17. kapitola - Rose

27. února 2009 v 17:33 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Sorry baby, ale vynechala som jednu kapitolu. Mocinko sa ospravedlňujem a hneď som to napravila. Fakt sorry baby. Tak že tu máme aj 17. kapitolu k Rose.
Nechápete? No jednoducho 15. bola v skutočnosti 16. to znamená, že to najdôležitejšie som jednoducho vynechala :) Nie som dobrá :D ??? Prajem príjemné a nedomotané čítanie.
Už mi z tejto poviedky začína hrabkať.
PS: Ak tomu ešte stále nechápete, tak si musíte znova prečítať 15. kapitolu, potom 16. a nakoniec 17. :) Som trdlo :)







17. kapitola: Zmena plánu?


Rose sedela za stolom a pochutnávala si na palacinkách. Práve do seba pchala tretiu plnenú ovocím, pudingom a so šľahačkou.


Pomaly sa k nej priplachtili chalani a ona sa robila, že ich nevidí.


"Čau Rose." Pozdravil ju James a odtiahol nejakého druháka sediaceho vedľa nej. Už si tam chcel sadnúť James, ale šuchol sa tam Will. Will sa začal uchechtávať a James ho tresol po hlave preskakujúc cez stôl (polovicu vecí prevalcoval, ale to ho nebralo) a sadol si oproti nej.


"Ahoj Pusa." Pozdravil ju Jim a nedokázala sa držať plánu. Povedal jej to ako provokáciu a to Rose neskutočne nahnevalo. Vidličku surovo zapichla do palacinky a varovne sa pozrela na Jima. Ten to tak nenechal a spýtal sa:


"Deje sa niečo? Myslel som si, že si si už zvykla." Povedal to sebaisto a chcel ju pri to pohladiť po tvári, ale Rose mu zadržala ruku. Vyvalene na ňu hľadel. Položil ďalšiu otázku.


"Spravil som ti niečo?" Tak opatrne sa to spýtal, až jej to nesedelo. Začala sa nahlas smiať. Keď už mala chuť plakať, tak to zadusila palacinkou. Pchala ju do úst, až kým plač neustúpil. Will bol znepokojený a natiahol ruku k Rose a Rose ruku neodtiahla.


"Aj ja s Jamesom sme ti niečo spravili?" Vyzeralo to tak, že Willovi zaplo.


"Z istej strany áno. Aj s vami si to vybavím." Zaryla sa do očí Willa a potom Jamesa. Znova prehovorila a snažila sa mať pevný hlas.


"Poďme na chodbu." Jej hlas bol naozaj pevný a nevedela ako to spravila, lebo sa cítila úplne nanič a o chvíľu čakala plač.


Išla veľmi rýchlo a chalani ledva stíhali.


Zastala až pri komore na metly, to bolo pri schodišti. Rose neovládla svoj hnev a vyprskla na Jima.


"Vieš o tom, že si pako najvyžšieho stupňa?! Ak nie, tak už vieš!" Dýchala rýchlo a zatínala päste. Svoj plač, radšej premenila na nenávisť. To bolo lepšie.


"Rose, čo sa deje?" Spýtal sa po tichu a Rose si všimla jeho oslovenia. Tak jej už dávno nepovedal.


"Zapni tých pár buniek v hlave Jim! To ti nedochádza?! Na čo by som mohla byť asi tak nahnevaná!"


Jim sa začal tváriť, že mu to dochádza, ale povedal úplne niečo iné, niečo, čo určite nezodpovedalo jeho myšlienkam a ani výrazu tváre.


"Nie, nedochádza mi to." Povedal to potichu a Rose v jeho tvári videla ospravedlnenie, ktoré Rose neprijala. Toto ju ešte viac nahnevalo.


James s Willom sa len zahanbene vrteli a pozorovali jedného a potom druhého.


"Mýlila som sa. Ty si ešte väčší pako ako Malfoy! A to je čo povedať!" Rose mala naozaj veľké nervy a potom keď začula ľadový hlas za sebou, jej hnev sa ešte znásobil.


"Gratulujem Jim, či ako sa voláš, toto sa len tak niekomu nepodarí." Povedal pobavene a priplazil sa až za chrbát Rose. Rose sa otočila a bola mu tvárou v tvár (bola menšia, ale to je detail) a zasyčala:


"Malfoy, do toho to sa nestaraj. Oznámim ti, keď sa budem chcieť s tebou hádať!" Pozrela sa mu s takou silou do očí, až videla niečo v jeho očiach, čo jej bolo neznáme. Nedokázala to rozlúštiť.


"A čo keď sa ja chcem hádať." Arogantne sa na ňu pozrel a vystrčil bradu.


"Malfoy zmizni, kým sa nenahnevám ešte viac." Povedala cez stisnuté zuby a musela mať pri tom zavreté oči, aby mu nevrazila.


"No dobre Dračica. Dnes ti to odpustím." Otočil sa a zrejme mieril na večeru. Rose predýchala prezývku Dračica a znova sa pustila na plno do hádky.


"Nerob sa, že si to nepochopil. Viem o tej stávke." Zašeptala, a samú ju bolelo, čo vyslovila.


Chalani boli ešte nervóznejší, ako predtým.


"Čo nič nehovoríš na svoju obranu Jim? Tvoj plán bol ma pobozkať, to sa to podarilo. Potom ísť so mnou na rande, toho sa nedožiješ. Neskôr so mnou chodiť, môžeš snívať a odkopnúť ma ako použitú. Si úbohý Jim." Rose si znechutene premerala Jima. Ten sa zamračil a bolo vidno, že mu je to trošku ľúto. Trošku.


"Chceš mi povedať, že sa ti nepáčim?" Spýtal sa arogantne.


"Si jeden namyslený, arogantný debil! Mňa do svojich stávok nepchaj! Nie som až taká blbá!" Rose si nebola istá poslednou vetou. Will natiahol ruku a chytil Rose za plece. Rose nevedela prečo, ale mala chuť mu ruku odtrhnúť, no snažila sa to nechať tak.


"Rose, upokoj sa." Povedal Will a pri tom mu Rose zložila ruku z ramena.


"Čo by si spravil ty, keby že Angela ťa len využila pre nejakú pochybnú stávku?" Spýtala sa potichu a jej hnev sa trošku utlmil.


Na Willa táto otázka zabrala. Od cúval k Jamesovi a na tvári sa mu zračil bolestivý výraz.


"Je to len stávka Rose. Nič viac." Jim sa k nej priblížil a tváril sa, že je to len nejaká maličkosť. Že tá stávka je nič. Len hra.


"A to ma má upokojiť Jim?" Zaťala päste.


"Pozri sa na to takto. Ten chalan povedal, že ty sa mu nezdáš ako naivka a ja som povedal, že všetky baby sú také isté. Každá sa dá obmäkčiť, len na to treba tú správnu techniku."


"Uhm. Tak že dokonca som aj pokusný králik. Skúšal si na mne nové techniky. Nechcem si ani len predstaviť, aké techniky by si na mne skúšal, keby som s tebou chodila." Rose sa mu nedokázala dívať do tých očí, ktoré jej tak ublížili.


"Tak priznávaš, že by si so mnou chodila? Keby na to došlo?" Spýtal sa zo štipkou nádeje.


"Nie. Na to by som prišla."


"Ale keby sa nič z toho neudialo, keby nebola žiadna stávka." Rose hľadela na nejaké prváčky, ktoré sa snažili preskočiť cez schodište, ktoré sa práve otočilo na druhú stranu.


"Neviem. Neviem čo by sa mohlo stať. Možností je veľa," povedala neurčito a pokračovala. "Hovor ďalej. Tak ja by som bola len pokusný králik, však? Čo si chcel ďalej? Plánoval si sa so mnou aj vyspať? Alebo by to bolo až príliš pod tvoju úroveň?" Rose si pripadala ako nejaká špinavá handra. Slzy mala na krajíčku, ale dokonale ich maskovala.


James s Willom sa tvárili, že tam nie sú.


"Nebolo by to pod moju úroveň." Rose ho prepichla očami a znova sa odvrátila.


"Najprv to bola len stávka, ale potom..."


"Neklam sám seba!" Skríkla a mala chuť sa naozaj rozplakať, no držala sa statočne.


"Prepáč Rose." Zašepkal úprimne.


"Myslíš si, že keď si sa mi ospravedlnil, tak máš prepáčené?" Rose sa začal triasť hlas.


"Nie." Jim sa pozeral do zeme.


Rose si všetkých posledný krát premerala a bežala rýchlosťou svetla do svojej izby. Tam na posteli začala neovládateľne plakať a plač sa snažila zadusiť poduškou, ktorú mala pritlačenú na tvári.



Lucy, jej mačka, k nej ladne prišla a začala priasť. Celí zvyšok dňa sa s ňou hrala. Angela sa jej pár krát spýtala, či nepotrebuje niečo, ale Rose zakaždým len zavrtela hlavou.


V noci sa zobudila a pocítila hlad. Vytiahla svoju kamennú zásobu a šla do klubovne. Bol tam ten chlapec, ktorý sa na ňu vtedy usmieval. Rose sa cítila neskutočne trápne. Mala výbuch na hlave, rozospatú tvár, pyžamo dokrkvané. Šla k svojmu obľúbenému kreslu a tam sa schúlila. Začala odtŕhať z pečiva kúsky, ktoré si pomaly vkladala do úst. Necítila ani poriadne chuť. Ako keby aj jej chuťové poháriky v noci spali.


Učil sa. Sem tam na ňu pozrel, ale nevenoval jej veľkú pozornosť a to Rose vyhovovalo. Po takom ťažkom a bolestivom dni, nemala chuť na spoločnosť, akurát možno na jej miláčika Lucy.


Snažila sa uhladiť vlasy, ale boli priveľmi nepoddajné. Ten chlapec zavrel knihu a spýtal sa Rose: "Čo tu robíš tak neskoro v noci? Zaútočil hlad?" Rose sa usmiala a odpovedala.


"Niečo také, ale necítim príliš chuť toho jedla." Rose sa zadívala na nejakú šišku a niečo ju napadlo. Nedalo jej to a spýtala sa:


"Aj ty si sa stavil?" Nevedela či pochopí.


"Och. Myslíš tie stávky o tebe?" Bol pobavený a to Rose trošku potešilo.


"Uhm." Rose sa mu pozrela do tých prekrásnych očí...


"Nie," Zasmial sa. " Ja v stávkach šťastie nemám." Zavrtel hlavou a vyzeralo to, ako keby sa práve nad niečím hlboko zamyslel.


"Som rada, že si nestavil. Aspoň niekto." Povedala trpko.


"Už sa začal hon na teba?" Spýtal sa.


"Hmm. Asi áno. Vyzerá to tak a môžem ti povedať, že sa na to vôbec neteším. Chcela by som na chvíľu odtiaľto vypadnúť, kým sa neupokoja."


"To sa asi tak ľahko nedá. Dajú ti pokoj až vtedy, keď sa z teba znova stane šedá myška." Povedal a zdalo sa, že sa trošku hanbí za tú "šedú myšku".


"Nie. Nemienim sa vrátiť k tomu pred tým. To si radšej najmem telesnú stráž."Rose sa jemne zasmiala a ten chlapec tiež. Nastalo ticho a Rose ho musela prerušiť.


"Čo sa učíš?" Ukázala prstom na knihu, ktorú držal v lone. Pousmial sa a povedal:


"Dejiny mágie, siedmy ročník." Odrecitoval. Rose si ho premerala a ani nevedela, že má tú česť sa rozprávať so siedmakom. Nevyzeral na siedmaka. Vyzeral skôr na šiestaka, na pekného šiestaka.


"Nemáš rád históriu?" Spýtala sa, no nemusela. Z jeho tváre sa dalo vyčítať, že ju priam neznáša.


"Nie, nemám ju rád." Povedal a Rose myslela, že každú chvíľu tú knihu vyhodí von oknom, alebo do ohňa. Oheň bol bližšie.


"Mne nevadí. Páčila sa mi časť o obroch. Bolo to trošku krvilačné, ale i poučné." Zase sa zasmial.


"Mne to nehovor. Ja si ani nepamätám, čo sme sa učili pred týždňom." Mal pekný úsmev. Rose mu musela opätovať úsmev.


"Ja takéto výpadky pamäte chvalabohu nemám." Zmenila názor o spoločnosti iných. K spoločnosti, ktorú práve prímala, patril tento chalan a aj Lucy.


"Ja ich mám až moc. Nevieš koľko je hodín?" Spýtal sa jej a Rose lovila v pamäti.


"No keď som sa zobudila, bolo niečo pred polnocou. Mohlo by byť dvanásť aj niečo. Z toho vyplýva nový deň. Dúfam, že bude o niečo lepší, ako včerajší." Zafučala Rose.


"Ja som si tým istý. Veď sa pekne začal nie? Hneď ráno som stretol teba." Usmial sa a Rose úsmev znova opätovala. Ten chalan sa postavil a chcel ísť už preč, ale Rose sa ho ešte narýchlo spýtala: "Zistila som, že predsa mám malé výpadky pamäte. Ako sa voláš?" Zasmial sa povedal:


"Neil." Rose prikývla.


"Prajem pekné ráno Neil."


"Aj tebe Rose." Zaprial a odišiel. Tiež sa zodvihla a išla ku schodom do dievčenských spální. Ľahla do postele a znova bola ponorená v snoch.
 


Komentáře

1 tonks tonks | Web | 27. února 2009 v 18:23 | Reagovat

ach ták a ja som si už myslela, že mám sklerózu... :D takže som si to znovu prečítala a neviem, kam mám písať koment (teraz v tom budeš mať miš-maš)... no povedzme, jim je veľmi veľký idiot a ja držím malíčky scorpiusovi ;)

ps: som veľmi rada, že sa ti páčia úlomky farebného mesiaca a kapitola bude možno budúci týždeň, keďže mám prázdniny ;)

2 FReedoM (alias Blanka) FReedoM (alias Blanka) | Web | 27. února 2009 v 19:08 | Reagovat

tonks:Hehe. Dikes a k tomu miš- maš: Ja mám v tom ešte väčší chaos :D

PS: Mne sa to strašne páči a kěď  že som k tomu nikdy nič také nečítala... Proste je to strašne pekné aj keď trocha práve smutné :) Moc sa teším :)

3 pimpinela pimpinela | Web | 4. března 2009 v 22:12 | Reagovat

:DDD. ešteže som si to teraz prečítala naraz, lebo inač by som bola asi tiež v mišmašovom klube :DDD.

4 pimpinela pimpinela | Web | 4. března 2009 v 22:12 | Reagovat

eee teda myslím naraz tie tri posledné kapitoly :DD

5 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 30. března 2009 v 14:33 | Reagovat

takže som zmenila názor :) nech je s Neilom... je strašne milý :) vyzeralo to, že sa Jim do Rose naozaj zaľúbil... a teraz neviem či je to zle alebo dobre :D ale so Scorpiusom by mohli byť kamoši ;)

ps:ako pozerám dátum, kapču už asi existuje že Tonks? idem si to dobehnúť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama