6. kapitola - Rose

1. ledna 2009 v 17:29 | FReedoM |  Poviedka - ROSE


pridávam ďalšiu kapitolu a potešil by ma nejaký komentár





6. Kapitola: Návšetava



Och, moja hlava,
pomyslela si Rose. Nechcelo sa jej otvoriť oči, ale musí vedieť kde je a čo sa robí. Pootvorila oči a videla že je vo svojej posteli. Ešte že nie je mŕtva alebo niečo podobné. Dnes je štvrtok a zajtra má metlobalový tréning.

"Kto vie koľko je hodín?" spýtala sa Rose nahlas.

Pozrela sa vedľa seba, ale Angelina posteľ bola prázdna a aj ostatné dievčatá tam neboli. Pomaly vstala z postele a zatočila sa jej hlava, ale snažila sa to ignorovať. Prezliekla sa, vlasy si dala do konského drdola a išla do klubovne. Aj tá bola prázdna. Už nečakala a bežala po mramorovom schodisku do Veľkej Siene Slávy. Všade boli kvapky krvi. Bolo to nepríjemné.

Všetci žiaci a profesori sedeli vo Veľkej Siene Slávy.

Nikto si ju skoro nevšimol a tak zamierila k bystohlavskému stolu. Nebola tam Angela. Ale boli tam dievčatá z ich izby, tak si sadla medzi ne.

"Čau te. Kde je Angela?"

"Och ahoj, už si hore? Angela je v nemocničnom krídle v Rokforte. Ale nie je jej nič vážne, neboj. Prepáč že sme ťa tam nechali, ale bola si silno omráčená a tak sme ťa nechali spať. Najskôr sme ťa chceli odviesť do nemocničného krídla, ale to bolo plné." Povedala Elizabeth. Nie je to práve kráska, ale je veľmi fajn.

Bol obed. To si všimla. Otočila sa na chrabromilský stôl a videla že tam nie je Jimy, Will a ani James. Vstala a išla k Chrabromilskému stolu. Uvidela Huga.



"Kam ideš?" Spýtala sa Elizabeth za ňou, ale Rose ju nepočúvala.

"Kde sú chalani?" Spýtala sa Rose rázne svojho mladšieho brata.

"Ja neviem. A čo si taká nahnevaná. Viem iba že Jimy je v nemocničnom krídle." Povedal urazene Hugo.


Rose sa rozbehla do nemocničného krídla a bolo jej jedno, čo sa teraz deje v Rokforte. Či ho zatvoria.

A bolo to dosť pravdepodobné, keď že do Rokfortu vnikli smrtožrúti. Bude z toho škandál.

Rozmýšľala, čo sa dialo keď bola omráčená. A bude lepšie keď sa na tie to veci spýta radšej ich. Baby sú v týchto veciach príšerne precitlivené.

Vtrhla dnu a obzerala sa kde sú. Bolo tam naozaj veľa ľudí. Sestrička si ju ani nevšimla, lebo mala toľko práce.

Odľahlo jej. Na samom konci zbadala Jima s chalanmi. Rýchlo prešla za nimi, cez celú nemocničnú izbu..

"Ahojte. Už som sa bála čo je s vami."

"Ahoj. To skôr mi. Nie že by sme my chlapci nechceli navštíviť dievčenské spálne. Iba tak mimochodom, nejeden raz sme sa o to pokúšali," uškrnul sa James a hovoril veľmi vážne. "ale chlapci nemôžu ísť to dievčenských spálni a už vôbec nie do klubovne inej fakulty."

"A čo sa tu vlastne dialo. Nič si nepamätám."

"Veľmi dlhý príbeh. Dnes večer o tom budú hovoriť. Myslím pri večeri." Povedal Will a sedel na Jimovej posteli.

"V noci sme sa zobudili na hrozný buchot. Nechápali sme čo sa deje a ani sme sa neprezliekali a pobudili sme polovicu deciek a išli sme dolu do našej klubovne. Prišli aj dievčatá a tak sme sa rozdelili. Po desiatich." povedal James a začal Will.

"Boli sme tri skupiny. Jedna skupina išla dolu do Veľkej Siene Slávy za tým profesorom, druhá išla von pomôcť Hagridovy a ostatným a naša skupina išla najprv do astronomickej veže triafať tých debilov z vrchu. No boli sme privysoko, i keď sme mali pár pekných traf a i oni,
ale..." pridal sa Will, ale prerušil ho ofáčovaný Jimy.

"Proste sme zbehli dolu a išli sme vás, bystrohlavčanou zobudiť a tak sme zaklopali na stenu. Otvorila nám nejaká malá prváčka a povedala, že všetci sú už hore a ty s ostatnými, si išla profesorom na pomoc. Tak sme teda bežali dolu za vami a tú jednu časť si hádam pamätáš." dopovedal Jimy a rozbaľoval cukríky. Rose moc neprekvapilo to, že vedia kde majú klubovňu. Zistila, že oni viac menej vedia všetko, to znamená, hlavne to, čo by nemali vedieť.

"No a teraz začnem ja." povedala Rose a začala im hovoriť o Malfoyovi a jeho deduškovi.

"Vždy som si myslel že je sviňa. Ona aj jeho celá rodina." Will bol zamračený a pozeral sa von oknom.

"To nejde len o to, ale ostatný smrtožrúti pozerali na neho ako na svojho vládcu." povedala Rose a pokračovala ďalej a pri tom sa pozerala na Jamesa.

"Pamätáš ako nám Harry opisoval Voldemorta, James? Ako nám opisoval, čo ho všetkého boli schopný spraviť pre neho jeho prívrženci?


Tak podobne sa správali ostatný k Luciusovi. Nie až tak oddane, ale podobne." Rose mala nenávisť v očiach. Bola to nenávisť k Malfoyovcom, hlavne ku Scorpiusovi.

No v čas sa spamätala a spýtala sa ďalšiu otázku. "No a čo sa stalo potom ako som bola omráčená?" Rose bola hrozne nedočkavá. Chcela vedieť každučký detail.

"No potom sa toho moc neudialo." povedal Jimy a naprával si obväzy na hlave.

"Hmm... Má pravdu až na to, ako si sa krásne vysypal z Veľkej Siene cez okno." povedal James nenútene a vyzeral ako by sa vôbec nič nestalo. "No vieš, keď ťa trafil ten... no proste nemenovaná osoba, tak sme sa všetci traja do neho pustili. Ale pravdaže, najprv sme ťa odvliekli do bezpečia. On už nebol až taký rýchli a nestíhal sa uhýbať nám trom. Jimy ho krásne trafil do tváre pŕhliacim kúzlom. Chceli sme pokračovať, len že vzadu práve s veľkým buchotom sa otvorili dubové dvere a boli totálne zničené. Prišli aurori z ministerstva a ostatný. " James napodobnil rukami ohromný výbuch.

"Všetci sme sa pravdaže otočili a on využil šancu a Jima na odplatu vyhodil do vzduchu." povedal Will a znova pokračoval. "No a smrtožrúti usúdili že máme prevahu a utiekli. Traja zomreli, ale ostatný ušli." nastala dosť dlhá odmlka a všetci vyzerali zamyslene. Rose rozmýšľala nad Luciusom. Nedokázala prestať nad tým rozmýšľať a chcela sa na to opýtať Scorpiusa, ale pochybovala, že by jej odpovedal.

"Bol to zaujímavý pocit letieť vzduchom. Hlavne cez sklo." povedal Jimy zamyslene a všetci sa rozosmiali.

Rose s chlapcami ešte pozdravili pár kamošov medzi ktorými bola aj Angela v nemocničnom krídle a išli na oneskorený obed.

Potom chalani išli na ďalšiu hodinu a Rose tiež. Keď prišla z elixírov, zobrala si knihu o starých runách a bežala do knižnice si niečo overiť.

Knižnica bola obrovská. Na samom konci bolo zakázané oddelenie. Ona tam nikdy nebola a ani ju to tam nelákalo.

Ona si sadla do kresla, aj s knihou čo našla v knižnici a snažila sa do seba niečo natlačiť.

Dnes tu nebolo moc deciek, no ani nie o minútu prišla profesorka McGonagalová s profesorom čarovania. Boli hneď o radu pred ňou a nikto si ju ani nevšimol. Ona sa viac stiahla do kresla a snažila sa nepočúvať.

No nešlo to a ona bola dosť zvedavá. Sedela nehybne a robila sa že číta.


Hádam si ma nevšimnú, pomyslela si Rose a bála sa.

Rose nastražila uši a počúvala.

"No, neviem to na isto pani riaditeľka." povedal profesor ustráchane.

"Och, ešte toto nám chýbalo. Toto kúzlo naposledy obnovoval Albus Dumbledor. Je veľmi zložité." Pani McGonagalová hovorila strašne potichu a ledva ju bolo počuť. Rose moc nechápala o čom je tento rozhovor, ale vedela že je veľmi dôležitý.

"Petty z knižnice možno nájde tú knihu. Idem sa jej spýtať." Pani profesorka McGonagalová odcupkala k pani, čo pracuje v tejto knižnici.

Profesor tam nečinne stál a napokon sa aj on pohol preč.

Rose si zobrala veci a išla. No nebola ani vo dverách a za ňou počula ten známi smiech.

Otočila sa a videla Malfoya. Bol opretý o rad kníh a za ním stáli jeho kumpáni ako vždy. On ju zbadal a iba sa na ňu znechutene pozrel a ona to opätovala.

Rose išla do klubovne a mala práve voľnú hodinu a tak si zobrala knihu s knižnice a snažila sa naučiť dve, tri strany, ktoré by sa jej mohli zísť na VČÚ skúškach. Bola dosť unavená a ešte stále ju bolela hlava.

Otvorila knihu a asi pol hodinu čítala nezmyselné slová.

"Prvé toto písmo sa našlo neďaleko...Hmm..." nemohla sa vôbec sústrediť. Stále rozmýšľala nad tým o čom sa rozprávali v knižnici a aj o tom, ako videla Mlafoyovcov.

Lucy jej spokojne priadla na kolenách a pri tom Lucy pracovala aj ako radiátor.

Rose
nechala učenie tak a išla na poslednú hodinu. Boli to Starostlivosť o zázračné tvory.

Išla o päť minút skôr. Prešla cez dubové dvere von. Bolo celkom teplo a vychutnávala si pekné počasie.


Keď prechádzali okolo nej decká, videla ako si niečo šepkajú. Áno. Skoro všetci si o nej mysleli že je čudáčka.


Išla dolu strmím svahom k Hagridovej chatrči. Tam sa učievali.

Nik tam ešte nebol a to preto, lebo väčšina chodieva na hodinu až po zvonení.

Posadila sa na Hagridové schody a čítala si niečo.

Starostlivosti o Zázračné Tvory majú zo Slizolinom. Nemala ich rada a keď si spomenula že tam bude aj Scorpius, tak ju znova začala neznesiteľne bolieť hlava.

Rose napadlo, že by nebolo zlé napísať jej rodičom, o tom, čo sa stalo tu. Vedela že oni o tom už určite vedia, ale bude lepšie keď to budú vidieť aj z inej perspektívy.


Hagrid im ukazoval červienkoplazy. Niečo skrížené. Malfoy mal znova nejaké pripomienky, k nej a k Hagridovy. No ona to ignorovala.

Hneď po skončení si sadla opäť na schody a načmárala list rodičom. Napísala nejaké tie drísty o tom, že sú v poriadku a tak. Rýchlo sa rozbehla do soviarne.

No okrem nej a sov, tam bol aj Malfoy. Práve pripevňoval list na nohu jednej sovy plamienky. Ak vedela, tak on má vlastnú sovu a nie je to plamienka.

Nechcela sa do toho motať. Nepovedala ani slovo, zobrala sovu a pripevňovala list na nohu..

Malfoy si ju všimol a pozrel sa na ňu.

"Óóó, naša ryšavka. Komu posielaš zaľúbený list? Že by nejakému pošahanému humusákovy? Jedine na takého máš." Malfoy vypustil svoju sovu a tá vzlietla do jesenného vetríka.

"Dnes som naozaj nemala chuť sa s tebou naťahovať, ale ak inak nedáš." Rose hovorila čistú pravdu. Vôbec sa s ním nechcela naťahovať. "Toto nie je žiaden zaľúbený list, ale tebe to vysvetľovať nebudem, lebo tvoj mozog by to tak, či tak nepochopil. A jediný kto si zaslúži pomenovanie humusák si tu ty." Rose tiež vypustila sovu a rýchlo zdrhla zo soviarne kým Malfoy nepovie ďalšiu urážku.

Neskoro. Za sebou počula nepekné slová.

"Si len obyčajná špata. A nie som jediný kto si to myslí."

Rose vykročil naspäť hore a postavila sa oproti nemu v útočnom postoji.

"Ja sa nestarám do tvojej čudáckej rodinky a teba, tak ty sa nestaraj do mojej rodiny a mňa. Ja sa nepýtam, prečo ti tvoj deduško dal facku a nepýtam sa, prečo si si odpľul vedľa jeho nohy." Rose sa žiarivo usmiala a Malfoy tam len zarazene pozeral pred seba.

Rose sa chcela otočiť a odísť, ale Malfoy ju chytil za predlaktie a surovo ňou zatriasol a spýtal sa: "Čo si počula?!" Mal ľadový hlas a drsný výraz na tvári.

"Pusti ma!" Povedala cez zaťaté zuby.

"A ty mi povedz čo si počula!" Nedal sa.

"Pre tvoju informáciu som bola priveľmi ďaleko, aby som váš "priateľský rozhovor" počula! A pusti ma!" Povedala nahnevane Rose a snažila sa mu neuhnúť pohľadom. Zbadal sa, že ju drží prisilno a tak ju rýchlo pustil a nasucho prehltol.

"Naozaj mi vravíš pravdu?" Povedal pokojnejšie a prevŕtaval jej oči.

"Čo sa také stalo, keď sa tak bojíš, aby som nepočula váš rozhovor. Neposielal si náhodou sovu deduškovi? Hmm?" Malfoy mal stisnuté pery i peste. Rose to zrazu došlo.

"Ja som ale hlúpa!" pleskla sa jemne po hlave. "Ty si práve poslal list niekomu... komu... to je jedno, ale v obsahu listu, bol rozhovor profesorov v knižnici však? Pre to si tam len tak postával a smial si sa. Bol si tam a načúval si!" Rose nemohla tomu uveriť. Pokývala hlavou a začala cúvať k východu s pripraveným prútikom.

"Nebuď smiešna. Robíš nejakú záhadu storočia, pri merlinovej brade!" Povedal s kamennou tvárou Malfoy a nevyzeral, že by neveril Rose. Skôr to vyzeralo že Rose trafila.

"TY nebuď smiešny. Dáva to zmysel a ty veľmi dobre vieš, že som povedala pravdu."

"Nepochopila by si to." Pokrútil hlavou a nahnevane sa zahľadel von oknom.

"Tak mám pravdu?" Spýtala sa víťazoslávne a usmiala sa.

"Daj mi pokoj, ty špata. No, chuderka, bež preč a choď to všetko vykecať! No choď!" Zvrieskol na Rose a ona sa na neho len dívala.

"Ja sa do tvojich vecí nestarám, nie ako ty. Nie som podrazák a ani nič podobné Malfoy." Rose na neho znechutene pozrela a bežala preč.

Nebolo jej príjemné to čo počula. Má pravdu, som špata, ale múdra špata, pomyslela si Rose a v hĺbke duše by bola radšej krásna a tupá.

Rose hneď išla do klubovne, ktorá bola skoro prázdna a Rose zabudla že je práve večera. Tak znova sa vrátila a išla na večeru.

Angela sa s ňou snažila rozprávať, ale ona ju nevnímala. Nakoniec to Angela vzdala a išla do klubovne.

Rose moc nechutilo, tak pár vecí do seba nahádzala a išla rovno do dievčenských spální, kde už boli dievčatá a tie sa s ňou snažili nadviazať kontakt, ale ona na nič nemala náladu.

Stále rozmýšľala nad tým čo jej povedal Scorpius. Že je špata. Po tom si spomenula aj na Marrysu a na celú jej rodinu, ktorá jej vravela to isté, čo Marrysa a Malfoy.


Išla sa osprchovať do dievčenských kúpeľní, no keď vychádzala, nemohla si nevšimnúť jej odraz v zrkadle.

Zastala pred ním a len tak na seba pozerala.

Mala ohnivé vlasy ktoré boli ešte trochu vlhké, tmavo hnedé oči, priemerné ústa a nos. Jej tvár nebola ani hranatá, ani oválna. Bola súmerná. Aj jej postava nebola na zahodenie. Bola chudá a priemerne vysoká.

Iný by povedala že keby sa vedela upraviť bola by veľmi pekná, len že ju niečo také, ako nový imidž ani len nenapadol.

Dnes toho bolo na ňu priveľa. Znova išla do spálne a bez slova zaľahla a spala.

 


Komentáře

1 Katka Katka | 3. ledna 2009 v 21:09 | Reagovat

pekne tesim na dalsiu kapcu:)

2 Lia Lia | 3. ledna 2009 v 23:45 | Reagovat

no tak..ROse nech ti to napadne!!:Ds tou premenou..:)

3 FReedoM FReedoM | Web | 5. ledna 2009 v 18:06 | Reagovat

dikes za komentare baby...

Lia: neboj, po case ju to napadne

4 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 16. ledna 2009 v 20:40 | Reagovat

aj ja dúfam, že ju to napadne! musí! :D skvelá kapča ako všetky :)

5 pimpinela pimpinela | Web | 21. ledna 2009 v 14:49 | Reagovat

jj, perfektná kapitola :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama