19. kapitola - Rose

22. března 2009 v 13:52 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
No, takže teraz mi nepôjdu tie poviedky tak ľahko. Moje zásoby sú totálne minuté a... Nápady by boli, len že to ako si nejde dať na papier. Ale budem sa snažiť mojenká :)
Ešte by som chcela veľmi, ale naozaj veľmi poďakovať všetkým, čo mi napísali komentáre k minulej Rose a chcela by som poďakovať Lostt, ktorá číta moju poviedku Strach zo života. Viem, nečíta ju skoro nikˇa hlavne pre to jej moc ďakujem :) Moc ma to vždy povzbudí a posúva ma to ďalej.
Papá mojká :)
PS: Dikes Tonks :) Aspoň nejaké veci som opravila.



19. kapitola - Zlý školník





Deň bol ako vždy o ničom. Na večeri sa za ňou zastavil Will a oznámil jej kde sa majú stretnúť. Rose nevedela či vydrží prítomnosť Jima, či nakoniec nezdupká a nevytratí sa. Vlastne, bolo to viac ako možné.


Rose bola pri oznamovacej tabuli a čítala o zmiznutiach ľudí.


Znova sa to všetko začína, povedala si a smutne sa zahľadela do okna. Pripadalo jej to všetko priveľmi podobné tomu, čo sa stalo jej otcovi, mame a Harrymu. Len kto teraz je Voldemort? Kto ho nahradil? A kto je obeť?


To je hlúposť. Kade sa to môj rozum znova poberá? Nemôže to byť pravda. Nemôže byť pravda, že sa to všetko znova začína. To sa nikdy neskončí tento boj? Som si skoro úplne istá, že sa tie únosy môžu tie paká menom bývalí smrtožrúti. Je to ťažké si to priznať, ale ja som realista a občas pesimista.


Rose si zrazu spomenula, že sa majú stretnúť pri klubovni chrabromilu, tak si zobrala prútik a bežala tam. Celá udýchaná zo šprintu sa predklonila a čakala na nich.


Po pár sekundách vyšli spoza obrazu , no ona nezodvihla pohľad k nim, lebo ešte stále sa jej ťažko dýchalo.


"Pekný výhľad sesternička." Povedal s úškrnom James. Rose sa zamračila a zistila, že to myslí na jej výstrih. Rýchlo sa narovnala a z červenala.


Silno dychčala, ale prinútila sa niečo povedať.


"Ale si úchylní James." Uškrnula sa.


"Ja len viem oceniť to, čo je pekné." Usmial sa žiarivo a Rose prekrútila oči a... Jim na ňu smutne hľadel. Rose rýchlo odtrhla oči od zakázaného ovocia, skôr pokazeného, či hnilého a spýtala sa:


"Kam to bude dnes?" Rose si všimla, že Will drží dve metly a aj Jim.


"Do astronomickej veže." Povedal veselo James.


"Kam?!" zakričala na nich obraz bucľatej dámy.


"Nemusíte sa báť. Dnes prídeme skoro." Zakričal na ňu späť Will a už bol na ceste.


Jim to apaticky nasledoval. James potiahol Rose za ruku a už všetci znova bežali preč.


"A teraz?" Spýtala sa a po oku sledovala oči Jima, ktoré sa nie a nie odtrhnúť od nej. Po ceste nepovedal ani len slovo. Rose sťažka prehltla a opätovala mu smutný pohľad. Boli muky byť s ním, ale nechcela vyzerať ako nejaký úbohý zbabelec. Hlavu dala hore, vystrela sa a čakala na odpoveď.


"Ide sa lietať." Uškrnul sa na Rose a Will mu podal metlu.


"Jim?" pozrel sa na neho súcitne Will ukazujúc na jeho dve metly. Rýchlo sa spamätal a zahľadený do zeme jej podal metlu. Dával pozor, aby sa jej nedotkol a nepozrel sa na ňu.


Rose smutne sklopila zrak a podišla ku kraju. Nebo bolo krásne, ale jej tak nepripadalo. Jim tam ostal stáť spolu s Jamesom.


Will opatrne priplachtil ku Rose a tá nahodila umelý úsmev.


"Mala by si sa s ním porozprávať." Povedal šeptom a upriamil na ňu ustarostený pohľad.


"Ja nechcem." Povedala tvrdohlavo a už nemala úsmev.


"Prečo? Chce sa s tebou len pozhovárať. To je také ťažké?"


"Pre mňa áno Will."


"Rose, on ťa má rád." Povedal a čakal na reakciu Rose. Vyčítala mu z tváre, že touto vetou čakal nejaké úspechy. Mýlil sa.


"Ja mám rada všelikoho a všeličo. Napríklad aj palacinky sú dobré nie?" povedala nahnevane.


"Vieš ako to myslím." Povedal vytočene.


"Myslieť si môžeš všeličo." Odsekla.


"Rose!"


"Prosím? Potrebuješ odo mňa niečo William?" William mu povedala naposledy pred troma rokmi. Zamračil sa na ňu a odišiel ku chalanom.


"Ideme?" Spýtala sa viac menej nahnevane.


"Hej." Povedal fádne Will po nej strelil nahnevaným pohľadom a sadol si na metlu. Rose a ostaný spravili to isté.


"Kde je cieľ?" Rose sa odrazila od zeme a krúžila okolo veže.


"Cieľ je tu všade Rose. Vytiahni si prútik a začni kresliť po všetkých chodbách, učebniach, môžeš aj tu vonku. To máš úplne jedno. Dnes sa ideme trošku odviazať." Povedal James šťastne. Jediná osoba, ktorá aspoň tak pôsobila.


Všetci spolu striekali farby na všetky strany a dokonca to sem tam schytala aj Rose a ostatný. James raz strekol farbu na Jima a ten sa na to poriadne nahneval.


On len jazdil po nich a nič iné. Bol ako bez života.


Rose a aj Willovi sa zodvihla nálada, tak teda uzavreli mier.


Ešte pár krát hodila smutný pohľad na Jima, ktorý zrejme toto všetko ťažko znášal. Rose plač a všetko ostané zadržiavala dobre, ale niekedy myslela, že ujde na metle preč. Preletela okolo jednej chodby a ruku mala vystretú spolu z prútikom do boku, odkiaľ šľahala zelená farba. Po stenách tiekla zelená farba a Rose sa na tom dobre zabávala.


Zastala pri jednej prázdnej učebni, lebo sa jej ostatný stratili. Čo čert nechcel, pre ňou sa objavil Jim.


Zastal tesne pred ňou a v očiach mal bolesť a nervozitu. Presne tak. Veľký Casanova Jim.


"Mali by sme pohľadať ostatných." Zamrmlala a tvár otočila ku malému okienku.


"Videl som ich. Šli druhou chodbou, ale mali by sa tu nakoniec vynoriť." Zašepkal bolestivo. Nastalo trápne ticho, cez ktoré Jim mal upätý pohľad len na ňu a ju to začalo dosť znervózňovať.


Mala chuť ísť k nemu a dať mu päť faciek a zároveň mala chuť ho objať a hrať sa z jeho perami.


"Ja... Prepáč mi to Rose." Pozrel sa na ňu s takým nefalšovaný smútkom a...


Zosadla z metly a podišla ku oknu. Ignorovala jeho reči, ktoré jej len viac ubližovali.


"Viem že to čo som spravil bola hlúposť a to môže spraviť len pako najvyžšieho stupňa, ako si povedala, ale aj ten pako sa môže zmýliť a môže to ľutovať."


"A?" zašepkala a vôbec to nepovedala tak, ako chcela. Mala v úmysle to povedať tvrdo a ľadovo, ale na miesto toho ju hlas opustil a vykašľal sa na ňu. Povedala to potichu a deprimovane.


"Ospravedlňujem sa a... Keď... Keď som ťa pobozkal tak som - zmenil názor." Nastalo ticho a Rose vykĺzla slza, ktorú Jim nevidel.


"Ja som zistil že..." Zrazu začuli hrozný krik.


"Ide školník! Bežte! Vlastne nasadajte či čo to!" začuli kričať Jamesa. Rose si z rozochvenou rukou zotrela bolestivú slzu a už sedela na metle, spolu s Jimim.


Celá sa triasla. Po prvé - od strachu zo školníka a po druhé - kvôli Jimimu.


Silno sa odrazila od zeme a upaľovala preč. Skoro nič nevnímala okolo seba. Počula len šialený smiech Willa a Jamesa.


Obrátila sa za seba a zistila, že Jim je na konci a za pätami jej sú Will s Jamesom.


"Vysvetlíte mi to?!" Skríkla a v prvý čas sa odtočila, aby nenabúrala do steny pred ňou. Zastavila metlu a obtrela sa vlasmi o ľadový kameň. Potom zase všetko vytiahla na plné otáčky a zo smiechom upaľovali preč.


"Toto je bláznivé!" Zasmiala sa sama pre seba, no - priveľmi kričala.


"Húúú. Toto je paráda!" Vychvaľoval si James a preletel okolo Rose. "Zaostávaš?" zasmial sa James a zaškeril sa.
"Máš vidiny!"Zasyčala prikrčiac sa k metle. Nabrala neskutočnú rýchlosť (takú, ako dokázala jej dočasná metla), trieliac okolo Jamesa.


"Bla - bla. Počkaj ty hus!" Zakričal naspäť.


"Zrejme som ťa fakt, ale fakt zle počula!" Zakričala čakajúc na Jamesa. Bola zarovno neho a z bohu do neho vrazila. Ten nechcene zabočil do druhej chodby a z rachotom do niečoho nabúral.


"Si v poho?" Zašeptala Rose nevinne, no nevidela na neho. Bola o pár metrov ďalej, tak sa rozhodla zastať a čakať na chalanov. Will s vysmiatou tvárou zabočil za Jamesom a Jim - so smutnou tvárou tak isto letel ku Jamesovi.


"Jaúúú!" Zakričal bolestivo James, ale jasne počula aj jeho následný smiech. "Ty ešte na to doplatíš." Zašeptal.


"Si vtip - ný!" Posledné dve písmena skríkla. Jasne videla tmavú siluletu blížiacu sa k nej.


"Do frasa!" Skríkol nahnevane Will, keď vykukol z druhej chodbičky. "Rose bež! Stretneme sa potom niekde. Alebo - radšej chod do klubovne, aby si nemala prúzer." Povedal nedočkavo a trochu nahnevane Will, ktorému oči pobehovali z nej na tú škvrnku.


"Ou, ou. Toto neveští nič dobré." Rose nahodila kyslú masku a už znova letela na plné. "Tak zajtra sa stretneme! Ak to prežijem a i vy." Precedila, no nebola si istá, či ju počuli.


Za sebou len počula: "Ja vás dostanem! Len počkajte!" Vrieskal na plné pecky ten starý dedo, ktorý sa považoval za školníka.


Rose ešte chvíľu počula nadávky, vyhrážky a tlmený smiech, no onedlho to úplne zaniklo. Trocha si vydýchla a zahla na známe piate poschodie, kde ju čakal - Zloduch.


"Hááá! Mám ťa. A teraz to povie školníkovi! Tralala- la- la. Hihi!" Začal sa smiať a vznášal sa pár metrov nad zamrznutou Rose.


"Drž hubu! Prosím! Spravím čo len chceš, len drž tú svoju hubu!" Prosila vyľakane a obzerala sa okolo seba. Prepadla ju totálna panika. Za toto ju v pohode môžu vyhodiť.


"Hihi! Mňa neprehovoríš. Mám ju Cook!!!" Vrieskal na školníka, ktorý nemohol prepočuť toto, jedine - že by bol na opačnej strane školy. Jediná jej záchrana, nádej.


"Ešte mi za to zaplatíš." Zasyčala a letela preč od toho podrazáka.


"Čo teraz?" potichu sa spýtala sama seba, letiac ďalej chodbou.


Zloduch, keď sa jednalo o porušenie školských pravidiel žiakom, vtedy im dokonca aj občas pomáhal, ale teraz... zrejme nemal náladu (na nešťastie Rose).


Znova začula chrapľavý a škrekľavý hlas zároveň. "Haha! Teraz ťa dostanem!" Bol to Cook. Zrejme mal metlu, alebo niečo podobné, inak by sa tam tak ľahko nedostal. Bola si istá že najprv prenasledoval chalanov.


Nemohol ju vidieť, ale dlho tomu tak nemuselo byť. Nebol až tak ďaleko, ako Rose predpokladala.


Rose pred sebou zbadala nejakú tmavú osobu.


"Do frasa!" zakliala a tesne zastala pred neznámym.


"Dračica? Si to ty?" Spýtal sa ten starý známy a posmešný hlas. Toho to tu teraz práve potrebovala.


"Nie, dračica tu nie je, ale je tu dievča menom Rose ty pako." Zasyčala nahnevane a stále nervózne na metle. Zrazu jej trocha bliklo. Čo tak zažať?


Jeho to napadlo skôr a rozsvietilo sa silné svetlo.


"Predsa pre sebou vidím dračicu." Arogancia a posmešnosť nezmizla.


"Dobre, dobre. Už si skončil Malfoy?" zarazila ho, "Bol by si taký láskavý a pomohol mi odtiaľto zmiznúť?" začula, ako sa Zloduch a Cook o niečom škriepia.


"Prečo by som mal? Veď si ma nazvala pakom." Povedal na oko nahnevane.


"Ale no tak Malfoy. Aspoň okúsiš, aké je to spraviť dobrý skutok." Zaškerila sa aj napriek situácií.


"Jednoducho sadni na metlu a chod preč." Odsekol.


"Po prvé, už sedím na metle a po druhé, táto naháňačka ma nebaví, tak mi pekne nájdi nejaké pokojné miesto." Povedala arogantne pre zmenu ona. Jej oči zabehli do tmy za ním. Nie úplne zreteľne zbadala známe dvere. Dvere, ktoré v ten raz nemohla otvoriť, ale teraz - boli polootvorené. Nevidela čo je za nimi, ale hodlala sa to zistiť. Zosadla z metly a približovala za k ním, popri Scorpiusovi, ktorý ju zdrapil za predlaktie.


"Nie." Tak hrozivo sa ne ňu pozrel, až Rose cúvla a zabudla na nebezpečenstvo za ňou - v podobe školníka a Zloducha. Na jej šťastie tento jej chvíľkový šok trval len tri sekundy a následne jej mozog znova pracoval na 110%.


Zahľadela sa túžobne na dvere a potom znova na jeho chladnú a nahnevanú tvár.


"Čo tam je?" Spýtala sa s veľkým podozrením. Vlastne, nečakala že by jej odpovedal nejako presne. Musela použiť tú otázku.


"Nič čo by ťa malo nejako extra trápiť Dračica."


Jeho oči boli také chladné...


Rose nevedela prečo, ale cítila, že ak prejde tými dverami, bude v bezpečí. Že by sa jej ženská intuícia konečne nakopla?


"Prosím ukry ma! Aj ty budeš mať prúser, keď ťa tu nájdu!"


"Ja sa o seba viem postarať. No tak choď konečne preč. CHOŤ! Bude to tvoj koniec, keď ťa tu nájdu!" Syčal - skôr prskal nahnevane. Ruky sa mu od hnevu triasli a nozdry na peknom a rovnom nose mal rozšírené.


"Prosím?" Zašeptala a nahodila psie očičká.


"Čo za to?" Začal vyjednávať stále nahnevané a podráždene. Rose začula svišťanie metly a Zloduchov smiech. Toto neveštilo nič dobré.


"Nenakopem ťa." Zasyčala nervózne a začala sa vystrašene obzerať smerom, ktorým mala o chvíľu prísť jej smrť (nie do slova).


"Toto mi budeš pekelne dlho dlžná." Precedil cez zuby a surovo ju schmatol z metly (a Rose tú rachotinu ledva chytila), vláčiac ju skoro po zemi (Myslím Rose). Rose preletela cez dvere a ledva ledva sa udržala na nohách . Počula ako sa zavreli dvere a počula tiché nadávanie Malfoya.


"Au." Povedala oneskorene Rose, chytiac si boľavé miesto na ruke. Bola si istá, že po Malfoyovi jej ostanú isté stopy na ruke a i trauma z jeho nadávok. Toľko rôznych nadávok a vo všetkých možných jazykoch - ešte nepočula.


Až teraz si uvedomila kde je. Prezerali si to všetko kolom dokola a nemohla sa vynadívať. O tomto mieste už počula.
 


Komentáře

1 pimpinela pimpinela | Web | 22. března 2009 v 14:39 | Reagovat

Mnoo....tak to som teda zvedavá čo bude následovať...keď ostala sama s Malfoyom...to bude ešte len zaujímavé...:))čo viac dodať...mno proste supeeer. :))

2 Lia Lia | 22. března 2009 v 19:20 | Reagovat

fuha...to je teda zaujimave..neviem,co si o tom mysliet....och..

3 tonks tonks | Web | 23. března 2009 v 17:00 | Reagovat

no máš tam zopár gramatických chýb, je choď nie choť, a na začiatku mi trochu vadilo, že v každej vete bol iný čas, zas prítomný raz minulý... ale to len tak naokraj

dej bol dobrý, už som sa zľakla, že ju jim pobozká, ale našťastie prišiel james, ja som nikdy nebola taká šťastná... a ten koniec, ja že už pôdju do komory na metly :(  ale zas, sú sami... 8) super!

4 Lostt Lostt | Web | 24. března 2009 v 16:52 | Reagovat

Nech je Malfoy akykolvek a kdekolvek, ja ho proste zerem:) Inak kapitola haluzna, pacila sa mi veta: Ja len viem ocenit, co je pekne:) Akokeby som to uz niekde pocula:D:D:D

A inak nemas za co dakovat, SzZ mam rada, no ak ta to posuva dalej, som iba rada:D

5 Mina Mina | Web | 28. března 2009 v 15:34 | Reagovat

Ahoj, nechceš spriateliť ?

6 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 30. března 2009 v 15:09 | Reagovat

a ja som si o tom konci myslela, že budú na nejakom sneme smrťožrútov :D tie zmiznutia ma v tom podporili..... Rose a Scorpius sami v miestnosti-to neveští nič dobré :D ale už sa mi Malfoy začína pozdávať :D na to aby sa mi páčil bol v tejto poviedke priveľmi hnusný.... ale o to je poviedka krajšia, keď sa nenápadne zmenil :D to striedanie časom mi tam nesedelo (len aby si vedela Blan :) aaaach výstižný názov zlý školník... prečo Jim nedopovedal?! Je haluška(prepáč, keď ono je to také chytľavé) pozorovať názory v komentoch, keď každý drží inému :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama