5. kapitola - Strach zo života

20. února 2009 v 21:32 | FReedoM |  Poviedka - Strach zo života
Heh. Viem, nie je to dlhé, ale je to len prvá polovica. Snažím sa niečo naškrábať, no neviem, neviem. Šetrím si to na jarné prázky, ktoré máme MY až o týždeň. Vtedy sa dúfajme rozpíšem, ale - zabudla som, že ma čaká monitor. Stále mi to akosi nedochádza hihi.





5. Kapitola 1/2: Už viac nie


Severus bol znova pri vedomí. Nie úplne, ale predsa bol. Jeho tmavé oči, znova záhadne bystrili po celej veľkej sieni. Už sa nesnažil vyhľadať smaragdy. Snažil na ne zabudnúť.
Napchal do seba tri chleby s nátierkou, zeleninou a nalial do seba horkú kávu. Tekutina ho pálila, ale ignorujúc bolesť v hrdle a i jazyku - sa postavil mieriac k Blanke.
Nervózne zastal za jej chrbtom a neisto ju oslovil. "Ehm... Ahoj Blanka," jeho obočie bolo zvlnené do zachmúrené pohľadu. Nedokázal vyzerať milo. Bol to zlozvyk.
Blanka sa prekvapene otočila od kamarátky a povedala - skôr sa spýtala. "Ahoj? Ou. Ahoj," prehrabla sa v blonďavých vlasoch a sťažka prehltla, no aj napriek tomu sa jej na tvári pohrával úsmev. I keď trocha prekvapený, ale stále to bol úsmev.
"No... Prepáč," ospravedlnil sa jej Severus hľadiac jej bez strachu priamo do očí.
"To je v pohode Severus," žiarivo sa usmiala, ako by na to, ako na ňu cez týždeň vybehol - zabudla.
"Ja... Je mi ľúto tých slov, ktoré som ti povedal. Neber to vážne. Naozaj nie si nejaká barbína, jednoducho..."
"Severus. Proste na to kašli. Ja som na to zabudla," znova sa usmiala a teraz to aj Sev opätoval aj keď... nedalo sa to celkom považovať za úsmev. Nastalo trocha trápne ticho a nikto nedokázal prehovoriť. Sev len sklonil hlavu a hľadel na ňu spod mihalníc. Nemotornou rukou si odhrnul lesklé vlasy očí, aby mohol naďalej obdivovať tú krásu pred ním. Tak čistú, sviežu, nepoškvrnenú tým svetom vonku...
Keď si spomenul, čo chcú spraviť po opustený školy... Nie! Už bol rozhodnutý. Chce sa všetkým pomstiť. Nemôže to všetko len tak nechať! Musí sa pomstiť za svoju lásku a bolesť! Bude trpieť za to!
Blanka si všimla jeho zamyslený a smutný pohľad. Trocha nakrčila tenké a bledé obočie a nakukla mu do tváre, nechtiac o neho obtriecť ruku. Sev sa po jej dotyku úplne prebral zo zadumania. Telom mu prešiel elektrický náboj, ktorý sa mu usadil v bruchu.
"Je ti niečo?" spýtala sa trocha ustarane Blanka.
"Nie, nie. Len... trocha som sa zamyslel," pousmial sa záhadným - čudným úsmevom a očami prešiel po jej bronzovej pokožke.
"Nechceš sa dnes prejsť?" spýtala sa a v jej hlase bolo zreteľne počuť nádej. Severus pootvoril ústa, čo nemohol uveriť jej slovám. ONA, pozvala čudáka na prechádzku? Je to normálne? Zrejme to tu dosť nepozná. Potom, keď začuje všetky tie reči, nebude sa chcieť s ním baviť. No čo už. Vybrala si ona.
Znova si všimla jeho pohľad. "Ak nechceš nemusíš," dodala a jej trocha zvädnuté oči zamierili preč.
"Nie! Teda... Chcem ísť," povedal nervózne a zťažka prehltol. Jeho oči sa pohybovali neuveriteľnou rýchlosťou a nič ich nemohlo zastaviť, až na... Jej tvár, oči, pery...
"Som rada," oznámila a dala sa na špičky, venujúc mu prekrásny úsmev. "Dnes po obede. Súhlasíš? Máš niečo?" spýtala sa rýchlo. Chvíľu mu trvalo, kým spracoval jej otázky, pretože bol priveľmi zaujatý a omámený ňou.
"No... Nič nemám, tak teda sa môžeme stretnúť - tu?" spýtal sa rýchlo, aby mu neušla. Aby sa ešte chvíľu mohol pokochať.
"Tak platí. Dnes na obede," zasmiala sa a odplávala preč. Ešte stále počul jej spevavý a veselí hlas v hlave. Stále videl jej krásne pery, ktoré sa vždy zvlnia to pekného úsmevu. Nie pekného, ale krásneho. Zmizla mu z dohľadu a už vtedy mu chýbala. Už vtedy ju chcel znova vidieť.
Dneskajší deň ešte bude ťažký, zamrmlal si v hlave. Hlavne prežiť toto doobedie a k tomu z Bellou po boku. Keď vie, že som viac menej tu, že som pri vedomý, bude to riadne využívať. Zase bude v kuse mlieť, povzdychol si a konečne sa pohol z miesta. Pomalým a neistým krokom zamieril
pre veci a následne sa snažil pretrpieť hodiny a tak isto ústa Belly, ktoré sa nie a nie zavrieť.
***
Nastal obed a Severus si nervózne sadol za slizolinský stôl. Keď vedel, s kým bude vonku, tak ani nemal chuť do jedla.
"Ahoj," začul známe veselí hlas.
"A- ahoj," zakoktal sa Severus pozerajúc na Blanku. Pár slizolinčanov začalo mať nejaké narážky na Blanku. Slizolinčania neboli moc priatelia z nečistokrvnými a inými fakultami.
"Ehm... Pôjdeme? Zoberiem nejaké jedlo a môžeme ísť pri jazero," nahodila ten úžasný a dokonalí úsmev a už bol z nej vedľa. Ako vždy...
"Jasné. Ideme," zavelil a pokúsil sa o úsmev. Zistil, že čím ďalej, tým sa mu darí mať prirodzenejší úsmev. Už nie až tak kŕčovitý...
Zase je taká pekná... Toto by malo byť zakázané. Ona by sa nikdy, ale nikdy nemala usmievať. Vždy ma pripraví o všetky zbrane... S ňou to ešte bude ťažké, povzdychol si mieriac s ňou von.
"Čččč... Čččč... Blanka... Cica zastav sa," povedal arogantne spoza chrbta Black. Blanka sa ani len nezastavila a už vôbec sa neotočila. Len pokračovalo v ceste zodvihnúc ruku a ukázať svojmu zadku neslušné gesto, ktoré vôbec nevyzeralo tak nevinne ako ona. Severus bol hneď vedľa nej a viedol ju chodbou k malému východu von.
"Hej! Toto nie je pekné mačička!" kričal po nej a Severusovi sa napli všetky svaly na rukách.
"Drž hubu a daj mi pokoj," povedala ostro a ani len nemrkla. Zaostrila pred seba a pokračovala v ceste.
"Ale no tak! Chcem sa s tebou len normálne pozhovárať," povedal prosiacim hlasom Black a bol od nich len dva metre. Blanka prevrátila oči a zastala - plus Sev s ňou..
"No?" spýtala sa nanajvýš otrávene a Severus sa nahnevane postavil za ňu.
"Nech smrkáč ide preč," posmešne si premeral Seva a čakal, kedy vypadne.
"On ostane. Je to môj kamoš a ty ho nebudeš urážať a posielať preč," zasyčala rozdivočene.
"Ou. Ako myslíš," zmraštil pekný nos ,ako keby tam niečo smrdelo. "Chcem sa s tebou dohodnúť na tom rande," sebavedome sa pousmial až Severusa skoro natiahlo.
"Už som ti to vysvetlila," povedala cez stisnuté zuby zlosťou a pritlačila sa bližšie ku Severusovi. Zrejme sa bála, že by Blackovi mohla ublížiť. Sev ucítil vôňu jej vlasou a to mu dalo odvahu.
"Chceš pokaziť ďalšiu babu? Tak či tak by si ju len pretiahol a nechal tak," povedal nahnevane Severus a zaťal päste.
"Nestaraj sa do toho dobre?" pohŕdavo odvrkol Black a prehrabol sa v krásne lesklých - hnedých vlasoch.
"Ja sa budem starať. Je to kamarátka a..."
"Si z nej celý paf," doplnil ho znudene. "Daj si jednoducho pohov. Práve tu niečo preberám z tvojou *kamarátkou*,"
"Black. Ty si daj pohov. Ja nemám čo s tebou riešiť a iné hovadiny čo si ty vymyslíš. Proste mi daj pokoj a choď naháňať inú pipku." Blanka začala dravo rozhadzovať rukami. Potom sa zasekla, schytila Severusovú ruku a spolu odbehli preč. Black tam len rozzúrene stál a mrmlal si po pod noc: "Ja ju dostanem aj keby čo bolo. Bude moja...."
***
Sedeli pri jazere a bolo dosť slnečno. Nepriznal sa Blanke, že toto počasie neznáša, ale... Ju také veci určite netrápia.
Som zvedavý, či mu nakoniec Blanka predsa len sadne na lep. Zatiaľ mu žiadna neodolala a... Znova budem cítiť bolesť. Nie takú a ako pri mojej jedinej láske Lil, ale bude to zase len tá bolesť. Nemám šancu mať niečo s ňou. Cítiť ju na svojom tele, bez problémov a s utajovaním sa nadýchnuť jej vlasov, pohladiť jej bronzovú pokožku, pobozkať jej jemné a krehké pery, ako ona sama... Jednoducho je to len sen. Ale taký pekný, nemožný...
Obidva nemo jedli toasty a boli zahĺbený do vlastných myšlienok. Severus sa zrazu otočil k Blanke a... Videl ju - takú neodolateľnú... Slnečné lúče sa jej leskly na jej vetrom rozlietaných vlasoch a jej pokožka bola krásne tmavá. Bledé oči jej lietali po hladine jazera a - pery mala pootvorené, tak zmyselné...
Jej oči zablúdili k jeho a on automaticky zružovel. Hanbil sa zato, že na ňu tak čumel. Bolo to pre neho trápne, keď že - nikdy nevyjadril svoje city. Teda aspoň nie takéhoto typu. Určite si to musela všimnúť.
"No... Zrejme nie ste fakt kamaráti a aj slovo nepriatelia je slabé," zasmiala sa zvesela a ignorovala tú drobnosť pred tým.
"Hovoril som," zašepkal pozorujúc si
tenisky.
"Mala som dať na teba," usmiala sa, "Počula som o Lili. Že vraj ste boli dobrý, priam najlepší kamaráti," Blanka sa mu zažrala zvedavo do očí... Vedel, že musí odpovedať.
"Boli sme," znova sa ozvala tá stará známa bolesť. Videl pred sebou tie jej pekné očká, cítil jej vôňu, počul jej smiech a - tak isto aj jej plač. Ten posledný, ten, ktorý ju musel tak bolieť.
"Prečo?" spýtala sa jednoducho.
"Ja - dokašľal som to," povedal to tak potichučky, až ho nebolo skoro počuť.
"No, asi o tom nechceš hovoriť však?" Severus prikývol a povedal: "Raz - raz ti to možno poviem. Lil ti niečo hovorila?" nemohol zakryť tú nádej v hlase.
"Nie. Ona mlčala, ale tie klebetné baby niečo spomínali," so smiechom pretočila oči.
"Čo hovorili?" spýtal sa vyľakane a hltavo.
"Nič také, len... že ste boli dobrý kamoši a zrazu sa to pretočilo v niečo úplne iné. Lili že vraj kade chodila, tade plakala a - teraz sa z toho nejak dostala a začala všetko od znova. Dala sa dokopy s Potterom a ten jej v tom pomohol," povedala zamyslene, nevšimnúť si ten útrpný pohľad Severusa.
Už viac nie. Už viac nebudem s Lil. Už jej viac neublížim, opakoval si dookola pre seba v hlave. Takto prežil celí mesiac, mesiac strávený s dvoma dievčatami. Blankou a Bellou. Tie dve sa nemohli zniesť, tak bolo obtiažne sa stretávať s nimi obidvoma.
S Bellou bol od rána do obeda, s Blankou trávil ostaný voľný čas a aj sa s ňou učil. Vždy keď sa vrátil z vonka, tak ho v klubovni čakala Bella, aby sa mohla vyrozprávať. Bolo to trocha unavujúce, ale aspoň tak nemyslel na to, čo ho tak bolelo.
 


Anketa

KLIK

Klik

Komentáře

1 Lostt Lostt | Web | 21. února 2009 v 22:55 | Reagovat

Fiiiha, akysi novy kabatik tu mame:) Cirilla Riannon ma vazne skvele layouty:)

Inak kapitolka moc moc moc pekna:)

2 FReedoM (alias Blanka) FReedoM (alias Blanka) | Web | 21. února 2009 v 23:23 | Reagovat

Lostt: Súhlasím. Sú úplne namakané. Normálne som mala problém si vybrať hehe. Tento Laylout tu bude veru dobre dlho hihi. Stem skúsiť aj niečo sama, ale na toto to nikdy nebude mať hihi.

Dikes moja. Viem, že je to asi suché, ale čo už. Potrebovala som tam niečo pichnúť s mojích kajzlíkom Blackom a aj Blanka tam teraz bude dôležitá... A inak tá tvoja nová poviedka... No comet. Jak dokážeš tak super písať? Daj návod hihi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama