušli. Veď navštívili aj Rokfort nie?
"Tieto informácie by som ti nemal povedať." Povedal tvrdo.
"Si robíš srandu. Tak že oni ešte stále sú? Smrtožrúti sú aktívny?" Teraz sa na ňu pozrel aj on.
"Hej. Fungujú." Znova tá trpkosť.
"Ou. To nie je dobre..." zasekla sa a znova ho povzbudila, "Hovor ďalej - Scorpius." No toto? Ona ho nazvala svojím prvým menom. Scorpius. Pravdaže to zbadal, ale nedal to znať. Možno až na ten jeden tik v oku.
"Oni to teda všetko zistili a - vodca smrtožrútov - si zaumienil že... Do frasa! Zaumienil si, že dostane moc Temného pána."
"O- a... To- ako že nový vodca? Niečo ako Vol- Voldemort?" spýtala sa a pri tom mene ju striaslo.
Zrazu ju niečo napadlo a nečakala a hneď si to overila.
"A ten nástupca je Lucius Malfoy však?" pred jej očami si vybavila ten deň, kedy do hradu vnikli smrtožrúti a ako všetci stúpenci temnej strany pozerali na Luciusa. Jednoducho jej zaplo.
"Áno." Odvetil prosto.
"Tak že takto to je," pousmiala sa, "A čo ďalej? Na čo chce jeho moc a to všetko?"
"Aby sa stal pánom celého sveta. Aby mal moc, ktorú nik iný nemá, aby mohol vyvraždiť mukolv." Scorpius sa zamračil a päste mal silno zaťaté.
"Aj mukli sú ľudia! Ja- to nechápem. Tak že sa to všetko od začiatku začína? A na čo sem vtedy prišli? Myslím smrtožrútov. V ten deň utiekli z Askabanu, tak čo tu robili? Nemali sa niekde skryť a... ???" nadvihla obočie a čakala. Bola vyšokovaná z toho všetkého. Z toho, čo sa plánuje...
"Muklov mám vieš kde. Nech si ich zabíja koľko chce, ale... On keď bude pri moci, všetko sa zrúti chápeš? Och... Ja sa budem mať pravdaže dobre, ale ja nechcem mať s tým nič spoločné. Vlastne už mám..." ako keby nepočul jej otázky... Ako by bol v inom svete... Rose si chvíľu myslela, či sa náhodou nezbláznil.
Zrazu mykol hlavou k nej a zažral sa jej do očí. "Šli sem pre to, lebo si mysleli, že kľúč, alebo nejaká nápoveda - k otvorenie hrobu temného Pána - je tu. Vlastne všetci sme si tým skoro istý, ale nik netuší kde to tu je." Rose zarazili slová všetci sme. Tak že sú v tom spolu.
"A ako vedeli to, že je škola oslabená? Že škola nemá také silné ochranné kúzla? Ako to mohli tušiť a využiť to? Musia mať človeka zvnútra... Nejakého učiteľa?" šedé bunky Rose -naplno pracovali, no na nič neprišla. Tak hodila na Scorpiusa spýtavý pohľad a čakala. Ten sa chladne zasmial a odpovedal jej na otázky. "Ja som im to povedal. Pamätáš si keď si bola v knižnici? Keď som bol vo dverách a ty si odchádzala? Nebola si jediná, kto si vypočul rozhovor medzi profesormi. Ja som podal správu starému otcovi, ktorý to okamžite využil."
Rose zase zaplo. Vtedy ho stretla aj v soviarni. Všetko do seba brilantne zapadalo.
"Toto bude koniec." Zašepkala potichúčky a prehrabla si brčaté vlasy.
"To si piš dráčatko." Scorpius sa zahľadel do ohňa a ani si neuvedomil, čo vypustil z úst.
"Dráčatko?" nadvihla obočie.
"Trocha som pozmenil tvoju prezývku." Povedal arogantne. Rose len pokrčila plecami. Nemala náladu sa s ním práve o takej malichernosti hádať.
"Čo chceš vlastne teraz spraviť?" spýtala sa logicky potom všetkom. Odpovedal až po chvíli.
"Neviem. Nechcem aby sa starý otec dostal privysoko, ale zabrániť mu nemôžem. Nie som hlupák, aby som sa mu postavil." Povedal a odfrkol si pri tom. "A s tebou? Buď ťa zabijem za to, že vieš priveľa, alebo... sa nejako dohodneme." Zaškeril sa na ňu.
"Ako sa chceš dohodnúť?!" vybehla na neho. Ona sa nemieni s nikým o ničom dohadovať.
"Pokoj dráčatko. Zase sa ohníš." Zasmial sa. Konečne sa atmosféra trocha upokojila a Scorpius už bol viac menej sám sebou. Zase namyslený a arogantný pako...
"A už to tu je zase." Povedala nahnevane a pretočila oči.
"Čo ti je?" spýtal sa s úškrnom a hlavu otočil k nej.
"Zase je tu ten starý Scorpius Malfoy." Uškrnula sa tento krát ona.
"A čo máš proti mne?" povedal ironicky a Rose vybuchla v smiech. Že čo má proti nemu? Si uťahuje.
"Nič, nič." Ešte sa stále trocha dusila, "Vráťme sa k téme. Čo teda so mnou?" dúfala, že už zabudol na tú jeho "dohodu". Tušila, že to nebude nič prijateľné.
"Nó... Tak že naša dohoda, ale... Čo tak... Nič ma nenapadá. Nie je to hrozné?" zaškeril sa na ňu a ona si myslela, že na neho vyletí a vyškrábe mu oči, "No takže to teraz vyriešime takto. Keď raz budem niečo potrebovať, jednoducho mi to vrátiš aj s úrokmi OK?" spýtal sa a Rose nemohla nič iné odpovedať ako: "No hej."
Zodvihla sa a povedala: "Tak že, asi je už vzduch čistý, tak pôjdem." Povedala a ni nevedela ako a bola pri dverách."
"Nemám ťa ísť odkopnúť dráčatko?" spýtal sa potichu a ľahostajne.
"Ech... Asi nie. Dnes toho je aj tak na mňa moc. Najprv mi Scorpius Malfoy povie tajomstvá, potom mi povie, že nie sme nepriatelia, následne že som jeho hračka, potom mi povie dráčatko a nakoniec ma chce ísť odkopnúť k mojej veži? Wau!" povedala to viac menej pre seba, ale... nehovorila kto vie ako potichu... Scorpius sa len zasmial a znova už bol zahľadený do ohňa.
Nakoniec sa otočila, zobrala si metlu, vyšla von a neznámym spôsobom sa dostala ku svojej posteli. Bola úplne mimo. Neustále rozmýšľala len nad tým. Čo jej to povedal.

***
Na druhý deň protestne nevyšla z postele. Raz za čas si môže dovoliť trocha si zablicovať no nie? Estrela mala trocha blbé reči, ale Angie (Angela) ju uzemnila.

Rose sedela na posteli a vyžierala nejaké sušienky. Akoby bola v nejakom inom svete. Jednoducho bola úplne mimo. Len hľadela pred seba a stále rozmýšľala nad včerajším večerom. Čo jej to hovoril Scorpius? Nesmie to nikomu povedať. Nikomu. To znamená, žiaden James, Will a... Jim. Zabolelo ju pri srdci, tak to radšej zajedla ďalšou sušienkou.
Tak že nikomu to nepovedať. Ale dá sa to? Dá sa to nikomu nepovedať? Takú dôležitú vec? Nepovedať, čo sa bude diať? Vraždy? Znova unášanie?
Toto bude ešte bolestivé mlčanie.
Zodvihla sa z postele a vybrala sa k chrabromilskej veži. Bolo ráno, no onedlho malo byť po prvej hodine a dúfala, že tam stretne Ala. Stála tam pri tmavej soche Godrica a čakala, čakala a čakala. Už bolo dávno po hodine a ona už mala nervy.
Už sa otočila, že pôjde preč, keď zrazu...
"Rose?" bol to James s nejakou babou. Idylka.
"Že by?" povedala trocha podpichovačne. Zase nemá dobrý deň.
"Potrebujem sa s tebou pozhovárať," na tvári sa mu zračil úškrn od ucha k uchu.
"No to sa ešte uvidí. Nemám tu byť. Mám ležať v posteli a tváriť sa, že mi je zle." Tento krát sa uškrnula Rose. Trocha aj zružovela, ale to len pre to, lebo nebola zvyknutá klamať. Inokedy by čo dala za to, aby bola cez prázky v škole.
"Ty?!" zasmial trocha udivene, no tie tým kladným spôsobom. Rose si nahnevane prekrížila ruky.
"Máš so mnou nejaký problém James?" hodila na neho vražedný pohľad a on okamžite prestal.
"Nie. Nemám Rose, len - je to trocha nezvyk. Ty a aby si vymeškala..." pozrel sa na ňu zo zodvihnutým obočím.
"To si nechaj na potom James. Teraz mi pekne a rýchlo nájdi Ala." Povedala rýchlo a začala si premeriavať peknú a odfarbenú babu na mahagónovo. "Ďalší úlovok?" spýtala sa Jamesa a na tvári mala pohrdlivý úsmev.
Žmurkol na Rose a povedal: "Na čo potrebuješ Albusa?"
"Blbé otázky James. Jednoducho ho zavolaj." Prikázala tvrdo a oprela sa o sochu.
"C!" odfrkol si, ale aj tak šiel pre neho. A pravdaže tá baba s ním. Ani nie o dve minúty tam už stál Al.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa s nadvihnutým obočím.
"Nie, nie, len... Nepožičal by si mi neviditeľný plášť? Dnes sa chce trocha uliuať, ale nechcem zase ležať v posteli a predstierať, že umieram." Mala trocha zahanbený hlas, ale inak už ani nezružovela.
"Aha. No... Počkaj! Ako vieš, že mám neviditeľný plášť?!" Vyhŕkol na ňu a keby sa mohla posunúť do zadu, tak by to spravila, len že tam bola tá hlúpa socha.
"V našej rodine sa toho moc nezatají." Usmiala sa nevinne a pri tom pokrčila plecami.
"Ale, ja neviem. Nezničíš ho? A zajtra ho potrebujem..."
"Zajtra ho budeš mať ako na koni!" vykríkla nadšene a už bola tesne pri ňom.
"No tak Al!" začala ho prosiť a to už nemohol povedať nie. Potom znova zbehol hore, doniesol jej strieborný balíček a už bola preč a pravdaže pod neviditeľným plášťom.
Tak že Lucius sa stal novým pánom. A ten kľúč, či kúzlo k otvoreniu hrobu, alebo sily Voldemorta, je tu. TU, v tejto škole. V mojom druhom domove...
A čo s tým? Mám to nechať tak? Mám sa len nad tým pousmiať a robiť sa, že o ničom neviem? Že neviem o záhadných zmiznutiach? Už viem, prečo nie som v chrabromile. Oni sú statočný a spravili by čokoľvek, aby mohli zachrániť nevinných ľudí. Ja nie som oni. Ja nie som chrabrá... Ale čo mám spraviť, aby som ich zastavila, alebo to aspoň nejako spomalila?
Jedine... že by som našla ten kľúč našla skôr? Hlúposť! Učiteľom nič nemôžem povedať a ani nikomu z vonku. Hneď by bol poplach. Musela by som do toho zapojiť viac ľudí a takým deckám, ako sme mi na škole, by sa to nepodarilo. A možno to tu ani nie je. Veď toto mám byť jedno z najbezpečnejších vecí, tak prečo by sem dali takú nebezpečnú vec? Kľúč, alebo nejakú pomôcku či nápovedu k odkrytiu jeho sily? Som z toho zmätená.
Chodila len po takých tých prázdnejších chodbách a len občas na niekoho natrafila. Mala dosť pokoja na rozmýšľanie, ale i tak na nič neprišla. Iba sa do toho viac zamotala.
Potom si niečo ukradla z kuchyne, vrátila sa do postele, niečo sa naučila a zase vyšla aj spolu z neviditeľným plášťom von. Bolo fajn, keď si ju nik nevšímal. Mohla počúvať rozhovory ľudí a mohla si z nich vystreliť bez toho, aby ju videli. Takto ne jak prežila zvyšok dňa. Potom ľahla do postele zaspala nepokojným snom.
 


Komentáře

1 tonks tonks | Web | 31. března 2009 v 17:42 | Reagovat

oh my merlin! lucius chce byť ako voldy, scorpius mu pomáha, rose je ticho... svet sa zbláznil! a ty si scorpimu úplne prerobila povahu "na mukloch mi nezáleží." pche! on taký nie je! ale ok, pokoj, povedzme, že sa iba pred rose hral na trvdého machra, mal zlý deň a nerozmýšľal, dobre? :D

ale inak super kapitola, dráčatko, super! ešte nech dá dráčatku pusu a všetko bude dobré... :D

nový design sa mi páči, 30 kapitol sa mi zdá dosť, ale neplánuješ aj pokračovanie? o:-) napríklad o živote s+r po škole? :D

a ešte jedna vec, nechceš sa spriateliť? :)

2 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 31. března 2009 v 20:51 | Reagovat

páni! Lucius ako Voldemort? Wau :) To s tým kľúčom sa mi páči. Zaujímavý nápad :) hihi dráčatko :) Scorpy je originálny :D hmm 30 kapitol je tak akurát, ak všetko stihneš dotoho zamotať :D a tonks má pravdu, pokračko by nebolo odvecio :D Pomaly som nerozhodná medzi S a J... Keď sa Scorpius tak zmenil alebo mení hmm... s kým ju plánuješ dať Blani?

3 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 31. března 2009 v 20:51 | Reagovat

Skvelý dess :) Hlavne to pozadie sa mi ohromne páči :)

4 FReedoM FReedoM | Web | 31. března 2009 v 21:00 | Reagovat

Baby no potešili ste ma, len neviem, či poteším ja vás. S kým ju dám to ti nepoviem a silne uvažujem nad pokračkom, ale to bude ešte daleko, tak zatiaľ sa pokúsim ukončiť toto. Potom sa uvidí. A dakujem za pochvalu moje :)

5 pimpinela pimpinela | Web | 31. března 2009 v 21:04 | Reagovat

Náááádherný design!!! Tie farby...!!

Super kapitola taká napináva. Máš tam pár chybičiek ale mi ti ich odpustíme. :))  Tak najviac sa mi páčila ta časť v miestnosti najvyšej potreby.

Tiež si myslím, že Scorpius, nie je taký zlý ako jeho predchodcovia. A potom Lucius je slaboch a pochybujem, že by sa dal do niečoho takého ako je prebrať vládu po voldemortovi...myslím si, že by sa ho bál ešte aj po smrti, že náhodou vstane z mrtvych. Mno ale to ništ...ty si to vymyslela tak tak to tak je. :)))

som zvedavá na ďalšiu kapitolku ako vždy.:))

6 tonks tonks | Web | 1. dubna 2009 v 17:15 | Reagovat

na diplom, uch, ťažké to rozhodovanie, ale vôbec ho nemusíš robiť, ja si na takéto veci nepotrpím a sama ich nestíham, proste ak chceš, tak sprav niečo jarné napr., ak nie, tak sa nenahnevám :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama