11. kapitola - Rose

22. ledna 2009 v 21:57 | FReedoM |  Poviedka - ROSE
Juchú. Je tu ďalšia kapitola a musím sama sebe pogratulovať, že som to sem konečne šupla. Hmm. Čo k tomuto dodať? Nie je to extra dlhé, ale mne sa to dosť, dosť páči.
Som zvedavá na vaše komentáre k tejto kapitole . A mám ďalšiu dobrú správu. Možno sa aj dokopem pridať novú kapitolu k poviedke Strach zo života a aktuálne pracujem na jednorázovke. Bude to psychologického rázu a neviem čo na to poviete, ale to nechám pravdaže na vás.
A píšte mená pre moju pixelku please a aj komentíky prosím.
Papa a prajem príjemné čítanie.





11. Kapitola - Náročný deň



Celý týždeň prešiel bez problémov. Mužské pohlavie čím ďalej, tým viac po nej pokukovalo a dievčatá len závistlivo alebo z odporom hľadelo na ňu.

Rose sa vyhýbala Jamesovi, Willimu, Jimimu a celkom sa jej to darilo. Zakaždým keď ich stretla, tak sa jej James chcel ospravedlniť, ale Rose použila kúzlo a ústa mu zmizli. Pravdaže to bolo jednoduché kúzlo, ale kým si pričaroval naspäť ústa, tak ona zatiaľ ušla. Nechcela ho počúvať a vedela, že by sa znova len pohádala a možno by nevedela, až tak dobre potlačiť tie malé, mokré kryštáliky.


Rose bola trochu smutná a to pre to, lebo sa jej metlobalový tréning nevydaril tak, ako by chcela. Nie, že by sa jej nedarilo, ale na tribúne bola partička slizolinčanou, ku ktorej sa neskôr pridal aj Malfoy s nejakou peknou dievčinou. Rose žralo to, že ON, Malfoy Scorpius si našiel dievča.

On bol veľmi pekný, ale taký nejaký ľadový a to veľa dievčat priťahovalo, okrem Rose. Ona nechápala, ako niekto môže mať niečo s takým namysleným a arogantným chalanom.

Po tom
incidente sa ešte sním pár krát hašterila, ale nebolo to nič vážne a dokonca ani nové. Vo štvrtok to dokonca vyzeralo na bitku, ale dopadlo to len nejakými urážkami a zabijackými pohľadmi.


Ráno sa Rose ťažko zobúdzala. Tieto dni
nebol pre ňu ťažkými, ale noci áno. Nemohla vôbec zaspať a len sa stále vrtela na tej pohodlnej a mäkučkej postieľke. Rýchlo šla pod teplú sprchu, ktorá ju ako tak prebrala, no nie celkom. Pod jej očami boli ešte stále tie bledo fialkové kruhy, ktoré zmizli len s pomocou líčidiel a čarov.

Obliekla si tmavé obtiahnuté rifle, fialovú mikinu na zips a pod to, len krátke, biele tričko z nápisom. A aby som nezabudla fialové číny.

Vlasy si si nechala tak, ako si ich očesala a vyšla z izby. Za sprievodu hlasitého škŕkania sa dopravila na raňajky.

Ako tak blúdila očami, všimla si, že vstala zavčasu. Sadla si za Bystrohlavský stôl a začala si pochutnávať a nejakých dobrotách čo boli v okruhu dvoch metrov. Keď už sa naozaj cítila plná, tak rýchlo zbehla do izby pre bundu a šla sa poprechádzať po areáli školy. Nebola žiaden milovník prírody, to naozaj nie, ale sem tam jej dobre padla aj nejaká tá prechádzka po vonku.

Už bola skoro pri zakázanom lese, no tam sa neodvážila a tak sa otočila a zamierila naokolo až k zúrivej vŕbe. Nemusíte sa báť, dávala si dobrý pozor na vzdialenosť medzi ňou a zúrivou vŕbou.

Ešte stále bola perleťová hmla, ale aj napriek nej, videla nejakú postavu desať metrov pred ňou, ako sa k nej pomaly, ale iste približuje. Rose o chvíľu už videla kto to je celkom zreteľne. Pomaly k nej pristúpil a zahľadel sa jej do tmavých očí. Rose hľadela všade, len nie na neho.



"Ale, ale. Koho to tu máme." Povedal posmešne Scorpius a prezeral si ju s veľkým záujmom.


"Čo tu hľadáš?" Povedala ľadovo, až jej samej po chrbte prešiel mráz. Väčšinou on hovorí ľadovo, ale za ten čas, čo sa s ním hádala, pred sa len niečo pochytila.


"To čo aj ty. Pokoj od všetkého a všetkých, no bohužiaľ nie od teba. Tuším ma prenasleduješ." Na Scorpiusovi nebolo vidno že by mu toto stretnutie nejako moc vadilo, práve naopak. Ako keby sa tešil z ďalšej hádky, ktorú Rose cítila len pri pohľade na neho.

"Ach, dnes naozaj nemám náladu na hádky. Fakt mi daj pokoj. To si nedokázal len prejsť okolo mňa a zmiznúť?" Povedala po pravde Rose a pozrela sa mu do očí prosebne.

Scorpius sa len pousmial, trocha zamračil a povedal: "No dobre. Dnes si dáme malú prestávku, čo povieš?" Spýtal sa a Rose by odprisahala že sa dokonca aj sa trocha usmial, i keď znova ľadovo.



"Ja súhlasím Malfoy." Rose vykročila pomalým krokom preč, ale vyrušil ju Scorpiusov hlas.



"A čo tak, keby som sa pridal?" Povedal milo a z absolútnym pokojom , to Rose viac šokovalo ako samotná otázka a tak zastala. Otočila sa a tvárila sa, ako keby ju niekto ovalil nejaký predmetom.



"Tak áno, či nie?" Prevrátil očami a znudene sa na ňu zahľadel.

Rose nevedela čo povedať, no nakoniec sa odhodlala a prikývla. Nechápala prečo ho neodbila a neposlala do kelu. Asi naozaj na to náladu nemala.


Pomaly kráčali jeden vedľa druhého a Rose sa cítila dosť divno a napäto. Tento rok nebol deň, aby sa nepohádali, pravdaže okrem prázdnin. Ešte stále bola hmla a vyzeralo to tak, že dnes ani neustúpi. Popravde Rose to ani neprekážalo. Vyzeralo to trochu záhadne, čarovne.



"Aké si mala dnes ráno? A čo sa stalo keď si sa zodvihla z tej teplej postele a šla si na prechádzku von? Alebo je niečo iné za tým?" Spýtal sa po minútovom tichu.

Rose stále rozmýšľala, či ju nechce len nejako nachytať, či niekde nečaká banda slizolinčanov, ktorý čakajú na odpoveď Malfoyovej otázky. Zrazu jej to prišlo nezmyselne a skoro sa začala smiať, ale napokon to zamaskovala, žiarivo sa usmiala (a nevedela kde sa zobral ten jej úsmev) a odpovedala: "No, moje ráno bolo zahmlené," povedala trocha naduto Rose a premeriavala si ho z odporom." a čo tu robím? Nie, nemusíš sa strachovať Malfoy, som len na rannej prechádzke. A čo tu ty robíš? Kde sú tie tvoje tri prívesy? Myslím tie gorily." Rose si nemohla odoprieť názov gorily pre tých jeho kumpánov.


Čakala že sa Scorpius nahnevá, ale opak on sa zasmial. Aj napriek dnešnému mieru, Rose k nemu cítila hnus a nepriateľstvo, ale premohla sa a snažila sa správať priateľsky, aspoň na oko.



"Robím tu to, čo aj ty. Vstal som priskoro a nemal som čo robiť a tie moje GORILY sa mne veru budiť nechce. Myslím, že by sa dosť nahnevali a boli by schopný mi aj vraziť, tak nechcem riskovať moje drahé zdravie a peknú tvár." Povedal pokojne a tvár pôsobila ľadovo a arogantne.

Ruky mal vo vačku čierneho svetra na zips. Mal tmavé rifle a nejaké drahé a značkové MUKLOVSKÉ topánky. Rose to dosť prekvapilo.


"Hmm. Nezdá sa ti že si nejaký namyslený? A nemyslím, že by tvoji verný podlizovači ti dokázali vraziť." Rose sa na neho neveriacky pozrela a čakala čo jej odpovie. Otočil k nej tvár a zaboril svoje šedo modré
oči, do tých jej.


"Mýliš sa Weasleyová, nie som namyslený, len sa občas pozriem do zrkadla. A asi ťa sklamem, ale dokázali by mi vraziť, ale to nie je podstatné." Povedal jej to z najvyššou aroganciou akú dokázal.


"Čo si tým chcel povedať, že sa občas pozrieš do zrkadla? JA, sa akože nepozerám?" Rose bola dotknutá a vpíjala sa mu do oči ako sa dalo. Nebola zvyknutá sa s ním nehádať. Hádanie s ním bolo niečo pre ňu celkom prirodzené.


"Ale, nemusíš sa až tak rozohniť. Nie, nie. Pravdaže sa pozeráš do zrkadla, no vlastne až teraz. Pred tým si asi ani to slovo nepoznala čo?" Povedal provokačne Malfoy a na tvári sa mu pohrával prekrásny, lišiacky úsmev. Iné dievčatá by sa pri ňom už dávno roztopili.


"Ja sa ohniť budem koľko chcem Malfoy a neprovokuj toľko. Tvoja pekná tvárička môže na to doplatiť," Rose prehodila vlasmi a ešte na neho varovne pozrela a znova hľadela do tej záhadnej, perleťovej hmly.


"Dobre ty dračica," povedal s jemnou iróniou." ale všimla si si, že si práve priznala, že moja tvár je pekná?" Scorpius sa uškrnul a snažil sa potlačiť smiech.


"Tento krát sa mýliš TY. Ja som len zopakovala tvoje slová." Rose sa uškrnula a Malfoy trocha zamrzol, ale pokračoval v pomalej chôdzi. Z neba začali pomaly klesať malé chumáčiky čoho si bieleho. Rose zastala a zodvihla tvár, na ktorú dopadli prvé snehové vločky. Na tvári ju príjemne studenili a vyčarovala prekrásny, biely úsmev.

Scorpius, len hľadel zo záujmom na Rose, ale tá bola zaujatá zamrznutými kvapkami vody, ktoré mali prekrásne tvary.


"Ideme, alebo sa naďalej budeš kochať tým snehom?" Povedal a ukázal s opovrhnutím na snehové vločky.


"Ty nemáš rád sneh?" Spýtala sa a už nebola až tak zaujatá.


"Nie, ja len nemám rád zimu. Keby bol sneh teplý, nemám nič proti." Povedal znudene a pokračoval v ceste. Rose ho raz-dva dobehla a ďalej sa pýtala:


"To musí byť pre teba ťažké prežiť naše strelené školské guľovačky a celkovo Vianoce a tak. Ako to zvládaš? Celú zimu si zavretý vo veži, ako nejaká princezná?"


"Všetky tie guľovačky prežijem vnútri v klubovni a Vianoce doma, alebo niekde na dovolenke v teplúčku. A iba tak mimochodom, mi nemáme klubovňu v žiadnej veži, akurát tak v podzemnej veži, ktorá sa nazýva menom žaláre." Povedal s úškrnom.


"Hmm. Tak trocha som sa sekla. No čo už, práve si prezradil kde ťa mám hľadať, keď ti budem chcieť niečo vyviesť."


"No, tak sa teším na nočnú návštevu." Povedal zasnene.


"Ako vieš, že to bude v noci? Ja sa tam predsa môžem dosať aj cez deň. Nemám problém zo slizolinčanmi. Medzi vás ľahko zapadnem." Rose to povedala ľahostajne a pri tom pridala do kroku, lebo boli už skoro pri zadnej bráne Rokfortu.

"Haha," zasmial sa."No ty určite nebudeš mať s tým žiaden problém. No dobre červenovláska. Choď na pred, nechcem aby si niekto myslel, že som sa z tebou spriatelil."

"Spriatelil? Ty sa bojíš že by nás niekto spolu videl? Hmm. Ty sa hanbíš za to že sa so mnou bavíš? Viem že je to len na dnes výnimka, ale aj tak..." Nedokončila, lebo Scorpius jej vbehol do reči.


"Ani nie, že hanbím. Nechcem aby ťa videla moja priateľka so mnou." Povedal ako by len tak mimochodom.


"Aha. Už chápem. Ty to dievča máš vôbec rád?" Rose si ho premerala od hlavy po päty a trocha sa zamračila.


"Po pravde? Nie. Mam ju len ako hračku. Ona je spokojná, že chodí z jedným z najkrajších chalanov zo školy a ja sa aspoň nenudím." Povedal to znovu znudene a zastal pri jednej zo sôch čarodejníka opierajúc sa o ňu.



"Aj som si to myslela. Ty nedokážeš mať rád a nie to ešte ľúbiť." Povedala znechutene.



"Raz ti dokážem opak." Povedal namyslene a pousmial sa.

Rose sa zamyslene otočila a rýchlym krokom odišla na raňajky. Ešte chvíľu sa zamýšľala nad tou vetou a dúfala, že tým nemyslel to, načo myslela práve ona. O päť minút prišiel aj on a oproti nemu cupitala hnedovlasá kráska so zeleno modrými očami. Bola dosť vysoká a chudá. Príliš ju nepoznala, akurát tak z videnia (lepšie povedané z ich rýchlej konverzácie ako napríklad: "Čau špata." "Nazdar štetka.")a to len pár krát.


Zavesila sa mu okolo krku a vtisla mu vášnivý bozk a spolu odkráčali k ich stolu. Rose to nebavilo na nich neustále hľadieť, tak sa dala do reči s chlapcom sediacim vedľa nej. Bol to jeden z jej nových obdivovateľov, ale meno si ako si nepamätala.


Bol celkom milí a nie škaredý. Taký priemer. Mal tmavé vlasy, trochu dlhšie a strapaté. Bledo modré oči žiarili na tmavej bronzovej pokožke.


Keď dojedla, išla do klubovne sa pozrieť na oznamnú tabuľu.

Práve dnes poobede mali ísť do vedľajšej dediny menom Rockville. Chodili tam decká z vyšších ročníkov na nákupy vecí do školy a podobne. Potom tam boli ešte stále vyvesené fotografie utečencov z Askabanu.


Doobeda, sa len tak flákala po celej škole a nachádzala nové chodby a skratky a ani nevedela ako. Boli len tri, ale to sa nehovorí.


Potom sa doplna najedla a vykročila von do Rockvillu na menšia nákupy oblečenia a vecí potrebných do školy. Zabočila do jednej z bočných uličiek, kde mali jej obľúbený obchod z literatúrou. Nakúpila dosť veľké množstvo kníh, dokopy asi päť a viac, ale boli to väčšinou knihy potrebné na učenie.


Potom ešte zbehla do obchodu z oblečením pre mladých (tak povediac bol to obchod z moderným muklovským oblečením, jediný taký obchod) a tam si vybrala pár handier, no nie až tak veľa, lebo predsa si len musela niečo nechať aj na vianočné nákupy.


Ešte sa rozhodla, že by nebolo zlé zbehnúť do tunajšej "malej" knižnice, ktorá bola o niečo väčšia ako tá v škole. Trochu sa tam pomotala a zrazu vrazila do Jamesa.

Chcela sa rýchlo otočiť a ísť preč, ale on ju silno chytil za predlaktie. Chytila prútik, no zrazu si spomenula, že tu na nie je dovolené čarovať.


"Au! Prosím pusti ma." Šepla Rose, ktorej sa moc ten šepot nepodaril.


"Chcem sa ti len ospravedlniť ty hus." Povedal potichu James.


"Tvoje ospravedlnenie sa naozaj začína pekne." Podripla ho ironicky Rose.


"Ďakujem," usmial sa a povolil zovretie, ale len na toľko, aby jej nespôsobil modriny, prípadne pomliaždeniny. "Chcem ti len povedať, že mi je ľúto čo so vtedy povedal. A je mi ľúto že som ťa od malička ponižoval a... Prepáč." Povedal to naozaj úprimne a to Rose dosť šokovalo.


"Hmm. Už si skončil?" Rose nahodila ľadovú tvár, takú ako často máva Scorpius.


"Načo sa ja vôbec snažím." James vyzeral dosť sklamane a krútil hlavou a pri tom pustil Rose ruku.


"Och. No dobre, máš odpustené." Povedala na koniec zamračene Rose.


"Ani si nevieš, ako sa mi uľavilo na duši." James vyzeral naozaj spokojnejšie.


"No vidíš a teraz sa môžeš otočiť a nechať ma v pokoji si prezerať knihy." Rose sa žiarivo usmiala a dala mu pokyn k odchodu.


"Ale, ale. Ja som ešte neskončil. Chcem ťa pozvať na náš tretí výlet po škole. Pôjdeš?" James nasadil širokánsky, bieli úsmev a čakal na odpoveď. Rose sa snažila nahodiť ešte väčší a širší a odpovedala: "Nie! Toto naozaj nemusíš robiť zo súcitu." Rose bola trocha nahnevaná a tak sa rozhodla že bude lepšie ak sa sprace niekam do kúta a tam počká kým jej hnev aspoň trochu vyprchá. Otočila sa a zamierila na koniec dlhého radu kníh, kde ju na konci čakalo biele, ošúchané, staromódne kreslo.

Tam už mala nejakú tú kôpku kníh. Už bola skoro na konci, keď sa James zotavil z odpovede a zatarasil jej cestu.


"Asi som zle rozumel tvojej odpovedi. My ťa ŽIADAME, aby si šla s nami. Sme také dobré duše, ktoré chcú prispieť k tvojej zmene, ale varujeme ťa, že do konca roka, už možno nebudeš panna, tvoje známky budú pestrejšie, chalanov budeš striedať ako ponožky a rodičia budú zhrozený z tvojho neslušného správania." Dokončil svoju dlhú vetu na jeden dych. Rose sa čudovala prečo po tomto prejave nefučí.


"A?" Spýtala sa urazene Rose.


"Čo a? To nestačí? Máš jedinečnú príležitosť sa dosať medzi najobľúbenejšiu skupinku chalanov, ktorý sa volajú ZÁŠKODÍCI a ty sa pýtaš A?! Ty nie si normálna." Znova vyzeral sklamane, ale bolo vidno, že sa len tam nevzdá. Rose rozmýšľala nad tým čo povedať. Na jednej strane by veľmi chcela ísť, aspoň jeden krát vyskúšať čo je to byť rebelom, ale na druh stranu... Bolo jej hlúpe povedať áno. Pripadalo jej to, ako zo súcitu. Ako keby jej chceli vynahradiť to čo sa stalo, ale ona to nechcela takým to spôsobom.


"Ja neviem. Je také hlúpe..." Začala Rose a nevedela čo povedať. James sa chytil šance keď zbadal, že je na pochybách a začal: "Čo je hlúpe? Jedine čo je hlúpe, je to, že si stále ešte nesúhlasila. Keď nebudeš chcieť, nepôjdeš s nami nabudúce, ale mohla by si to aspoň raz vyskúšať. Mysli na to, že ti pomôžeme k horšiemu a už nebudeš tá suchá a nudná byfla." Povedal nanajvýš lákavo, ako keď predavač na trhu ukazuje svoj najlepší tovar, len pre tých najbohatším, pre vyvolených.


Rose si zahryzla do pery a povedala: "No dobre, kedy, kde, o koľkej? Chcem vedieť všetko." Povedala Rose a snažila sa potlačiť úsmev zo svojej odpovede.


James vystrúhal ten najkrajší úsmev, aký na ňom kedy videla a začal rýchlo a dychtivo hovoriť: "Super!" povedal na začiatok a pokračoval už o niečo tichšie. "Je to už dnes po večierke a to pre to aby sme mali voľné chodby. Ja sa ešte dnes pokúsim potiahnuť Albusovi otcov neviditeľný plášť, aby naša cesta bola o niečo bezpečnejšia." Rose prekvapilo, že použil slovo BEZPEČNEJŠIA, lebo to slovo v ich slovníku väčšinou nebolo. Vlastne nikdy nevedela či vôbec tí traja poznajú jeho význam. "Stretneme sa pri žalároch." Povedal záhadne.


"Dobre, je to všetko?" Spýtala sa Rose a ťažko sa jej zakrývalo vzrušenie čo cítila.


"Hmm. Myslím že áno. Len si daj pozor, aby si sa mohla v noci vrátiť späť cez vaše brnenie, či čo to tam máte."


"Oto sa ty strachovať nemusíš. NAŠE dvere sú stále dostupné, nie ako u vás, že po večierke už vás nevpustí späť. Bystrohlav je spoľahlivejší, ako Chrabromil." Uškrnula sa Rose.


"Od kedy budeš snami chodiť na naše výlety, tak už ani nie." Uškrnul sa dvoj násobnejšie James. "No, ja už pomaly pôjdem preč. Tieto knihy mi už naozaj začínajú naháňať strach. Medzi knihami nestrávim veľa času a práve sa míňa môj limit trpezlivosti. Tak ahoj večer." Zakýval jej a pobral sa neuveriteľnou rýchlosťou preč. Ešte začula, ako mu knihovníčka začala nadávať, aby tam nebežal.


Rose sa vrátila ku svojim knihám s malými obavami z večera. Ešte dlho tam pobudla nad knihami a dumala čo sa asi tak bude diať v ten osudový večer.

 


Komentáře

1 Trili Trili | 23. ledna 2009 v 13:43 | Reagovat

Pěkná kapitola :-)

2 Lia Lia | 23. ledna 2009 v 18:00 | Reagovat

super...mne sa to velmi pacilo:)..ako som zvedava..ci sa zmeni...tak ako povedal James:D:.sice asi az tak nie:D.a to so Scorpiusom bolo zaujimave...:)

3 Katka Katka | 23. ledna 2009 v 18:14 | Reagovat

jeej to vyzera na vztah Rose a Scorpia :DD super

4 jurcisinka jurcisinka | Web | 26. ledna 2009 v 12:58 | Reagovat

ahojky hlásni pro mě plosím v SONFilm! Je to soutěž o nejhezčí film                      http://zabavyneninikdydost2.blog.cz/0901/1-kolo-sonfilm    Jsem tam s filmem Stmívání

jestli hlásneš budu moc ráda děkuju zatim papa .......je to dole na stránce jako anketa pa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama