3. kapitola - Rose

20. prosince 2008 v 23:17 | FReedoM |  Poviedka - ROSE

Tak nevidržala som a pridala som ďálšiu... hihi...




3. Kapitola: Rose, len múdra a inteligentná


"Bola si úžasná." Povedal s obdivom Jimy. "No mohla si nás tiež nechať aby sme sa s ním pohrali." Bola príjemne prekvapená ich slovami. James otvoril ústa a povedal:


"Aj ja som mu chcel rozbiť ten jeho krásny ksichtík." James mal ešte stále v ruke prútik.


"Smola." Povedal Jimy.


"Mohla byť sranda. Ale aj tak to bola dobrá rana Rose. Takú ranu som ešte nevidel."
Will sa začal smiať a sedel oproti Rose.


"Ďakujem Will." Rose sa trochu zapýrila ako to bolo u nej zvykom. Ešte stále ju pobolievala ruka, ale to radšej nepovedala.

"A kto vyprovokoval túto bitku? Zase James?" Spýtala sa Rose a ešte sa stále usmievala.


"Musím ťa sklamať. Bol to Scorpius Malfoy. Začal nadávať na našu rodinu." Povedal Will.


"Hmm... prekvapil si ma." Rose bola naozaj prekvapená lebo obyčajne to je naopak.


"No a neber vážne to že by sme sa za teba mali hanbiť. To tak vôbec nie je. Aspoň nejaká naozaj múdra príbuzná." James sa na ňu už nepozeral zo smiechom ale, vážne. to ju prekvapilo a njradšej by si to odfotila a zarámovala.


Rose to potešilo ale, aj tak si myslela to čo si myslela.


Zrazu niekto zaklopal na dvere. Všetci si mysleli že je to zase Malfoy. Ale on neklope. Bola to mladá žena s cukrovinkami a všetci si pokupovali čo mohli. Keď sa najedli, tak chalani išli hádzať po slizolinčanoch a ostatných hnojivé bomby. A niektorých nejako začarovali, no Rose nešla, i keď ju volali. Radšej sa vrátila ku svojej knihe. I keď sa to moc nedalo lebo skoro každých päť minút z niektorého kupé vyleteli žiaci. Buď preto lebo im tam niekto hodil hnojivé bomby alebo že im narástli oslie uši a podobne. to sa naozaj nedalo prepočuť.


Bola trošku nahnevána, ale i rada, že to tomu Scorpiusovi pekne vrátila.
Malfoya nikdy nemala rada ,ale ho nikdy ani neznášala. A teraz? Nevedela čo si má o ňom myslieť. Vždy vedela že nie je dobrý človek, to jej bolo jasné.
po tom, čo jej povedal James, sa jej city k nemu o niečo zlepšili, ale nie zase o moc.
James a Rose sa vždy navzájom doberali. bolo to niečo ako pud sebazáchovi.

Rose sedela vo svojom kupé. Ani nevedela ako jej čas prešiel a už sa prezliekala do školského habitu. James a ostatný sa v jej kupé už neukázali. Čas si krátila tým že si predcvičovala kúzla. No ani to ju nebavilo.. Dosť sa nudila. Ale ona bola zvyknutá na samotu. Zrazu cítila že brzdia.

Odložila si knihy do tašky a pozerala sa von oknom. Nič nové. Všetko vyzeralo po starom.


Ošúchané lavičky a pri nich staré vyzdobené smetné koše. Okolo farebné kríky a pár kvetov. Hagrid čakal na prváčikov, aby ich mohol previesť cez rieku k hradu. Ani na ňom sa nič nezmenilo. Mal prešedivejúcu bradu a vlasy, úsmev od ucha k uchu a tmavé veselé oči. A aby som nezabudla na jeho krtí oblek a jeho oranžovú kravatu. Bol to polo obor, ako jeho priateľka Madam Maxime.


Keď vlak zabrzdil, zobrala si veci a pomaly vychádzala z napráskaného vlaku. Keď vyšla zastavila sa za Hagridom.


"Och, ahoj Rose. Ako ide učenie? Určite sa tešíš, čo? Zastav sa niekedy na čaj." Povedal natešený Hagrid.


"Hmm, jasne že prídem." Prečo sa každý pýta len ako sa učím. Ja viem aj niečo iné, pomyslela si Rose.


No vlastne sa snažila klamať samú seba.


Svoje veci dovliekla ku koču, vyšmarila ich a sadla si ku kraju. No nebola jediná. Sedela tam aj Angela, to dievča čo sa tak páči Willovy. Toto sa jej hodilo.


"Čau, Angela. Ako sa máš?"


"Ahoj. No skvele. No do školy som sa až tak netešila, ale dá sa to. To tvoj prípad nie je však? Určite si sa učila celé prázdniny. Neviem, ja by som to nedokázala. Tento rok som si prázdniny naplno užila." Bola veľmi pekná. Mala dlhé, hnedé, lesklé vlasy, modré oči a mala peknú chudú postavu.


"No áno, učila som sa, ale aj som sa bavila." Znova klamala. Vôbec sa nezabávala. Celé prázdniny presedela nad knihami. Teraz ju to naozaj nahnevalo, ale nechala to tak. Snažila sa upokojiť a tváriť sa milo.


"To je dobré. Lebo si ťa pamätám len nad knihami. A čo máš nové u chalanov?" Angela sa zaškerila.


"No, ja nič. Po mne neštekne ani pes. Veď to poznáš." Povedala Rose smutne a prezerala si pracku na svojich balerínach a neskôr ich porovnávala s Angelinými. Tie Angeline boli krajšie a to v tom, že boli pestrešie, ľadiace s oblečením. Zistila ešte veľa, veľa informácií, ale to tu už písať nebudem.
Rose sa vedela aj sa pekne obliecť , ale ona na to čas nemala. Obliekala sa ako šedá myš. A vlasy vždy mala v gumičke a nemaľovala sa. Nepokladala to za potrebné. Ona poznala len svet kníh.

"Ja tento rok nemám moc čas na chodenie s chalanom." Povedala vážne Angela.


"Ani keby to bol jeden z našej slávnej trojky? Napríklad Will?" Rose sa jej pozrela do očí a videla malú iskierku. Mám to vyhrané.


"Ako to myslíš?" Angela bola celá vysmiata a bolo vidno, že aj nedočkavá.


"No, povedal mi, že si veľmi pekná. A celé leto básnil len o tebe. Vieš, veď to je môj bratranec a dosť sa s ním stretávam. Na oslavách a tak. " no keď sa dá, tak sa im vyhýbam, ale to je nepodstatné. Čez prázdniny som ho vydela asi tri krát a to sme sa len pozdravili. "Je celkom milí keď chce. A z babami to vie." Z tohoto bola pravda akurát to, že to z babamy vie. no je trošku hanbliví...


"Och, to vážne?" Angela bola celá rozrušená a vysmiata. "Páčim sa mu?"


"Jasne že áno. A chce sa s tebou stretnúť pri raňajkách."


"Pri Merlinových gatiach. Myslíš to vážne?" Angela bola celá červená v tvári.


"Pravdaže." Povedala Rose. Jej nikto nedohodil rande a chodila len z jedným bystrohlavčanom. Nebol to nič moc ale pre ňu aj to bolo niečo. Po týždni jej dal kopačky.


"Toto keď poviem babám..."


Celý čas Rose oblbovala Angelu aký je Will úžasný a Angela jej hovorila že si to vždy myslela. Rose to nebavilo, ale čo mala robiť. Nič iné jej neostávalo.


Onedlho už stáli pred Rokfortom. Bol krásne honosný, ako vždy. Vežičky boli prekrásne vysvietene a vyzerali ako veže bohov. Boli také vysoké...
Zobrala si kufor a spolu s Angelou a ostatnými spolužiakmi vošli do Rokfortu, cez krásne dubové dvere. Znova tu.

Kufre si nechali pri schodišti. Domáci škriatkovia sa o ne už postarajú, povedala si. V Rokforte ich mali mnoho. Starali sa o stravu, o pohodlie, o ich veci.


Rose si išla sadnúť k bystohlavskému stolu, vo Veľkej Sieni Slávy. Bola to najväčšia miestnosť v Rokforte. Vo vzduchu poletovali sviečky, strop nebol taký ako ho poznáme.


Bol začarovaný tak, aby sme mohli vidieť na oblohu vonku. Nad každým dlhočizným stolom jednotlivej fakulty bola ich zástava. Bystrohlavčania mali v strede havrana, pozadie bolo modré a nadpis bystrohlav bol bronzovej.



Bolo to tu nádherne vyzdobené. Sadla si do stredu, vedľa nejakého druháka. Nevedela ako sa volá. Z druhej strany sedel siedmak Kelvin. Bol to taký zmätkár, ale múdry.


N rad malo prísť triedenie rváčikov a to ju moc nebavilo. Ale vždy bolo zaujímavé čo hovoril triediaci klobúk. Vždy spieval nejakú pieseň o fakultách.


Pán profesor Korin, ktorý ich učil zvyky muklov, doniesol triediaci klobúk, ktorý položil na malú vyzdobenú kamennú stoličku bez operadla. Pani profesorka McGonagalová, ktorá je riaditeľkou mala menší príhovor, že sa nemá chodiť do zakázaného lesa a podobne. Uvítala ich v novom školskom roku. Nič zaujímavé. Stále dokola to isté a nakoniec sa začalo triedenie. Najprv triediaci klobúk začal spievať.


Rokfort, škola vysoká si,
uč nás, svet to ocení,
aj tí, čo sú holohlaví,
aj ucháni zelení.
Nalievaj nám vedomosti
svojim zlatým lievikom,
nech nám v hlavách rozrastú sa
ako ten strom pod slnkom.
Nauč nás, čo vedieť treba,
do hláv vtlč, čo chýba v nich,
vieme, že raz dočkáme sa
nádherných čias kúzelných





Atď. Bolo to hrozne dlhé, ale pre Rose zaujímavé. Jedna pasáž bola zvláštna. Spieval o nebezpečenstve. O miestnostiach neznámych, ktoré sú v jednej. O pomste. O niekom koho sa všetci báli.


O čo mu išlo.
Nechala to tak. Po abecede chodili deti, sadli si na vyzdobenú stoličku a nasadili si klobúk. Práve si tam sadlo malé dievčatko s dvoma copíkmi.


"Chrabromil!" Vykríkol triediaci klobúk. Stôl pri chrabromile výskal.


Ďalší bol chlapec, černoch.


"Biflomoru!" Všetci pri stole biflomoru začali tlieskať.


Takto to pokračovalo ešte hodnú chvíľu, až napokon sa začalo jesť. Duchovia stále okolo nich lietali a žalostne pozerali na to ako jedia. Chúďatá, oni bohužiaľ jesť nemôžu.


Keď dojedli pobrali sa do klubovní. Jej fakulta bola na tom istom poschodí, ako Chrabromil, len v inej veži. Rose prišla k brneniu, zaklopala a povedalo.


"Čo je lepšie? Večná blaženosť alebo klobása s horčicou?"


"Hmm..." zamyslela sa Rose. "Na prvý pohľad by sa mohlo zdať že večná blaženosť, ale dokážem že to tak nie je. Čo je lepšie ako večná blaženosť? Nič. A klobása s horčicou je teda lepšia ako nič. Keď to dáme dokopy vyjde nám, že klobása s horčicou je lepšia." Povedala Rose po krátkom premýšľaní.


"Veľmi dobre." Odpovedalo úprimné brnenie. Brnenie sa odsunulo a ona prešla cez neviditeľné dvere. Ich klubovňa bola celkom veľká a jasná ako ich myseľ.


Po stenách boli krásne modré tapety. V kúte bola aj busta Brumildy Bystrohlavovej, zakladateľky Bystrohlavu.


Nechcelo sa jej moc do izby. Aj tak baby by len hovorili o svojich letných úlovkoch. Tak si sadla do kresla v samom kúte. Mala tam pokoj a nikto si ju ani nevšmal. To jej išlo najlepšie. Skrývať sa. Znova bola smutná. Všetci ju majú len za najväčšiu bifľošku, ešte aj tu v Bystrohlave.



Prečo som len múdra a inteligentná, pomyslela si Rose. Cítila sa tak osamelo. Nikoho nemá, ani len kamarátku. Ešte má svoju mačku, to jediné pekné čo má je jej mačka Lucy. Ona ju vždy pochopí.


Rozhodla sa že sa pôjde pozrieť na tabulu s oznamami. Čítala nahlas, lebo okolo nej stálo dosť ľudí a ona bola najbližšie. Teda pretlačila sa najbližšie.


"Krúžok transfigulácie: Môže sa pridať každý kto má problém s transfiguráciou. Tento krúžok má na starosti pani profesorka Malleová. Kto sa chce prihlásiť ohláste sa u Andy Mouse do 5.9." Tento článok nikoho moc nezaujal a tak čítala ďalej.


"Metlobalové družstvo Bystrohlavu usporadúva konkurz na poste triafača, stíhača. Ohláste sa u kapitána družstva Erika Dark. Do 4.9." vydýchla si a znova začala.


"SÚŤAŽ: zapojte sa do súťaže starobylé runy. Bude sa jednať o najrýchlejšie a najpresnejšie rozlúštenie rún. Táto súťaž vám bude chodiť formou katalógu. Bude odoslaná sovou poštou..."Tých oznamov tam bolo ešte päť. Keď ich všetky dočítala, tak vtedy začala byť trochu unavená.


Vyšla po schodoch do dievčenských spálni. Otvorila svoje dvere na izbe.
Vedela to. Všetky baby sedeli na Angelinej posteli a hovorili o chalanoch. No skôr o Willovy.

"Och ďakujem ti Rose. Neviem čo by som robila keby si mi to nepovedala. Je taký zlatý. Tak pekne hanblivý. Och, je úžasný. Uvidíš. Marrysa, bude žialiť." Rose nevedela čo ma na to povedať. Tak sa len usmiala a povedala:


"Ale to nič nebolo." A tá Marrysa, to bolo najnamyslenejšie dievča z bystrohlavu, bolo to to dievča, ktoré ju prišlo "navštíviť" vo vlaku.


Rose zobrala svoje pyžamo a išla sa okúpať. Potom si ľahla na posteľ a hrala sa so svojou mačkou Lucy a počúvala o čom sa bavia dievčatá. Onedlho zaspala.

 


Komentáře

1 Shira Shira | Web | 21. prosince 2008 v 13:02 | Reagovat

Ráda spřátelím:-)

2 FReedoM FReedoM | 21. prosince 2008 v 22:10 | Reagovat

Shira: to som rada

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | E-mail | Web | 22. prosince 2008 v 15:05 | Reagovat

ahoj moje...mas u mna diplom za spriatelko

4 FReedoM FReedoM | 23. prosince 2008 v 22:30 | Reagovat

oki.... dikes

5 pimpinela pimpinela | Web | 21. ledna 2009 v 14:18 | Reagovat

supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama