9. kapitola - Rose

15. ledna 2009 v 21:26 | FReedoM |  Poviedka - ROSE

Viem, táto kapitola je nehorázne krátka a o ničom, ale tá ďalšia bude zaujímavejšia. Teda čo si pamätám. Prajem pekné čítanie a nechajte mi nejaké komentíky prosím.


Pokúšala som sa nakresliť postavy z príbehu. Na ľavo je Rose (pochopili že?), úplne vpravo je s čiernymi vlasmi James, potom Will a nad ním Jim. Ďalej tam je Malfoy (to blonďavé) a tá baba... To ešte uvidíte .

9. Kapitola

Rose pomaly vstala z postele. Lili ešte spala a tak sa Rose prezliekla do čiernych kraťasov a do obyčajného, voľného, šedého trička. Dala si staré číny a zamkla sa v kúpeľni. Pre istotu.
Rozhodla sa že si dá sprchu. Obliekla sa a do zrkadla sa radšej nepozerala. Očesala sa a svoje vlasy si znova uviazala do drdola.
Jej vlasy vyzerali ako v klietke. Vlasy Rose boli stvorené na to, aby dýchali šťastie, vášeň, lásku, slobodu a nie opak.
Zišla dolu a tam na ňu čakala celá rodinka. Bola tam jej mama, otec s Potterovcami. Ďalej strýko Bill s rodinkou, ďalší strýko a ďalší a ďalší. A medzi nimi aj George s manželkou Bekkou.
"Čau." Pozdravila všetkých a nahodila umelý úsmev. Vôbec nemala chuť sa usmievať, ale musela sa ako si premôcť.
Všetci ju odzdravili ako na povel.
"Lili a ostatný ešte spia?" Spýtal sa Harry, ktorý popíjal kávu.
"Lili určite a ostatný to ti povedať neviem." Rose si sadla za stôl k sesternici menom Moira.
Pred ňou už boli raňajky. Teplá káva s chlebíčkami. Rose bola hrozne hladná a tak vypila teplú kávu a zjedla štyri chlebíky.
Okolo nej prebiehal nejaký rozhovor o ministerstve. Moc ho nevnímala, lebo sa rozprávala so svojou sesternicou. Mala sedemnásť a bola krásna. Nie ako ona.
"Och, a čo učenie? Naposledy keď sme sa stretli, tak si sa so mnou skoro ani nerozprávala, lebo si bola zaneprázdnená učením, "karhala ju." Ešte stále sa tak biflíš?"Moira sa na ňu usmiala tým najkrásnejším úsmevom aký videla.
"No, už ani nie. Už na to skoro úplne kašlem." Zaklamala nahnevane Rose, no nahodila kamennú tvár, doplňujúc umelým, ale chladným úsmevom. Rose ju nemohla počúvať, tak si niečo trošičku vymyslela. Aj keď to nebolo až také klamstvo.
"Prepáč, ale idem sa ešte pobaliť. Včera som nemala čas vieš musela som..." chcela povedať musela som sa učiť, no to radšej vynechala. "Musela som ísť pomáhať." usmiala sa a odpochodovala hore do svojej izby.
Lili už sedela na svojej posteli a zívala.
"Už sú tu?" Spýtala sa ešte v polospánku Lili.
"Ach, čo? Uhm. Už sú tu." Rose si pomaly začala skladať veci do svojho veľkého batohu. Poväčšine jej veci mali farbu, šedú, čiernu, tmavo zelenú, tmavo modrú.
Niektoré veci mala pobalené a to vďaka svojej babičke, tak nemala také problémy s hľadaním vecí.
Celý ten deň, ani nevedela ako prežila. Zabudla si objednať vlastnú metlu a chcela si kúpiť jednu knihu, ako doplnkové čítanie. Od rodiny dostala dosť peňazí aby si kúpila aspoň knihu a niečo k nej. No ona chcela spojiť všetky peniaze čo mala našetrené a kúpiť si metlu a aj knihu.
Zavrela sa v komore na metly a robila si domácu úlohu s čarovania.
Bolo to jediné miesto, kde mala pokoj.
Znova niekto preletel okolo komory. Určite to boli dvojičky Matt a Liam. Mali šesť rokov a nevidela veselšie deti ako sú oni. No ona ich nazývala miny diablíci. Pekelne jej liezli na nervy.
Táto komora bola vonku pri garáži, tak teda bola na opačnej strane, ako jej rodina.
Celá jej família bola vonku a práve obedovali babičkine chutné jedlo. Ona nemala chuť do jedla a to hlavne pre to, aby sa nevidela s jej "milou" sesternicou a ostatnými.
Nemala moc rada stretávky ich "malej" rodinky. Všetci ju len vyrušujú z každodenného rytmu života. Tak povediac, ona už nemá ten jej každodenný rytmus. Bratranci jej ho narušili a vlastne všetci v Rokforte. Sú k nej o niečo... Lepší? Nie. Len ju viac ignorujú a to je len a len dobre.
"Neviete kde je Rose?" Spýtala sa Lili pred komorou tých dvoch diablov.
Rose dokončila úlohu, zobrala si veci a v prvom rade sa otriasla od pavúkov. No proste zamierila prútikom na dvere a tie sa s rachotom otvorili.
Lili na ňu vyšokovane pozerala, ale Rose bola taká napálená na jej rodinku že radšej nič nehovorila a na nikoho sa radšej nepozerala aby nevybuchla.
Jednoducho vystrelila ako šíp do jej a Lilinej provizórnej izby.
Ďalšie prekvapko. Na jej posteli sa bozkával James s jej vlastnou sesternicou Jess. Chodí na tú istú školu a do tej istej fakulty, ako James a ostatný.
Ako vedela má pätnásť rokov.
"Ahoj. Nenechajte sa rušiť prišla som si odložiť veci. A iba tak mimochodom, dnes je toto ešte moja izba." Rose sa nechcelo čakať, kým sa odpracú, tak ustúpila (čo sa často nestávalo) a išla ona. Rose sa snažila nájsť aspoň jedno tiché miesto v dome.
Znova to isté nikde pokoj. Čo som komu spravila? !
spýtala sa sama seba Rose, aj keď vedela, že žiadna odpoveď sa nevráti.
Ešte jedno miesto ju napadlo.
Povala. A ona sa pchala do komory na metly.
Rose po ceste stretla ďalšie sesternice a bratrancov. Nestačilo by mi, že ich budem vidieť na Vianoce? spýtala smutne sama seba Rose.
Na povale zaliezla do kúta do starej pohovky, ktorá sa už ani nepodobala na pohovku. Bola celá zaprášená, tak že z červenej už bola ružová. Sadla si na miesto, kde bola najmenej roztrhaná. Kašľala na to, že bude celá šedá od prachu. Šedá som už dosť. Šedá myš,
povedala si znechutene Rose.
Trochu sa začala hrabať v tých starých veciach. A čo nenájde? Fotoalbumy jej rodičov, strýkov a tiet. Boli to krásne fotografie.
Jej mama nie je nejaká úžasná, no na niektorých fotkách bola
krásna.
Tam hore, na povale, presedela celí deň. Akurát čo išla na toaletu a najesť sa.
"Kde je tá Rose. Hľadám ju po celom dome. Za chvíľu odchádzame a jej nie je. Že by si začala rozumieť z ostatnými z rodinky na toľko, že sa pustila s nimi do reči? Ktovie či sa niekam nezatúlala s nejakým nápadníkom." Ozvalo sa pred ňou na povale.
"No to netuším. Poďme ju nájsť a spýtajme sa." Povedala s úsmevom na perách. Pozerala sa do očí Willa. Bola rada, že vidí nejakú živú osobu, no nechcela si to priznať. Samota je pekná, ale nie vždy.
"No dobre sesternička. Vysadni si s tej... No vysadni si s tej veci nech ťa oprášim." Will nahodil grimasu starostlivého otca. Rose sa musela zasmiať. Vstala a Will ju zozadu oprašoval. Rose mala čo robiť s jej rukávmi.
"Takže už ideme?" Rose si oprášila kraťasy a pozerala sa mu do jeho anjelských očí zo zábleskom čerta.
"O hodinku." nevinne sa na ňu usmial.
"Hmm. O hodinku. A to si ma musel prísť otravovať hodinu pred?" Rose nebola nahnevaná a nebrala to ako otravovanie, ale musela mu niečo také povedať. To bolo niečo ako keď niekto na vás útočí a vy sa inštinktívne bránite.
"No, prepáč." povedal ľahostajne.
"No a teraz sa idem prezliecť. I keď to tvoje oprašovanie bolo účinné na masáš môjho chrbta, ale nie na oblečenie." Rose sa na neho pozrela a keď videla jeho tvár vybuchla smiechom a bežala spolu s ním dolu. A pravdaže ju naháňal a navzájom sa doberali.
Prezliekla sa do dlhých riflí a do čierneho trička z nejakým zeleným nápisom. Topánky si nechala. A ako vždy vlasy musela mať v gumičke a tak si spravila zapletaný drdol.
Bol koniec leta. Už nebolo až tak horúco, ba dokonca by povedala že zimšie, ako minulý rok.
Strašne zbožňovala jeseň a nemohla sa jej dočkať. I keď zimu mala ešte radšej...
Vyšla von a len sa tak túlala po ich záhradách a aj po cudzích, no to si neuvedomila.
O hodinu sa rozlúčila zo starým otcom i starou mamou.
Stála pred autom aj s batohom a Lucy ktorá bola v klietke. O minútku tam stáli už všetky decká a nakoniec sa nejako
podelili nasadajúc do auta.
Keď že išli s ujom Charleim, tak tam boli veľmi rýchlo. Mal rád rýchlu jazdu autom. Najprv mu že vraj ani nechceli dať vodičský preukaz, ale použil kúzlo pomätenia.
Vysadli a nenápadne sa prehupli cez bariéru na nástupišti deväť a trištvrte. Bolo tam dosť ľudí aj keď prišli skôr. Rose si chcela obsadiť to najlepšie miesto pri okne, tak aby na nich dobre videla, tak že sa rozbehla za mamou, aby sa rozlúčila.
"Ahoj, mami. Ja už idem. Chcem mať dobré miesto. Ahoj." Rose pevne objala svoju mamu.
"No dobre zlatíčko. Maj sa krásne a uč sa poriadne." usmiala sa na svoju dcéru a pustila ju zo svojho silného a pri tom jemného zovretia.
Potom išla za svojím otcom.
"Čau tati. Budeš mi chýbať." Vtisla mu bozk na horúce líce.
Narýchlo sa rozlúčila z ostatnými a pobrala sa hľadať najlepšie kupé. Batoh mala prehodený cez plece a v ruke držala klietku s mačkou Lucy.
Zrazu niekto do nej zozadu plnou silou buchol. Mala šťastie že nespadla. Udržala svoj batoh ktorý sa jej zošmykol z pleca a teraz ho držala v ruke. Jej mačka zaprskala v klietke.
Rose sa obzrela.
"Oh, čo si myslíš o sebe. Dávaj po-zor." Pred ňou stál vyškerený Malfoy s prekríženými rukami.
"Oh, prepáč! Prepáč! Nechcel som!" začal napodobňovať dievčenský hlas a metal rukami. Všetci na okolo sa začali smiať a pravdaže všetci naokolo boli slizolinčania.
"Malfoy nesnaž sa prejavovať city, keď žiadne nemáš. Je to trápne." Rose to naozaj pripadalo vrcholne trápne. Chcela sa otočiť a ísť, lebo nemala čas sa s ním zahadzovať keď zrazu: "Ja nemám city?! Ja?! To hovorí tá pravá. Ty nemáš ani city a vlastne nemala by si ich ani ako použiť. Vlastne nemáš na KOHO. Žiadny chalan by sa na teba ani len nepozrel ŠPATA." A pri tom si zakryl oči. Rose si všimla, že veľa chlapcov buď sklopilo zrak alebo sa radšej pozrelo niekam inam.
Toto ju bolelo. A veľmi. Trochu sa jej triasol hlas, ale snažila sa ho ovládnuť až sa tak stalo.
"Nič iné nedokážeš?!" no ďalej to už nedokázala. Začal sa jej neovládateľne triasť. Viac ako predtým. "Nič iné len urážať?! Si úbohý Malfoy." Rose zobrala veci a rýchlo vošla do prázdneho kupé. Starostlivo zavrela kupé a zamkla. Tam potichučky plakala.
Chcela byť sama. Úplne sama. Po chvíli sa z nej ozvalo.
Veď ty uvidíš. Veď uvidíš keď sa stretneme ako mi budeš hovoriť potom? v jej tmavých, hnedých očiach, bolo vidno obrovskú nenávisť k tomu peknému chlapcovi. Utrela si oči a cez zaťaté zuby hnevom, povedala: "Už nikdy nebudem plakať kvôli tebe Scorpius Malfoy!"
Cesta jej ubehala neuveriteľne rýchlo. Rýchlejšie, ako keď išla na nástupište deväť a trištvrte. A to bol obrovský rozdiel.
Ešte ani nezastali a Rose stála pred dverami vlaku. Tešila sa na to, ako pôjde do svojej izby a... A tam. Tešila sa, ale cítila trochu aj strach.
Vlak silno zahučal a to bol pre Rose signál pomsty.
Pevne sa držala úchytky ktorá bola pri dverách.
Keď zastali Rose poriadne chytila klietku mačky a vyšla von ako prvá.(Skôr si to myslela. Will, Jimy, James skákali za jazdy. Nie pre to že by chceli ale nemali inú možnosť ako utiecť pred desiatimi nahnevanými dievčatami, ktoré sa hnali z oboch strán.)
Rose rýchlim krokom nastúpila do voza poháňané ničím a čakala kým si niekto prisadne a pôjdu konečne do hradu menom Rokford.
V živote sa tak strašne netešila z toho, že ide do Rokfortu ako teraz. Možno až v ten raz, keď tam šla po prvý krát.
K nej si prisadli nejaký chlapci a jedno dievča. Nepoznala ich
moc.
Nič nehovorila len sa pozerala na cestu a rozmýšľala.
Keď Rose vystúpila za sebou počula chlapčenské hlasy.
Nastražila uši a počúvala.
"V živote nie. Veď sa pozri ako vyzerá. Síce postavu má dobrú, ale... No proste nie!" povedal s odporom jeden z chlapcov. Bol to jeden čo sedel oproti Rose vo voze. Rose sa iba pousmiala. Vedela že hovoria o nej.
"A viete čo som počul o nej?" Oznámil ďalší.
"Čo. Že je čudáčka? To už vedia všetci a dobre dávno." Odvetil ľahostajne ďalší.
"Ale nie to. Ale niečo úplne nové. Viete že dnes vo vlaku revala?" pozrel sa na ostatných dychtivo. "Pohádala sa s Scorpiusom Malfoyom. Však si pamätáte, ako to dopadlo minule. V tej bitke vyhrala ona, no teraz nevyhral nikto." Celý zvyšok cesty im začal všetko dopodrobna hovoriť. A niektoré veci si aj vymyslel, ale Rose sa nad tým iba usmievala. "Fakt hovorím pravdu. To bolo niečo. No to minule bolo o dosť lepšie."
Rose to už nevydržala. Rose sa otočila pred Dubovými dverami a bola tesne pred nimi.
"Bol by si taký láskavý a nepreberal to? Vieš, už ma ste ba fakt bolí hlava." povedala Rose a bola v šoku čo práve spravila. No nebola sama kto bol v šoku. Tí chlapci sa ani nepohli, len na ňu omráčene hľadeli.
Rose suverénne prešla do Veľkej Siene Slávy a hrdo si sadla za Bystrohlavský stôl.
McGonagalová
pätnásť minút hovorila len o tom, že sa majú pripraviť na skúšky a že všetko bude po starom. Dokopy nič nové.
Keď riaditeľka dokončila ten dlhý príhovor, všetci začali jesť. Rose sa najedla do sýtosti a išla do klubovne. Sadla si na jej najobľúbenejšie miesto a tam si vychutnávala pokoj, ktorý tak súrne potrebovala.
"Ahoj Rose. Erik ti odkazuje, že metlobalový tréning bude zajtra o takom čase, na akom sme sa minule dohodli, súhlasíš?" Spýtala sa vysmiata Alex.
"Jasne. Prídem a veľmi rada." Rose radostne prikývla a jej nálada sa zodvihla, až mala náladu predsa na nejakú spoločnosť.
" A ako sa máš?" Spýtala sa Rose Alex. Rozprávali sa dlho do noci, až kým neboli také unavené a nepobrali sa do dievčenských spální. Rose si nastavila začarovaný budík a spala.
 


Komentáře

1 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 16. ledna 2009 v 18:36 | Reagovat

Rose je v bystrohlave? waw waw a ešte raz waw! čumím s pusou na klávesnici... skvelé Blanka :) ten obrázok si kreslila na pc? je fakt dobrý!

2 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 16. ledna 2009 v 18:36 | Reagovat

a super desing!

3 FReedoM (alias Blanka) FReedoM (alias Blanka) | Web | 16. ledna 2009 v 18:40 | Reagovat

Dikes moja :). Hej kreslila som moja líštička hihi...

4 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 16. ledna 2009 v 18:55 | Reagovat

ideš teraz do čajovne?

5 Lia Lia | 16. ledna 2009 v 23:43 | Reagovat

noooooo?.a na co sa tak tesila?..ja som myslela..ze konecne..sa troska uvedomi.a zmeni sa..ved to je chore!!..a tie narazky stale..na tie vlasy:D:...no uz by to mohla zmenit..:D

6 Lostt Lostt | Web | 17. ledna 2009 v 9:19 | Reagovat

Pekna kapitola, vlastne som ich precitala viac naraz a vsetky su moc pekne... Pamatam si na prvu poviedku co si mi poslala, ako v nej neboli ziadne ciarky, par velkych pismen... Moja, fakt krasny pokrok:) A obrazky su tiez moc krasne, si sikulka:-)

7 FReedoM (alias Blanka) FReedoM (alias Blanka) | Web | 18. ledna 2009 v 11:08 | Reagovat

Kujééém Lostt. A dikes že si bola trpezlivá :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama