4. kapitola - Rose

22. prosince 2008 v 10:41 | FReedoM |  Poviedka - ROSE

Pridala som ďalšiu kapitolu







4. Kapitola: Nová kamoška Mirta





Ďalšie dva dni prebiehali normálne, teda nudne. Možno až na to, že do nej chodiny hádzali papieriky, na ktorých bolo napísané niečo ako: "špata, ako sa máme čudáčka?,
no už si, si prečítala celú knižnicu?


Rose sa zobudila zavčasu. Vlasy si dala do vysokého ulízaného drdolu, obliekla si tmavé džínsy, šedé tričko a tenisky. Tak si zobrala veci na prvú hodinu a išla do veľkej siene sa naraňajkovať. Stretla tam aj Albusa a tak si sadla na chvíľu k Chrabromilskému stolu. Dosť sa zarozprávali a pomaly tam začali chodiť aj ostatný študenti.


"Och, onedlho budú VČÚ. Od zajtra sa musím začať učiť." Povedala Rose a rozmýšľala či by nemala začať hneď.


"No, ja sa tak neponáhľam. Mám ešte veľa času. Idem pozrieť na výber stíhačov a triafačou na ihrisko. Prepáč, už musím." Povedal Albus a bežal preč.


Rose sa pomaly začala dvíhať, keď zrazu začula ten starý známy afektovaný hlas. Otočila sa a zbadala Malfoya.


"Tak ty sa berieš za chrabromilčanku. No, ale máš od toho ďaleko. Ale keď tak na tým rozmýšľam, ani nie. Aj ty si taká chudáčka ako ony." Pozrel sa pohŕdavo na ľudí čo sedeli za stolom. Toto ju nevyprovokovalo. Už sa nedá. Zobrala si knihy a keď už bola na odchode z Veľkej Siene, tak na ňu zakričal.



"Si len obyčajná byfla! Nič iné!" Jeho kumpáni sa hlúpo zasmiali, ako na povel. Rose zastala a on pokračoval. Kričal naschvál aby to všetci počuli.



"Nič iné nedokážeš!
Ani len chalana si nedokážeš nájsť, nie to vysadnúť na metlu!" Rose sa otočila.



"Čo tým myslíš?" spýtala sa Rose nahnevane. "Aspoň si miesto v metlobalovom družstve nekupujem! Viem na čo mám."


"Lenže to je to! Ty nemáš nanič! Vieš len čumenieť do kníh. Ešte si aj špata." Povedal zo smiechom a pozrel sa na ňu, ako na tú najväčšiu špinu.


Chce ma len provokovať. Nemyslí to vážne. Ona sa otočila a odišla.
Slzy mala na krajíčku a tak išla do prvých dievčenských WC, ktoré boli prázdne.


Sadla si na zem v kabíne a plakala.



Čo som komu spravila! Viem že som špata. Nemusím sa ani pozerať do zrkadla. Ja nevládzem! Už mám všetkého akurát po krk! Chcem odísť preč a nevidieť tie hlúpe tváre spolužiakov! Už nechcem byť ponižovaná! Už sa nechcem stále tváriť že tu nie som! Že neexistujem!



"Och, neplač." Rose sa hrozne zľakla. Pred ňou stála (skôr vznášala sa)Umrnčaná Myrta.


Bol to duch dievčaťa ktorý býval len na dievčenských WC. Tieto WC boli nefunkčne, ale Rose si to nevšimla. Myrta mala hrozne plačlivý hlas. Mala čierne vlasy v drdole, okuliare a tvár mala posiatu pupákmi.



"To som až taká hrozná, keď si sa ma tak zľakla?" povedala Myrta a začala tiež plakať. Bolo to dosť komické. Aj Myrta si sadla a obidve plakali takých päť minút..


Ale Rose po tých piatich minútach začala zrazu smiať.



Och, čo tu robím. Ja nechcem dopadnúť ako táto tu. Sedieť na dievčenských WC a plakať, čumieť do blba. Toto teda nie!


Vstala a nahlas sa spýtala.


"Myslíš že sa môžem prihlásiť do metlobalového družstva?" Tá otázka jej prišla na jazyk tak rýchlo, že si ani neuvedomila čo povedala. Na odpoveď nečakala. Ale metlobalový tréning bol už dnes.


Myrta prestala plakať a pozerala na ňu vyvalene.


Rose vybehla s WC von k ihrisku.


Bolo obrovské. Namiesto brán, aké poznáme normálne napríklad pri futbale, tam neboli. Namiesto nich tam stali tri trojmetrové, zlaté obruče.


Zamierila k veľkej skupine pri šatniach.


Na tribúnach sedelo okolo tridsať ľudí.


"Och, ďalší." povedal Kapitán družstva Erik Dark. Bol štvrták a vyzeral zničene. Sedel za dlhým stolíkom spolu z ostatnými z družstva. Rose si zobrala metlu ktorá bola opretá o stenu šatní, spolu s ostatnými metlami a postavila sa do dlhého radu.


Nebola posledná. Aj za ňou sa kopili decká.


Každé ho sa spýtali na meno a či chce byť stíhačom alebo triafač. Potom vysadli na metly museli preletieť okolo celého ihriska. Ak chcel byť stíhačom, musel chytiť ohnivú strelu. To je najrýchlejšia loptička. Je zlatá a má jemné krídelka.


Ak triafačom, tak ste museli trafiť dorážačku do pohyblivého terča.


Rose nerozmýšľala nad tým, kam by sa chcela zaradiť. Či chce byť trifačkou alebo stíhačkou.


Pri merlinovej brade, čo tu robím musím ísť preč! Veď som len raz sedela na metle, pomyslela si Rose.


Otočila sa a už chcela odísť, ale zrazu zbadala na tribúne štyroch veľmi povedomých ľudí.


Bol tam Scorpius Malfoy, aj so svojimi idiotmi. Malfoy jej zakýval. No nič sa nedá robiť. Musí ísť. Musí mu dokázať že sa udrží na metle. Srdce jej bilo ako splašené. Stála tam v tej neskutočnej dlhej rade.


Ona to dokáže. Ešte raz sa pozrela na Malfoya a ten sa na ňuusmial, tým pohŕdávým úsmevom. To ju nakoplo, dokáže mu že na to má. A ten jeho pekný úsmev mu zmizne z tváre.


Už prišla na rad.


"Tak ako sa voláš?" Spýtal sa Erik a ani na ňu nepozrel. Mal kruhy pod očami.


"Rose, Rose Weasley." Povedala Rose neisto.



"Rose? Prepáč." Opýtal sa a pozrel sa na ňu pohľadom "čo tu do pekla robíš?!" Naozaj ju všetci pokladali za byflu. Chcela sa otočiť a odísť, ale nemohla im spraviť takú radosť.




"Hmm... A čo chceš byť?" povedal Erik znudene.


"Stíhačka." bez rozmýšľania povedala Rose.


"Dobre, postav sa do radu. Budete vzlietať po desiatich a urobíte jedno kolečko okolo štadióna a vrátite sa na zem. Ktorý to nezvládne, toho vyhodím. A tí čo to zvládnu budú musieť chytiť ohnivú strelu. Ale to vás budem vypúšťať po dvoch." Povedal Erik a naznačil jej aby sa postavila do druhého radu.


"Čaute. Som Alex." Povedalo dievča a bola v týme bystrohlavu. Jediné dievča.


"Ja vám vysvetlím čo budete musieť robiť. Dajte sa do radu. Poriadne," okríkla jedného tretiaka. "Položte metly vedľa seba. Tak a teraz si vás idem prezrieť. Vaše držanie tela, ako rýchlo sa vám zdvihne metla a či máte dobrú postavu na stíhačov."


Začala s Rose, lebo bola na začiatku a najbližšie.


"No, si dosť štíhla, ani nie moc vysoká a ani nie moc nízka. To je dobre. Držanie tela stabilné. Ruky celkom pevné," chytila Rose ruku." A teraz zodvihni metlu."


Niektorý nechápali načo má zodvihnúť metlu zo zeme, ale ona pochopila. Zodvihla pravú ruku tak, aby ju mala nad metlou.


Cítila ako sa trasie. Ale tá metla jej pripadala sympatická. Keď si uvedomila na čo práve pomyslela, skoro sa rozosmiala. A nikdy by nepovedala čo práve teraz robí.


"HOP!" Metla v okamihu vyskočila presne jej do ruky. Zvládla to. Nemohla tomu uveriť. Pozrela sa na štadión. Ani Malfoy tomu nemohol tomu uveriť a už sa až tak neusmieval, ale ešte to nebolo ono.


"Dobre. A ako sa voláš?" Spýtala sa Alex. Bola šiestačka a
Pre ňu určite bolo normálne že zodvihla metlu. Veď to sa učili v prváku, ale ona sa vždy toho bála a vypýtala si od triedneho profesora ospravedlnenie a chodila radšej na starobylé runy.


"Rose Weasley." Povedala Rose už oveľa istejšie.


"Rose? Ach to si ty? Mala si najlepšie známky a vyzbierala si najviac bodov pre našu fakultu. Si dobrá." Povedala Alex s obdivom. To ju trochu povzbudilo, i keď nevedela či to má brať ako kompliment alebo naopak.


Rose bola ešte v šoku a tak nevnímala ako hodnotí ostatných.


Ale keď sa spamätala videla že niektorý nedopadli tak dobre, lebo boli hrozne smutný a pár ich dokonca aj nadávalo.


"Keď napočítam do troch, vzlietnete." Povedala Alex a dala sa stranou od nich, aby ju niekto neprešiel.


"Jeden," Rose bola hrozne rozrušená a snažila sa rozpamätať ako má vysadnúť na metlu.


"dva," A čo lietanie? Bude vedieť vytočiť zákruty?


"tri!" Nevedela ako ale v stotine sekundy sedela na metle a odrazila sa od zeme. Bolo nádherné, taký pocit nikdy nezažila. Cítila ako jej príjemný a čerstvý vzduch prúdi pľúcami a ako sa jej dotýka pokožky.


Bol chladný a vpíjal sa jej do celučičkého tela.


Užívala si to naplno. Už bola skoro v polovici. Išla ešte rýchlejšie a rýchlejšie. Pozrela sa za seba všetci sa ju snažili predbehnúť, ale ona bola prvá. Už nie len v učení, ale v rýchlosti. Vzďaľovala sa od nich dosť rýchlo a tak chcela vyskúšať piruetu vo vzduchu. A potom kotrmelec. Bolo to úžasné.
Pozrela sa na tribúnu a videla že Malfoy sa už ani z ďaleká neusmieva. Ale videla tam ešte niekoho. Bol to James, Will, Jimy. Tlieskali jej a usmievali sa. Bol tam aj Albus ten sa smial na Scorpiusovy a na jeho krásnom "úsmeve".


Dodalo jej to odvahu.


Už mala skoro kolečko hotové a tak pomaly začala klesať. Ani si nevšimla v akej výške bola.


Pristála celkom ľahko. Nevedela prečo sa toho tak bála. Bolo to pre ňu niečo celkom nové. Taký pocit nikdy necítila.


"Skvelé. Bola si úžasná." Hovorila povzbudivo Alex a potľapkala ju po pleci, keď pristála. Chvíľu všetci oddychovali a zhovárali sa o ich výkone. Zatiaľ Alex štyroch ľudí vyhodila.


Potom išli na rad ďalšie skupiny a tie si Rose vychutnávala.


Onedlho aj tie sa preriedili a na rad išla znova ona.


"Tak a teraz idete po dvoch chytať ohnivú strelu. Ten kto ju chytí prvý ten pôjde si sadnúť na tamtú lavičku" ukázala Alex prstom. " a ten kto ju nechytí tak pôjde preč."


Alex zobrala debnu s loptami a vytiahla tú najmenšiu. Ohnivú strelu.



"Tak Rose ty... Ty pôjdeš s Miklom."




"Jeden z vás musí chytiť ohnivú strelu a keď ju chytíte, zosadnite pri mne. A odrazíte sa od zeme, až keď zapískam na píšťalke. Je to jasné?"


Obidvaja prikývli.


Pozerali na seba vražednými očami. Ako pred bitkou. Ten chlapec bol plavovlasí. Bol to šiestak a vôbec ho nepoznala.


Alex vypustila ohnivú strelu. Rose čakala len na hvizd píšťalky. Jej oči sa sústredili len na ohnivú strelu. Stále ju videla, stále.


Počula hvizd píšťalky.


Rútili sa obidvaja hore rýchlosťou svetla. Znova mala ten zvláštny pocit že je vo vetre ohňa. Už ju nikto nepredbehne. Mala pocit víťazstva a predsa bola ďaleko od cieľa.


Už ho predbehla, ale stále jej bol za pätami.
Nemohla sa ho striasť, no ona už bola len malí kúsoček od ohnivej streli. Načiahla ruku do hora a ... chytila ju. Má ju! Nemohla tomu uveriť. Drží ju v ruke! Bola taká krehká a pri tom neskutočne rýchla.


Pomaly klesala na zem, ako povedala Alex. Zastala tesne pri nej a podala jej ohnivú strelu.


"Metlu môžeš odložiť. Tú už potrebovať nebudeš a teraz budeme hodnotiť váš výkon podľa toho, čo sme videli."


Rose odložila svoju metlu k šatniam a sadla si na lavičku.


Cítila na sebe niečí pohľad. Pozrela sa na toho dotyčného. Bol to Mikel. Taký nenávistný pohľad ešte nevidela, ale teraz nemala čas sa tým zaoberať.


Pozerala sa na výkony iných. Jeden bol rýchlejší ako ona. Ale teraz by jej vôbec nevadilo keby ju nevybrali. Bola šťastná, že aspoň vysadla na metlu. Toto vôbec nečakala.


Už zostali len traja a Rose patrila medzi nich. Alex sa išla poradiť s kapitánom a so svojimi spoluhráčmi.


Pozrela sa Jamesa, Williho, Jima, ktorý mali zodvihnuté palce dohora. Scorpius sa znova usmieval a to preto, lebo nad hlavou držali transparent zo slovami:


ŠPATA
OSTANE
ŠPATOU!


Už tam neboli len oni štyria, ale aj ďalší slizolinčania.


James, Will a Jimim si to všimli až teraz. Nemali proti nim šancu. Oni traja proti skoro všetkým slizolinčanom. Nemohli nič robiť a tak sa to Rose snažila ignorovať.


Alex ich zavolala k Erikovy.




"No, mi sme sa jednoznačne rozhodli na jednom mene. A to je Rose." povedal Erik nadšene. Rose nemohla tomu uveriť. Je v týme!


"Gratulujem." Erik sa dvíhal zo stoličky a podával jej ruku.


"Mikel! Nechceš to vyskúšať ako triafač?" Spýtal sa Erik Mikla, ktorý už bol na odchode.


"Ja? Jasné?" Bol v totálnom šoku no nie tak ako Rose.





"No takže je mi ľúto ale ostatný môžete sa rozpustiť. Už máme stíhača aj triafača. A s vami si potrebujem dohodnúť dátum tréningu. Môže byť piatky?"


Ešte dlho sa dohadovali lebo každý mal iný rozvrh, ale ostalo to na piatku.


Na tribúne už nikto nebol, no nechali tam transparent. Tie slová jej hučali v hlave.


Keď už bola skoro pri dubových dverách, zastavil ju Jimy.



"Prečo si nikdy nepovedala, že vieš tak skvele jazdiť na metle?"



"No, lebo som to sama nevedela." Povedala so smiechom Rose.



"A kde sú ostatný?" Spýtala sa Rose a obzerala sa či ich neuvidí ako kráčajú k nej.



"No išli si to vybaviť s Malfoyom a ostatnými za ten transparent."Jimy sa oprel o zárubňu dverí a ľahostajne sa pozrel na peknú šiestačku, čo prešla okolo nich.


"Pri merlinovej brade veď ich roztrhnú!" Rose sa na neho karhavo pozrela.


"Ale neboj, nie je to tak ako si myslíš. Chceme im do klubovne hodiť ňucháčov." Jimy sa na ňu pozrel s úškrnom.



"Ale ako sa chcete dostať do ich klubovne. Ani neviete kde je a nemáte ich heslo." Povedala Rose nahnevane a aj udivene.



"Ako vieš." Jimy na ňu pozrel a šialene sa usmial a bežal preč.




Neznášala keď niekto porušoval školský poriadok. Musí to ísť povedať triednemu, ale potom sa dozvedia o tom transparente. Budú hu považovať ešte za väčšiu chudáčku, ako do teraz. Nie, nemôže to povedať. Pozrela sa na hodinky.



"Nie." O chvíľu bude zvoniť na hodinu. Tieto hodiny sú veľmi dôležité budú nám hovoriť o skúškach VČÚ.


Na škole stále ju učil profesor Binnish.



Ledva, ledva stihla hodinu. Naozaj profesor im hovoril o skúškach. Bola jediná, ktorá dávala pozor, Ale aj jej pohľad zablúdil niekam inam.


Stále ešte rozmýšľala nad metlobalom, no aj nad tým transparentom. Táto hodina jej ubehla celkom rýchlo.


Túto hodinu mali spojenú s chrabromilom, tak tam bolo ako inak, hrobové ticho.


Išla do klubovne si vymeniť knihy. Teraz mali mať Herbeloógiu s profesorom Longobotton. Bol to rodinný známi a dokonca sa mu
prednedávnom narodili dvojčatá.


Keď vychádzala s klubovne, zastavila sa ešte na dievčenských toaletách. Pozrela sa do zrkadla.


Naozaj vyzerám hrozne.
Otočila sa išla do skleníkov na Herbológiu. Stretla po ceste Angelu s Willom ako sa držia za ruky. Bolo jej ľúto, že ona nikoho nemá, ale nechala to tak a išla ďalej.


Profesor tam už bol, ale hodina sa ešte nezačala, tak ho išla pozdraviť.



"Ahoj."



"Ahoj Rose. Ako sa máš?" spýtal sa Profesor a usmial sa na ňu. "Už som ťa dobre dlho nevidel."



"Ja sa mám celkom dobre. A ty ako? A čo Lunna s maličkými?" Spýtala sa Rose.



"Och, tí sa majú skvele. Drobci rastú ako z vody, no najbližšie sa uvidíme na Vianoce. Dohodli sme sa s vašimi."



"To je super. Už sa teším."



"No už choď. Podľa mojich hodín, už zvonilo."


Táto hodina tiež prebiehala dosť rýchlo a pre Rose, bola veľmi záživná, lebo sa znova hovorilo o skúškach.


Neskôr mali transiguráciu, život a zvyky muklov, astronómiu, obranu proti čiernej mágií. Zvládla všetko bez problémov pri čom získala 25 bodov pre ich fakultu.


Rose išla do Veľkej Siene Slávy na večeru. Sadla si vedľa Angely a začali debatu o metlobale. Nikto jej to skoro nechcel veriť.


Keď Angela odišla prišli za ňou chalani a prisadli si.



"To by človek na teba nepovedal. Môj brat Albus bude teda proti tebe hrať. To si nenechám ujsť. A inak gratulujem."



"Aj ja sa pripájam ku gratulácií, ale podľa mňa, nemáte na Chrabromil. Je mi to ľúto, ale nie. Na nás nemáte." Povedal Will s veľmi vážnym tónom. Robil si srandu, ako vždy.




"A na to si ako prišiel?" Spýtala sa Rose s úsmevom. Rýchlo do seba nahádzala čo mohla a išla s nimi na večernú prechádzku.




V živote sa tak nenasmiala ako vtedy. Cítila sa voľná a schopná všetkého.


Keď sa vrátila do klubovne, bolo tam veľmi rušno. Zamierila k Alex.



"Nevieš čo sa deje?" Spýtala sa Rose a jej oči behali ostatných.



"Náhodou viem. Prečítaj si to." Alex jej podala Denného Proroka a hneď na titulnej strane, bol veľkým písmom napísané:


HROMADNÝ
ÚTEK
Z ASKABANU





Hromadný útek z Askabanu. Pred pár hodinami sme sa dozvedeli od ministra Mágie, že z Askabanu, najstráženejšieho väzenia, ušli bývalí prívrženci Ved´-Viete-Koho.



"Odporúčame aby občania nevychádzali z domu a aby uvrhli na svoje domy ochraňujúce kúzla. Ak bývate v blízkosti muklov tak pomôžte aj im. Zachránite mnoho nevinných životov. Pošleme vám sovou poštou že do každého domu prídu zamestnanci ministerstva mágie skontrolovať vaše domy. Podrobnosti budú v liste. Ak máte deti v Rokforte, tak za žiadnu cenu nechoďte pre ne. Sú tam v absolútnom bezpečí." Toto vám občanom odkazuje Minister Mágie. UTEČENCI: Graybac, Dolohov, Lastenger, Malfoy, súrodenci Carrowý, Goyle, Dareaws, Duck, Brown, Feen,


Bližšie informácie bohužiaľ nemáme, ale sľubujeme že vás budeme informovať.





Rose nemohla tomu uveriť. Na ostatných stranách boli už len ich fotografie a ich krátke životopisy. Do klubovne vošiel Fakultný profesor Bach.




"Všetci sa prosím stíšte. Ďakujem." Povedal profesor keď sa to tam upokojilo.




"Všetci ste už asi čítali Denného Proroka alebo nejaký iný časopis či noviny. Viete všetci, že utiekli väzni a chcel by som vás poprosiť, aby ste sa zbytočne nebáli. Budova školy je veľmi dobre strážená a nič sa vám nestane. Na túto školu je najviac uvrhnutých ochraňujúcich zaklínadiel. A chcem, aby ste všetci išli do svojich izieb a išli spať. Je to pre vaše dobro." Ozvalo sa nesúhlasné mrmlanie.




"My učitelia budeme mať práve malú poradu, ale to neznamená že na vás nikto nedozrie. Poprosili sme duchov a ľudí z obrazov, aby na vás dozreli."

Profesor ešte dal posledné inštrukcie perfectom a odišiel.



"To sa mi sníva." Povedala Rose s otvorenými ústami.



"Ja v to dúfam. Idem spať. Možno keď sa prebudím, zistím že to bol naozaj len sen." Povedala Alex a preletela po schodoch do dievčenských spální.



Niektoré malé decká začali plakať a Rose sa nad tým iba zasmiala.


Aj ona sa vybrala spať. Osprchovala sa umyla si zuby a schúlila sa do teplej postele. Keď už ležala posteli, hladkajúc svoju mačku, rozmýšľala, ako mohli s takého väzenia utiecť. Bolo to skoro nemožné. Skoro.


Chvíľu jej trvalo kým zaspala, lebo decká chodili hore dolu.

 


Komentáře

1 Evanska (alias Cassie) Evanska (alias Cassie) | Web | 16. ledna 2009 v 20:22 | Reagovat

super! ušli z azkabanu? niečo mi hovorí že toto ešte len bude napätie! :)

2 pimpinela pimpinela | Web | 21. ledna 2009 v 14:32 | Reagovat

perfektnééé :DDD.Len chuďatko Rose...,ale  je super, že jej ide lietanie :DD

mno čím ďalej tým viac sa mi to páči.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama