3. kapitola - Strach zo života

23. ledna 2009 v 21:35 | FReedoM |  Poviedka - Strach zo života
Mne sa akosi začalo dariť. Hmm... To pre mňa neveštííí nič dobré. Určite sa vykašlem na školu a budú len tak lietať pestreé známočky. Asi by som sa mala trochu kľudniť však?
No dobre. Nebudem tu kecať hovadinky, tak iba poviem, že tu je new kapitola ku poviedočke Strach zo života a dúfam že sa bude páčiť. Papa a cmuq





1. Kapitola: Spoznanie všetkého nového


Sedel v strede stola z najobľúbenejšími žiakmi slizolinu. Všetci sa zabávali, len o nie. Mohol byť šťastný, že patrí medzi tých, ktorý smú s nimi sedieť a ani si ho nevšimnú a nevyhodia ho.

Smutno hľadel do prázdneho taniera a čakal kedy konečne zadelia tých krpcov a on bude môcť si ľahnúť do tak známej postele. Nevnímal nič okolo seba. Nič. Rozmýšľal len nad tou kráskou Blankou a Lili. Predstavoval si súboj medzi nimi, vymýšľal si nový príbeh života.

Keď sa nad tým tak zamýšľal, tak on ani nežil. Bol len nejaká chodiaca mŕtvola, ktorá robila všetky potreby človeka, no nič viac. Neužíval si život ako ostatný, nechodil von s priateľmi, nerobil žiadne oslavy, nechodil s dievčaťom, nezapájal sa do žiadnych krúžkov. Jednoducho bol bez života. Prázdny ako studňa na tej najsuchšej púšti.

"Severus. Severus! Počúvaš ma?" spýtala sa ho Bella. Bola to Belatrix, sesternica Siriusa Blacka, tak odlišná, ako to len šlo. Bola v najvyžšom ročníku, tým pádom bola o jeden rok staršia od Severusa. Mal ju celkom rád i keď bola neuveriteľne impulzívna a trošku aj namyslená. No mala byť na čo. Bola svojím spôsobom krásna, ale na druhej strane škaredá. Bola veľmi neobyčajná, svojská.

Jej črty boli tvrdé, hranaté, ale pery jemné, srdcovité a oči v tvare mandlí.

"Chcela si niečo? Prepáč mi to," nepozrel sa na ňu, iba tupo hľadel to toho prázdneho taniera.

"Och, Severus! Niekedy si fakt hrozný! Práve som ti hovorila o tom, že na scénu prichádza tá nová štetka Blanka, či ako sa volá," zasyčala znechutene Bella a pri tom sa nenávistným pohľadom zadívala na menšie pódium, pri učiteľskom stole. Severus bol zrazu ako rybičky a jeho oči sliedili popri učiteľskom stole. Jeho čierne oči ju našli. To žiariace svetlo, veselosť samú.

Až teraz si všimol, čo mala oblečené. Predtým si to nevšimol, bol priveľmi zaujatý jej prekrásnou tvárou. Mala bledučko modré šaty, siahajúce tesne nad kolená. Výstrih tak, akurát. Nie veľký, no ani malí. Na maličkých chodidlách mala nazuté strieborné baleríny.

Vyzerala očarujúco. Tmavá, opálená pokožka, prekrásna vystúpila popri bledých šatách. I jej úsmev a ladné pohyby... Severus bol ako v siedmom nebi.

Blanka s veselou tvárou pristúpila k drevenému stolčeku, sadla si naň a na svoju blonďavú hlávku si nasadila klobúk.

"Bystrohlav," len sa jej dotkol a už vykríkol. Severus pocítil okamžité sklamanie. Vedel, že by taká dobrá a nepoškvrnená duša nemohla patriť do Slizolinu. Nevedel si ju predstaviť v neskoršom veku, ako smrtožrútku. Bolo to jednoducho nemysliteľné.

Severus sa zadíval na ňu, ale Bellin hlas ho prebral a bol jej za to z istej časti vďačný.

"som si tým jednoducho istá. Severus? Chceš to kura? Je to posledný kúsok a nechcem ťa oň obrať. No už máš smolu," zaškerila sa Bella a s chuťou sa zahryzla to kuraťa. Severus tomu moc nevenoval pozornosť, vlastne, on ničomu v okolí nevenoval pozornosť.

"Čo sa to s tebou deje? Inokedy mi niečo odpapuľuješ," pozrela sa na neho nahnevane a (oblbovala krásou) venovala sa jednému siedmakovi, sediacemu oproti nej.

Severus sa začal paprať v nejakej omáčke s mäsom, vlastne ani nevedel čo to je. Nakoniec to vzdal, zobral si len nejaké pečivo a bežal do svojho "väzenia".


Ležal na posteli, na tej, ktorá mu bola priateľkou už veľa rokov. Bola z tmavého dreva, do ktorého boli vyryté strieborné hady. Závesy a posteľná bielizeň boli smaragdovo zelené a sem tam s nejakým strieborným detailom. Bola pohodlnejšia, ako tá jeho doma. Bola sympatickejšia.

O päť minút, prišli aj ostatný chlapci a začali žartovať.

"Haha. Aj ja si to myslím. A tá prdelka," Chválil Jef a pri tom rukami naznačoval zadok. Bol vysoký, svalnatý, z tmavou pokožkou, temnými očami a hnedými vlasmi. Dievčatá zo slizolinu po ňom šaleli.

"Všetci ste videli tú Blanku, však?" povedal znechutene Randy.

"Uhm. Ja áno. Môžem vám povedať, že by som hu rát pretiahol. Je pekná, ale taká pipka a k tomu nie je čistokrvná," povedal Ian, ktorý mal posteľ vedľa Severusa.

"Ja by som z nečistokrvnou nič nechcel mať. Je to nechutné," začul Severus z kúpeľne. Povedal to Pete.

"A čo ty Severus?" spýtal sa Randy.

"Ja?" Severus jemne začervenal, ale pri jeho posteli bola tma, tak nič nebolo vidno.

"Uhm. Ty. Tebe sa páči tá nová?" zapojil sa Jef, prebodávajúc ho pohľadom.

"Mne je to jedno. Ja o baby nestojím," zahanbene zamumlal.

"Ty si gay Severus?" spýtal sa s odporom Jef a pri tom si cez svalnaté telo navliekal tričko na spanie.

"Nie som gay!" Zakričal podráždene Severus a tak isto sa prezliekal. Severus mal tiež vysvalované telo, ale prácou. Každé prázdniny musel pomáhať otcovi na stavbách. Dostával za to peniaze, ale muklovské. Kupoval si za to len nejaké handry.

"Ale pokoj. To iba tamtí zabudli na tvoju lásku Evansovú," zakryčal z kúpeľne Pete.

"Je to len kamarátka," zasyčal Severus a zatínal zuby i päste.

"Ale no ta. I ja musím povedať, že aj keď je humusáčka, tak je pekná," podpichol ho Ian.

Severus bol naozaj napálený, ale nemohol nič povedať. Lili je humusáčka, to musel priznať, ale nikdy jej tak nepovedal. Iba raz, minulí rok. Vtedy sa rozhnevali. Tí štyria: Potter, Black, Lupin, Pettigrew.

Začarovali ho tak, aby visel dolu hlavou a stiahli mu gate. Doteraz mu to tí hlupáci pripomínajú.

Vtedy Lili začala chodiť s nejakým siedmakom a to Severusa nahnevalo. V ten deň, mu Lili chcela pomôcť, ale on bol taký nahnevaný, že jej povedal humusáčka.

Vtedy sa spolu nebavili niekoľko mesiacov. Živo si to pamätal a bolelo ho to.

Týmto sa tento pochybný rozhovor skončil. Severus sa šiel umyť a v trošku a teplákoch zaliezol do postele. Pre jeho šťastie nemal žiadne sny.

Keď ich mával, neboli pekné. Skôr to bola napodobenina nejakého krvavého hororu. Nenávidel spánok.


Ráno bolo viac ako bolestivé. Cítil na duši obrovský balvan, ktorý nie a nie spadnúť. Balvan bol v podobe dvoch dievčat. Väčšia časť patrila Lil a tá druhá, malinká bola Blankiná.

Skoro všetci okolo neho spali. Veď bola sobota. Severus sa postavil a prezliekol sa do bieleho trička z nápisom a riflí. Sev vykonal potrebu rána, vyčistil si zuby a tým to pre neho haslo. Pravdaže si aj očesal vlasy, ktoré mu siahali skoro po plecia. Boli krásne lesklé, nie mastné, ako vraveli tí lumpi.

I keby bol krásny, tak by si niečo na neho našli.

Stál pred zrkadlom a videl obraz zachmúreného muža. Áno muža. Na svoj vek bol priveľmi vyspelí. Ruky mal opreté o umývadlo a tvár skolenú na dol. Len jeho oči poskakovali po zrkadle, jeho odraze..

Hľadel do odrazu tmavých očí, takých, ako má jeho matka. Čierne s leskom. Ďalej zamieril k vlasom. K tým havraním vlasom, ktoré mu neustále padajú do tváre. Ďalej k ústam, ktoré sa nedajú ani nazvať ústami. Sú tenké a často vykryjúce do škodoradostného úškrnu. A nakoniec jeho najhoršia a najneobľúbenejšia časť. Je to časť tela, ktorá je priveľmi podobná jeho otcovi, tak ako aj jeho zachmúrený pohľad.

Nos. Orlí nos, ktorý ani zďaleka nie je malí. Nechcel byť podobný svojmu otcovi, ktorý je iba prostý mukel, ktorý ubližuje mame.

Sev zhnusene pokrútil hlavou a šiel preč z izby, preč z klubovne. Nemal byť prečo zhnusený, lebo nevyzeral až tak príšerne. Vyzeral ako taký priemer.

Ráno bolo celkom pekné, ale je mu tak nepripadalo. Svietilo slnko a to neznášal. Nemal rád svetlo a ani tmu. Mal rád keď svitalo, keď všetko bolo zahmlené, alebo mal rád súmrak.

Svetlo a tma. A pre jedno sa nemohol rozhodnúť. Oheň či voda. Lili alebo Blanka. Láska či priateľstvo. Hmm? Otázky na ktoré naozaj nevedel odpovedať. Čím viac nad tým častejšie rozmýšľal, tým ho to viac dusilo, bolelo.

So sklopeným zrakom a bolesťou na duši sa prechádzal okolo zakázaného lesa, no nevstúpil doň.

Priveľmi sa bojím tých čúd vo vnútri lesa.

Čudá, strach. Dve najdôležitejšie slová z jednej vety. Ako sa to všetko môže skombinovať.

Tých príšer poznám veľa a sú v podobe rôznych vecí. A to najväčšie čudo je láska. Bolestivá a občas aj hrejivá láska. Láska ktorá ma mučí a zabíja ma kúsok po kúsku. Drví moje pravé túžby, pocity všetky ostatné. Láska zadusí všetko a ostane len ona sama. Človek vtedy, keď pociťuje lásku, nedokáže nikoho a nič vnímať, cítiť.

Vtedy sú moje zmyslové orgány a celkovo zmysli omámené, začarované, jednoducho absolútne nefunkčné. Má to svoje výhody i nevýhody.

Keď cítim lásku, tak ako som povedal, necítim nič iné. To znamená aj bolesť fyzickú. Čo je horšie? Fyzická bolesť, či psychická? V tomto mám úplne jasno. Je to psychická bolesť.

Zakaždým keď uvidím jej vlasy, keď ucítim jej vôňu, hlas... som otupený, zaľúbený. Toto sú ešte len výhody.

A čo nevýhody? Tých je až priveľmi veľa. Keď ju vidím, pocítim aj iné veci ako lásku. Je to bolesť. Tupá bolesť v hrudi, ktorá mi zakaždým odlomí z mojej ľudskosti poriadny kus. Berie mi silu do života a i život, ktorý som nikdy nemal a nikdy som ho ani nežil. Na čo mi je takýto život? A čo je to vlastne život?

Neviem. Toľko vecí neviem, ale jedno áno. Jednu vec poznám až priveľmi dôverne. Láska, bolesť, strach, zbabelosť... Ani jedno nechcem cítiť, no nevyhnem sa tomu.

Zrazu spoza stromov vyšla Blanka spolu z nejakým chlapcom.

"Už sa ma nikdy nedotkneš dobre? Si hlupák!" zakričala na neho Blanka vystrašene. Ten chalan mu bol nejaký povedomí. Bol to Jef z ich izby.

Severus sa rýchlo skryl do tieňa a pozoroval rozzúrenú Blanku, ako sa rýchlo vzďaľuje od Jefa, ktorý sa pobavene smeje a približuje sa.

"Čo sa ti ten bozk nepáčil?"

"Nie, nepáčil! Nie som žiadna baba na deň a ani nič podobné!"

"Veď nie si ani čistokrvná. Myslíš si, že by niekto taký, ako som ja mal niečo viac s tebou?" povedal maximálne pohŕdavo. Blanka pootvorila ústa a začala klipkať očami.

"Toto si už v živote nedovolíš," zasyčala a vytiahla prútik, no on bol rýchlejší a chytil ju za ruky.

"Ale čo nepovieš. Inak, ja sa poväčšine nepýtam, keď chcem niekoho pretiahnuť a ty nebudeš výnimka," zaškeril sa a surovo ju chodil na zem a Blanke vyletel prútik. Blanka za pokúšala vstať, ale on ju surovo chytil za ruky a tvrdo ju bozkával.

Severus bez rozmýšľania vyskočil z tieňa a rýchlym krokom sa ponáhľal k nim. Vytiahol prútik a za jemného behu použil kúzlo Expeliarmus, ktoré v tomto prípade účinkovalo tak, že Jef odletel desať metrov dozadu a tvrdo pristál na zem.

Jef sa nehýbal, no prejavoval známky života. Severus sa na neho ani raz nepozrel a z vystrašenou tvárou sa pozrel do tej ešte viac vystrašenej. Jeden rýchlejšie dýchal ako druhý a druhý bol bledší ako ten prvý.

Severus stále držal prútik, keby sa Jef ešte o niečo pokúšal, ale toho sa nemusel báť. Podal roztrasenú ruku Blanke, ktorú ju rýchlo prijala. Zavesila sa mu okolo krku a šepla:

"Ďakujem, ďakujem. Ja... Ja neviem čo by som spravila a už vôbec... Ach, čo by mi spravil?" povedala trasľavo, no neplakala. To Severusa prekvapilo. Dievčatá by pri takýchto situáciách revali na zemi a nedokázali by sa ani len pohnúť. No ona nie. Nebola taká.

Severus cítil na jeho hrudi jej jemnú a drobnú postavu. Srdce sa mu prisilno rozbúšilo a bál sa, či by to Blanka nezačula, tak ju od seba odtrhol. Petrificus Totalus

"To... nič. Nestojí to za reč,* povedala jeho nozdry boli rozšírené. Blanka sa len dezorientovane obzrela a zrak jej padol na postavu stávajúco zo zeme. Rýchlo sa načiahla po prútiku a v zúrivosti vykríkla: "Petrificus Totalus!" Jef úplne strnul a Blanka mala v očiach po prvý krát nenávisť a i dokonca škodoradosť. Severus sa pousmial a jeho oči pôsobili neskutočne záhadne.

Blanka si všimla, že sa na ňu niekto pozerá a hneď vedela kto. Venovala mu žiarivý úsmev a povedala:

"Kam pôjdeme? Dlžím ti niečo za túto záchranu." Usmiala sa. Severus sa trošku zľakol... sám z pekným dievčaťom? Dokonca, ktorú mu nenadáva? Ktoré mu by mohlo pomôcť sa uzdraviť z nešťastnej lásky?

"To je jedno. Čo tak na tamtú lúku?" ukázal na maličkú lúku, kde bolo pusto. To sa mu páčilo. Na okraji boli stromy, kde začínal les, tak že tam bola tma. Vyšité pre Severusa.

Zamierili mlčky na miesto a iba sem tam sa na seba pozreli. Severus sa posadil na zem opierajúc sa o kmeň stromu. Blanka sa posadila oproti nemu s prekríženými nohami. Odtrhla si kvet a začala s sa s ním hrať.

"Si v poriadku? Nič ti nespravil?" spýtal sa potichu a oneskorene. Blanka sa zasmiala a povedala:

"Nie, nič mi nespravil a ešte raz ti ďakujem,* zaryla sa mu do tých uhlíkov, ktoré akoby niečo skrývali...

"Som rád," ťažko prehltol. Blanka len prikývla a potichučky otrhávala kvet a ponad riasy hľadela na Severus.

"Ech... Ako sa ti tu páči?" ukončil ticho a aj *nenápadné* hľadenie Blanky na neho.

"Je tu pekne, ale domov je len domov. Si čistokrvný však? Inak by si nebol v slizoline, však?"

"Mýliš sa. Zrejme nevieš podľa čoho decká zaraďujú do fakúlt hm?" pozrel na ňu pobavene a Blanka sa zamračila a trošku zružovela.

"Do slizolinu dávajú decká ktoré sú buď čistokrvné, alebo potrebujú niekoho, kto za nich rozhoduje. Ich vlastnosti sú všelijaké.

Zbabelcov je v našej fakulte najviac. Keď nám ide o krk, radšej zdupkáme a schováme sa niekde, kde sme v absolútnom bezpečí.

Ak nie si zbabelec, potom musíš byť neuveriteľne posadnutí čistou krvou. Takéto decká sú čistokrvné a vštepujú im to do hlavy od mala. Niekedy sa tieto veci skĺbia a je z toho katastrofa.

Ja nie som čistokrvný. Som napol. Matka čarodejnica a otec mukel," povedal poslednú vetu pohŕdavo.

"Aha," povie zamyslene," Ja som viac menej čistokrvná, ale prababička bola mukelka. Nie je to trošku tvrdé? Celí Slizolin? A do akej skupiny zaraduješ seba? Do tej... do tej, kde sú zbabelci?" zašeptala smutne poslednú vetu Blanka.

"Je to tvrdé. Buď sa budeš tváriť, že tu nie si, alebo sa dáš do nejakej partie, alebo sa dokonca môžeš stať hlavou partie. Tá hlava je vždy len jedna a aj skupina je vždy tiež len jedna. V tej skupine sa len obnovujú ľudia," povedal naoko znudene, no keby si človek priložil ucho k jeho srdcu, nepovedal by, že sa nudí.

Blanka stále čakala na odpoveď poslednej otázky a Severus rozmýšľal nad odpoveďou. Bola taká jasná a pri tom sa ju bál povedať nahlas.

"Áno Blanka," zašepkal a obidvaja pochopili. Blanka sklopila svoje doširoka otvorené oči a nastalo ticho. Prerušilo ho zamračená, ale krásna Blanka.

"Ja si nemyslím, že si zbabelí. Veď si mi pomohol a keby si nechcel..."

"Robil som to pre seba," prerušil ju o niečo hlasnejšie. Zmĺkol a zbadal sa, čo povedal. Sklopil zrak a upieral ho na neznámi objekt pred sebou.

"Mal by som ísť... Blanka," povedal potichučky a vstával. Blanka vstala zarovno ním.

"Som rada, že sme sa spoznali Severus," povie milo, no neisto a i... nervózne.

"Aj ja," pozrie sa na ňu s tým pohľadom, ktorý nič nechce prezradiť, ktorý je nečitateľný, záhadný.

"Zostaneš tu, alebo ideš do hradu?" spýtal sa Severus zamračene.

"Zostanem. Chcem sa ešte trošku pomotať po pozemkoch," povie a odvráti zrak. Snažila sa mu hľadieť do očí, ale pohľad Severusa len tak niekto nevydrží.

"Dobre, ale radím ti nechoď priveľmi blízko vŕby. Je nebezpečná," upozorní a pokúsi sa o úsmev. Nie je zvyknutý sa na niekoho usmievať a aj to tak dopadlo. Vyzeralo to čudne, ale... Blanka to pochopila a usmiala sa tiež a odišla. Severus ešte minútku hľadel za ňou a pobral sa tiež.
 


Komentáře

1 Evanska-zakladateľ FredoM fans! Evanska-zakladateľ FredoM fans! | Web | 24. ledna 2009 v 23:46 | Reagovat

krása! nádhera! úplne úžasné! ja nemám slov... no keby si človek priložil ucho k jeho srdcu, nepovedal by, že sa nudí.  táto veta ma strašne zaujala, krásne slovné spojenie ak sa to tak dá nazvať :D  asi mi ušla jedna kapča, tak to idem dobehnúť! hm podľa mňa sa dajú dokopy! Blanka a Sev-hodia sa k sebe... nikdy som nemala Severusa nejako rada ale teraz akoby bol iný! normálne si mi zmenila názor naňho. Teším sa na pokračko!

2 Lostt Lostt | Web | 24. ledna 2009 v 23:51 | Reagovat

Krasna kapitola, fakt moc podarena. Tlieskam, super:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama