15. kapitola - Rose

17. února 2009 v 21:55 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Ups. Sorry že som tu moc toho nepridávala, ale sľubujem, že od teraz sem budú chodiť poviedočky rýchlejšie. Zase toho na mňa moc, no vyzerá to už o niečo normálnejšie. Babka sa zrejme vráti z nemocnice, matka sa zo všetkého spamätáva, ja som dočítala twilight, na učenie som sa totál vykšľala, dovolenka vybavená, veci pre ségru nakúpené - ešte pár drobností, ale nie sú poctatné (ako keby to pred tým áno hehe), jednoducho - na duši mi je lepšie :)
Hej a máte niekto twilight 5 ???Midnight sun presnejčie? Prosím napíšte do komentov a dakujem po predu :)
A teraz k poviedke. No čo povedať? Prajem len príjemné čítanie hehe. Teraz to tam bude trocha presné a možno vás pár vecí zarazí.
PS: Trochu som to pomotala, tak sa ospravedlňujem: Lia, Elizabeth, Tonks Sorry baby.





15. Kapitol: Plná hlava Jima a hnojivých bômb

Znova čakala na tom istom mieste, ako pred tým a obzerala sa okolo seba. Bola dosť nervózna a bála sa, čo spravia, aby dostali ten list späť.
Zrazu sa objavili z druhej strany chodby, odkiaľ ich nečakala.
Neboli pod neviditeľným plášťom a mali dokonca aj zažaté prútiky.
"Hej! Už po druhý krát tu na vás čakám a vy meškáte."
"Svoje karhanie si nechaj na po tom, teraz máme niečo dôležitejšie." Povedal ľadovo James, až jej pripomínal Malfoya. Rose sa zamračila a preplietla si ruky.
"No čo pusa, pripravená?" Spýtal sa kto iný, ako Jimy. On jediný jej vravel pusa.
"Koľko krát ti mám povedať, že ma nemáš volať pusa?" povedala cez stisnuté zuby Rose a pokračovala. "A neviem na čo presne mám byť pripravená, ale predpokladám, že to sa dozviem."
"Máš pravdu Rose, to sa dozvieš." Povedal Will potichu a potiahol ju do jedného zo žalárov. Spolu s nimi, šli aj Jimy a James, tí dávali pozor či ich niekto nesleduje.
Rose sa zdalo dosť ironické, že najprv chlapci vpochodovali na chodu za ňou bez toho, že by sa báli nejakého sledovania a zrazu ju potichu zaviedli do žalára a ich oči sú všade tam, kde je nejaký šum, pohyb.
Potichu zatvorili "dvere" a Jim začal hovoriť.
"Náš plán je jednoduchý pusa. Zobrali sme dva neviditeľné plášte. Jeden je otca Willa, je trošku ošúchaný, ale dobrý. Ten si dávam samozrejme ja. James s Willom si berú ten Albusov." Do reči mu vbehol Will.
"Ty budeš bez plášťa," keď uvidel obavy na tvári Rose, tak dodal. "Nemusíš sa báť. Je to v poriadku. Vysvetlím ti to. Všetci sa potrebujeme dostať nepozorovane do kancelárie ich "veľkého šéfa" okrem teba. Ty nám otvoríš a budeš sa tváriť, že si si prišla len zamaškrtiť a Jim na opačnej strane vyhodí hnojivé bomby a tie naše nové rakety, čo sme chceli odskúšať na tvojej mačke." Usmial sa šibalsky Will a Jim pokračoval na miesto neho.
"Určite vyjde aj ten ich "šéfik" a mi s Jamesom pod neviditeľným plášťom sa prešmykneme do jeho kancelárie a prehľadáme ju a prípadne použijeme kúzlo. Dobrý plán nie?" Spýtal sa nadšene Jim.
"Len aby to vyšlo. Nie som si celkom istá, či sa pôjde pozrieť na ten neporiadok ten ich "šéf" a aj keby áno, čo keby ste sa nestihli vrátiť? Čo keby sa vrátil späť a vy by ste ešte stále boli v jeho kancelárií?" Rose mala obrovské a opodstatnené pochybnosti. James konečne otvoril ústa a povedal: "Keď sa to nevydarí, tak to bude len a len na tebe. Ty ho budeš musieť z tej kancelárie nejako vylákať." Povedal James a potľapkal Rose jemne po chrbte. Will keď ZNOVA zazrel jej vyľakaný výraz, tak ZNOVA dodal: "Ale pravdaže k tomu nedôjde." Povedal to naozaj starostlivo.
"Ja to zvládnem. Nenechala by som vás v takej kaši." Pošepla Rose a snažila sa vyzerať odhodlane a pokojne a aj sa jej to darilo, no vo vnútri sa dialo úplne niečo iné.
"My to vieme pusa." Povedal Jim a chytil ju za ruku a potiahol ju von zo žalárov. Ani nevedela ako a bola pod neviditeľným plášťom spolu s Jimim a pozeral sa na ňu žiarivými očami. Zaškeril sa a jeho pery sa prisali na tie jej. Stalo sa to v stotine sekundy.
Bol to jemný bozk a nesnažil sa dostať svoj jazyk do jej úst, len sa hral z jej perami.
Pre Rose to bolo niečo pekné a pri tom hrozné. Páčilo sa jej že ju bozkáva, ale na opačnej strane to bolo zvláštne, keď že ho poznala od malička. Jemne ho od seba odtisla a vyjavene na neho hľadela. Pokrútila hlavou, šokovane sa na neho zahľadela a strhla zo seba neviditeľný plášť. Nevedela čo robiť. Všimla si, že Jim ostal pod neviditeľným plášťom a James s Willom sa už tiež skryli a asi ani nevedeli, čo sa stalo.
Rose mala chuť sa rozbehnúť preč a behať po celej škole, kým by neskolabovala, alebo aspoň kým by si neprevetrala myšlienky až tak žeby na všetko nezabudla.
Cítila sa neopísateľne divno. Zrazu jej James pri uchu pošepol až sa Rose zľakla.
"No pohni sa." Rose vždy keď bola nahnevaná, alebo prechovávala silné pocity, tak buď kráčala prirýchlo, alebo bola neuveriteľne podráždená. Tento krát si nemohla dovoliť to druhé, tak pridala to tempa.

O malú chvíľku Rose, ešte stále šokovaná tým čo sa stalo pošteklila hrušku a vkĺzla dnu a pravdaže za ňou traja chlapci, pod neviditeľnými plášťami.
Všetko bolo tak, ako malo byť.
Rose si bola aspoň v niečom istá. Všetci škriatkovia ochutnali z raňajok, tak že po raňajočkách vydávali čudesné zvuky a po "vytriezvení" si nič z predchádzajúcich dvanástich hodín nepamätali.

K Rose pribehol malí škriatok a spýtal sa: "Prajete si niečo? Škriatok vám veľmi rád niečo donesie." Povedal so širokým úsmevom škriatok v bielej, čistej utierke na riad.
"Hmm? Aha. No dám si niečo na pitie a nejaký zákusok prosím." Nevedela ani čo povedala a bezducho odcupotala k stoličke. Sadla si tam, kde aj minule a vôbec si nevšimla, že má spoločnosť.
"Ty si Rose?" Spýtal sa chlapec sediaci vedľa nej a snažil sa ju prevŕtať pohľadom. Mal hnedé nagelované vlasy a tmavé oči. Vyzeral celkom pekne, no namyslene.
Prezeral si ju ako kus tovaru.
"Uhm. Som." Odpovedala mu a zahľadela sa na neznámi objekt pred sebou. Nedokázala venovať ničomu okolo nej pozornosť.
"Vieš o tom, že sa o tebe dosť rozpráva?"
"Už áno." Rose sa na neho pozrela bez najmenšieho záujmu. Rozmýšľala kedy to vypukne, kedy Jim vyhodí tie hnojivé bomby a rakety.
"Nezaujíma ťa o čom sa rozprávame?" Spýtal sa neveriacky a tento krát ju nechcel prevŕtať pohľadom, ale rovno rozdrviť. Rose neuhla pohľadom a odpovedala: "Nie." Povedala sucho a ten chlapec zodvihol jedno obočie, no pokračoval.
"Aj tak ti to poviem. Kedy si sa o tebe vravelo ako o škaredej čudáčke, no teraz sa hovorí o peknej, tajomnej a trošku čudnej kráske." Povedal jej a čakal na jej reakciu. Rose to trošku vyviedlo z miery, ale nedalo to najavo. Nahodila kamennú tvár a spýtala sa: "A?" Pousmiala sa a to ho dosť prekvapilo.
"Pár chalanov z Chrabromilu sa stavilo, že ťa nepobozkám a ja som im povedal že áno. Že ťa pobozkám." Povedal trošku vášnivo, ale Rose si nechala kamennú tvár a aj tak nevenovala tomu pozornosť.
"O čo ste sa stavili?"
"Veď som po..." Rose ho prerušila.
"Nie, to som už počula. Čo keď prehráš?"
"Musím pozvať Myrtu zo záchodov na rande." Povedal sebavedomo a nahol sa k nej. Rose sa začala neovládateľne smiať. Počula pri svojom uchu dokonca, aj tlmený smiech Jima.
Medzi tým, škriatok na stôl doniesol "objednávku" pre Rose. Keď sa Rose upokojila, pozrela sa na jemne urazeného chlapca sediaceho vedľa nej.
"Ale to sa nestane, však?"
"Áno, máš pravdu. To sa nestane," povedala Rose trošku vášnivejšie, ako chcela. Chlapec sa k nej chcel pritisnúť perami, no Rose mu jednu strelila."Nestane sa, že by som ťa pobozkala. Nie som nejaká štetka ako napríklad Amy zo slizolinu, tá krava čo chodí s Malfoyom." Vedela, že mu nemala streliť, len že to bolo niečo ako pud sebazáchovy. Tá ruka jej ako by samovoľne vystrelila a dotkla sa (pleskla líce) líca toho chlapca.

Rose vstala od stola, zobrala jedlo a odpochodovala hlbšie do kuchyne. Chlapec sa tam ešte hodnú chvíľu spamätával a aj Rose, ale vo vedľajšej kuchyni. Bola jemne rozrušená, ale keď počula Jimyho hlas, nevedela prečo, ale bola pokojnejšia.
"Už som sa bál, že ho naozaj pobozkáš." Pošepol jej jemne do ucha, až Rose nabehli zimomriavky.
"To by som nespravila." Šepla naspäť.
"To som rád. Mám ti oznámiť, že za chvíľu ideme na to pusa. Ten chlapec mi do toho prišiel vhod. Aspoň doplatí na to, čo povedal a čo chcel spraviť."
"Dobre. Čo mám robiť ja?" pošepkala na miesto kde predpokladala, že je jeho krk.
"Ty tu budeš pekne stáť a po tej šou sa budeš tváriť prekvapene a všetku vinu hodíš na toho fagana." Už približne vedela kde stojí a tak sa za hlasom otočila a znova šepla.
"Klamanie mi moc nejde."
"Zatiaľ nemusíš robiť nič. Poviem ti keby sa zmenil plán alebo niečo podobné"
"Dobre." Povedala snažila sa vyzerať pokojne.
"Idem na to pusa, áno?" Pošepkal jej jemnučko pri uchu a ona si myslela že sa roztopí. Rose nedokázala nič povedať a tak prikývla. Až potom si uvedomila, že ju asi nevidel, no stále nedokázala prehovoriť, tak to nechala tak.
"Tak pa pusa. O chvíľu nám otvoríš."
Rose tam len stála a jedla nejaký koláč a vôbec necítila jeho chuť. Len to prehadzovala v ústach a nakoniec ťažko prehltla.
Zrazu začula len silné "BUM, BACH". Rose vedela, že to začalo a tak nahodila vystrašenú tvár, ktorú až tak nemusela hrať, lebo mala strach, ktorý sa miešal s vystrašenosťou z toho rachotu.
"Neviete čo sa tam stalo?"Spýtala sa nevinne Rose okolo idúceho škriatka, ktorý sa ponáhľal preč k pôvodcu toho hluku.
"Škriatok nevie slečna, ale ide to zistiť." A rozbehol sa preč a po ňom všetci škriatkovia. Rose opatrne priblížila a nakukla cez dvere.

Naskytol ja jej nevídaný pohľad. Okolo nej preleteli rakety a Rose sa im ledva, ledva uhla. Ucítila hrozný smrad a bola si istá že to nie je chutné jedlo, ktoré vždy ochutnávala.
Videla toho chlapca, ako stojí pri dverách a rýchlo ušiel.
"To bol on! Ten chlapec to spravil!" Skríkol jeden zo škriatkov cez hluk ukazujúc na dvere, kde zmizol chlapec.
Zrazu sa otvorili jedny z dverí a v nich stál malí škriatok, z odutou tvárou. Ten, ktorého stretli po prvý krát. Ten ich "šéf".
"Všetci sa ukojte a povedzte najvyššiemu škriatkovi čo sa stalo!" Skríkol piskľavým hlasom "šéf" a pristúpil k nemu škriatok, ktorý stál najbližšie.
Niečo mu šepkal do ucha a keď po piatich minútach skončil, pozrel sa na Rose.
"Slečna, boli by ste láskavá a povedali škriatkovi, či poznáte toho chlapca?"
"Ani moc nie. Viem že je v chrabromile."
"Aha. O čom ste sa zhovárali?"
"Hmm. Obťažoval ma. Postačí?" Rose bola nervózna, ale znova do nedávala najavo.
"Pravdaže slečna. Škriatok by sa rád s vami porozprával o samote. Škriatok a vy, môžete ísť do jeho kancelárie. Súhlasíte?" Až teraz bola naozaj nervózna a trošku zbledla a v jej prípade, keď že je bledučká, tak zozelenela.
"Je to potrebné? Nemôžeme sa porozprávať tu? Už je dávno po večierke a nechcem aby ma načapali." Povedala potichučky Rose a snažila sa upokojiť. Nahodila svoju obvyklú masku, kamennú tvár a čakala.
"Ako si slečna praje." Uklonil sa jej a rukou jej naznačil, aby si sadla ku stolu, pri východe. Okolo nej preletelo pár ohnivých gúľ a ukazovalo neslušné gestá a hovorili naozaj pestré nadávky. Rose sa trasľavo posadila na stoličku snažiac sa nevnímať neznesiteľný zápach.
Sem tam preletel okolo nej škriatok, ktorý buď naháňal rakety, alebo upratoval hnojivé bomby.
Ten "veľký šéf" sa posadil presne oproti nej a nahodil falošný úsmev a začal hovoriť úlisným piskľavým hlasom: "Slečna, je nám neuveriteľne ľúto, čo sa stalo a ešte väčšmi to, že to nemôžeme nahlásiť pani riaditeľke. Vy, študenti tu nemáte vlastne čo robiť a už vôbec nie po večierke.
Iba profesor Dumbledor vedel o tom, že to porušujete, ale pokladal to za samozrejmosť, že deti vo vašom veku robíte takéto veci. No po smrti profesora Dumbledora, nová riaditeľka nikdy neprikázala, že by ste tu nemali chodiť. Iba poznamenala." Usmial sa až tak, že mu bolo vidno zuby, ktoré mali farbu kukuričiek.
Rose prikývla ako znamenie, že rozumie.
"Tak že, tento incident sa nemal stať a MY škriatkovia, keby sme to povedali, mali by sme zbytočné problémy slečna." Chcel pokračovať, no Rose mu vbehla do reči.
"Tak že mám mlčať ako hrob. Áno?" Spýtala sa potichučky.
"Presne tak. Budeme vám vďačný, ak pomlčíte. Pravdaže, naše dvere budú pre vás vždy otvorené."
"Uhm. Môžem ísť?" Spýtala sa a už sa zodvihla zo stoličky.
"Áno slečna a buďte prosím opatrná." Posledný krát nahodil ten umelí úsmev a odcupotal preč. Pri uchu začula hlas Willa.
"A čo tak sa najprv počkať na nás? Hmm? Čo keby sme to nestihli a ty by si nám zavrela dvere pred očami?" Spýtal sa trošku vyčítavo, no vedela, že to nesmie brať vážne.
"Spoliehala som sa na vašu šikovnosť." Povedala ironicky.
"Ako to mám brať?" Spýtal sa Will.
"Tak ako si počul." Rose prešla cez dvere a ocitli sa vonku, na chodbe.
Celou cestou sa dobre bavili a strašili ju spod neviditeľných plášťov. Nakoniec im zakývala a odišla po druhej chodbe do klubovne. Pred klubovňou ju niekto chytil za ruku a pritiahol k sebe.
Bol to Jim. Pousmial sa a bez toho aby Rose namietla, tak ju po druhý krát sa tento deň pobozkal.
Najprv ho chcela odtisnúť, no potom to nechala tak a jednu ruku prevesila cez jedno plece a druhou mu chytila tie jeho dredy. Poddávala sa jeho bozkom, no nenechala ho preniknúť jazykom do jej úst.
Zatiaľ to nechcela. Odtiahla sa a zistila, že sa jemne červená. Cítila ako ju oblieva teplo, ako sa jej chveje ruka.
On sa len usmial a povedal: "Tvoje pery sú ešte chutnejšie, ako som predpokladal pusa." Naklonil sa a chcel ju znova pobozkať, ale Rose ho zastavila.
"Ja neviem Jim. Ja..." Rose vlastne nevedela čo povedať. Páčilo sa jej to, ale...
"Dobre. Zatiaľ mi to stačí pusa. Cez víkend ideš so mnou na to rande. Nezabudni." Otočil sa a prehodil si cez seba neviditeľný plášť. Rose tam len stála. Usmiala sa a bežala do svojej izby sa konečne vyspať, no nevedela či vôbec zaspí, keď mala taký akčný deň, plný Jima a ich vylomenín.
 


Komentáře

1 Lia Lia | 18. února 2009 v 20:07 | Reagovat

noo teda..ides:D.Rose..som strasne zvedava:)..pekna kapitola:)

2 Elizabeth Greenová Elizabeth Greenová | Web | 19. února 2009 v 6:31 | Reagovat

Tvůj blog je něco tak krásného!Tvůj blog je jeden z nejlepších!Mám ráda tvůj blog a nikdy tě neopustím!Máš hezký designy, a to už je co říct! :)

Blogaření je prostě nejlepší, co může existovat, a ty jsi jedna z těch nejlepších blogařek na světě!Nechápu a nenávidím ty lidi, kteří tvůj blog nenávidí, protože tvůj blog je prostě NEJ!Ti, co ti píšou špatný komentáře jsou ti, kteří ti chcou zkazit náladu a závidí ti, takže jsou OUT!

Pokud ty nepíšeš nikomu špatné komentáře, jsi blogařský anděl! :D

Pošli tento vzkaz všem sb, které máš nejvíc ráda!Pošli to i mě naspátek, protože já jsem taky tvoje esbéčko!Pokud to svým sb nepošleš, tak bude vidět, že o sb nemáš zájem a že je nenávidíš!

3 tonks tonks | Web | 25. února 2009 v 20:27 | Reagovat

konečne som sa sem po niekoľkých dňoch dostala... najprv mi blbol net, potom sa brat dožadoval počítača a nakoniec, píšeš veľmi dlhé kapitoly a bolo ich veľa... ale som tu a som rada ;)

na začiatku som sa tejto poviedky bála, rose ako čudáčka, jediná mimo chrabromilu, všetci ju ohovárajú... po prečítaní kapitolovky delicate som si rose predstavovala ako sebavedomú, trochu šialenú babu, ktorá bola za dobre s alom aj jamesom... takisto mi chvíľu trvalo, kým som sa dostala do tvojich mien všetkých jej príbuzných, bola som naučená na ogiciálnu verziu :D ale keď som to prelúskla, tak som celkom rada... páči sa mi to, na to, že len začínaš písať (?), píšeš dobre... a to s tou stávkou? uch, jima nakopať :D ale ak sa nakonci tejto poviedky, nedá dokopy so scorpiusom, tak si ma neželaj, lebo to je párik ako vyšítý a už teraz sa tam niečo rysuje...

dúfam, že si môžem dovoliť kritiku (ak nie, tak niekoľko nasledujúcich riadkov nečítaj, nemyslím to zle, chcem ti len pomôcť...). dosť zmätene pôsobí v každej vete to "rose"... vieme, koho príbeh rozprávaš, takže stačí ak budeš proste osobu vynechávať, my si domyslíme ;) v niektorých okamihoch som sa strácala v texte a v myšlienkach a bolo tam zopár chýb (či už v hp názvoch, alebo gramatických)... ak však beriem tú myšlienkovú časť, tá sa mi páčila, takže len tak ďalej :) ja si počkám na ďalšiu kapitolu ;)

ps:  ďakujem za komentáriky a prepáč, že som nekomentovala každú kapitolu, ale chcela som sa dostať na koniec skôr než pridáš ďalšiu skupinu kapitol ;)

4 FReedoM (alias Blanka) FReedoM (alias Blanka) | Web | 27. února 2009 v 17:25 | Reagovat

Dakujem za rady a budem sa to snažiť napraviť. Dikes :)

5 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | 28. března 2009 v 21:24 | Reagovat

Tonks má pravdu, moja píšeš veľmi dlhé kapitoly... normálne mi to nevadí(práve naopak) , ale teraz sa ponáhľam (však vieš návšteva u Kristie :D) tak budem stručnejšia ako baby predo mnou.... Ach moja ako to že píšeš také úžasné kapitolky? Dáš mi na to recept? :D Aj ja som našla zopár gramatikých chýb, ale pokiaľ viem o koho ide mi to nevadí. To Rose je trochu častejšie ako by malo byť, takže moja jednu dve uber :D No dúfam že si pochopila význam komentu, snažím sa povedať:skvelá kapitolka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama